Novela Ministerstva dopravy a výstavby by mohla znemožniť dosiahnuť klimatickú neutralitu v roku 2050. Platforma Budovy pre budúcnosť očakáva, že Ministerstvo návrh novely jasne vysvetlí, v opačnom prípade by ho malo stiahnuť.
Koncom augusta sa skončilo Medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) k návrhu na zmenu vyhlášky 364/2012. V nej chce Ministerstvo uvoľniť požiadavky na energetickú hospodárnosť budov až o 40 %. Zásadné pripomienky k tomuto návrhu zaslali aj viaceré rezorty, vrátane Úradu vlády a Ministerstva životného prostredia, ale aj Únia miest Slovenska či platforma Budovy pre budúcnosť. Návrhu vyčítajú nedostatočné zdôvodnenie a posúdenie jeho vplyvov, absenciu spolupráce s odbornou a laickou verejnosťou na jeho príprave a ohrozenie klimatických cieľov krajiny. Platforma Budovy pre budúcnosť očakáva, že Ministerstvo svoj návrh jasne vysvetlí, v opačnom prípade by ho malo stiahnuť.
Foto: Dominic Wunderlich / Pixabay.com
Od začiatku roka 2021 musí každá nová budova dosiahnuť energetickú triedu A0. Táto úroveň je definovaná maximálnou potrebou primárnej energie. Ministerstvo dopravy a výstavby SR navrhuje, aby bola táto požiadavka od roku 2022 o približne 40 % benevolentnejšia. To povedie k stavbám s podstatne vyššími emisiami. Ministerstvo zmenu navrhuje v čase, kedy naopak potrebujeme ešte rýchlejšie minimalizovať emisie skleníkových plynov a tuhých znečisťujúcich látok. Aj preto sa Budovy pre budúcnosť (BPB) zapojili do MPK s pripomienkou, v ktorej navrhujú ponechať súčasné hodnotenie energetických požiadaviek na budovy. BPB nebol jediný subjekt, ktorý argumentáciu a zámer ministerstva spochybňuje. Z pripomienok aj iných rezortov je zrejmé, že sú so zámerom rezortu dopravy a výstavby v konflikte a požadujú riadne odôvodnenie a riadnu prípravu.
Ministerstvo životného prostredia napríklad vo svojej pripomienke okrem iného varuje, že „Takto navrhované škály energetických tried vážne ohrozujú národné a medzinárodné záväzky Slovenska v oblasti úspor energie, energetickej efektívnosti ale aj ochrany ovzdušia. To isté platí aj pre klimatické záväzky. S takýmito vysokými hodnotami energetickej hospodárnosti budov nebude možné dosiahnuť záväzok Slovenskej republiky a Európskej únie dosiahnuť -55% redukciu emisií skleníkových plynov (oproti emisiám z roku 1990). Dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 bude pri týchto referenčných hodnotách prakticky nemožné“. MŽP tiež požaduje dopracovať odôvodnenie predloženého návrhu. To súčasné, ktoré sa opiera o „zmenu výpočtu rozpätia jednotlivých energetických tried“ nepovažuje za „dostatočné, nakoľko reálne neobsahuje informáciu prečo predkladateľ materiálu pristupuje k samotnej novelizácii príslušného právneho predpisu“.
MŽP v zhode s Úradom vlády SR žiadajú „riadnu prípravu návrhu novely vyhlášky v spolupráci s odbornou aj laickou verejnosťou“. Ministerstvo školstva vo svojej pripomienke vyjadrilo obavu o dopad zmeny na čerpanie štrukturálnych fondov EÚ pri rozbehnutých projektoch výstavby a obnovy školských budov. Všetky pripomienkujúce rezorty upozorňujú na potrebu posúdiť vplyvy návrhu podľa aktuálne platnej metodiky.
Platforma budovy pre budúcnosť, ktorá združuje organizácie a spoločnosti, ktoré sa podieľajú na výstavbe a obnove budov, už skôr upozornila, že návrh novely je nezdôvodnený a bude mať negatívne dopady. „Výsledkom novely bude potenciálne zvýšenie spotreby energie vo všetkých nových a mnohých obnovovaných budovách v porovnaní s nulovým variantom podľa súčasného znenia vyhlášky. To sa prejaví na rozpočte verejnej správy aj na rozpočtoch domácností zvýšenými výdavkami na energie. Výsledkom novely budú aj potenciálne vyššie emisie skleníkových plynov. Tie bude musieť Slovensko v záujme plnenia svojich záväzkov kompenzovať zvýšenými výdavkami na znižovanie emisií v iných sektoroch. Rovnako negatívny je vplyv navrhovanej novely na podnikateľské prostredie, kde investori stavajúci budovy v triede A0 podľa súčasných požiadaviek vyhlášky budú negatívne diskriminovaní oproti investorom stavajúcim budovy v rovnakej triede A0 po prípadnom zavedení predloženej novely do praxe – novela prakticky mení podmienky hospodárskej súťaže na trhu,“ zhrňuje riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť, Katarína Nikodemová.
„Navrhovaná zmena nie je v súlade s normou EN ISO 52003-1:2019, na ktorú sa odvoláva, a podľa ktorej predkladateľ odôvodňuje zámer návrhu. Postup výpočtu, ktorý ministerstvo použilo nie je správny. Norma zároveň nestanovuje prísnosť požiadaviek a nepožaduje ich zmiernenie. Skutočný dôvod návrhu týchto zmien nám doteraz nie je jasný. Ministerstvo by malo jasne odôvodniť a vysvetliť svoj zámer s touto novelou. Ak to nedokáže, malo by ju stiahnuť,“ uzatvára Richard Paksi, analytik platformy.
Zdroj: BPB
