Najnižšia cena ako základný parameter výberových konaní na verejné zákazky v stavebníctve stále prevažuje. A to aj napriek tomu, že zákon o verejnom obstarávaní už od roku 2016 požaduje vyberať zhotoviteľa podľa „ekonomickej výhodnosti ponúk“. Tá sa hodnotí na základe pomeru ponukovej ceny a kvality vrátane pomeru nákladov životného cyklu a kvality.
Aj tak stále pretrváva selekcia sledujúca predovšetkým, alebo aj výhradne, najnižšiu ponukovú cenu. Česká komora autorizovaných inžinierov a technikov činných vo výstavbe (ČKAIT) dokonca registruje niekoľko prípadov, keď sú vysoko kvalifikované činnosti súťažené v elektronickej aukcii s jediným alebo významne prevažujúcim kritériom – najnižšou cenou.
„Ak má najnižšia ponuková cena váhu 80 až 90 %, potom nemožno hovoriť o ekonomickej výhodnosti. Stavba postavená z najlacnejších materiálov podľa najlacnejšieho projektu sa obvykle stavebníkovi významne predraží pri následnej prevádzke a údržbe. Takéto postupy sú neudržateľné nielen spoločensky, ale aj z hľadiska enviromentálneho,“ varuje Ing. Robert Špalek, predseda ČKAIT, a dodáva: „Politika najnižšej ponukovej ceny za projektové práce ovplyvňuje aj záujem študentov o odbor. Kombinácia náročného štúdia, vysokej zodpovednosti a nízkeho platu je naozaj diabolská.“
Predseda Komory zastupujúci 32 000 autorizovaných osôb na to upozornil aj na dnešnom Stretnutí lídrov českého stavebníctva 2022 konanom v loptovni Pražského hradu. Tlak na nízke marže môže ešte ďalej urýchliť odliv absolventov zo stavebníctva, ktoré je už teraz personálne poddimenzované.
Situácia je tým viac alarmujúca vzhľadom na skutočnosť, že zadávateľ môže podľa zákona tiež stanoviť pevnú cenu a hodnotiť iba kvalitu plnenia. Toto ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní by bolo výhodné, ak by zadávateľ mal obmedzené zdroje a chcel by za ne zaobstarať čo najkvalitnejšie plnenie. Bohužiaľ sa však nepoužíva takmer vôbec.
Zadávateľ dokonca podľa zákona nesmie stanoviť ekonomickú výhodnosť iba na základe najnižšej ponukovej ceny pri projektových a architektonických službách uvedených v oddiele 71 hlavného slovníka jednotného klasifikačného systému. Ide napríklad o tieto práce: architektonické a technickoinžinierske služby, stavebný dozor, technické projektovanie, príprava návrhov, projektov a štúdií, odhad nákladov...
Kritériami kvality môžu byť najmä technická úroveň, estetické alebo funkčné vlastnosti, užívateľská prístupnosť, sociálne, enviromentálne alebo inovačné aspekty, organizácie, kvalifikácie alebo skúsenosti osôb, ktoré sa majú priamo podieľať na plnení verejného obstarávania, úroveň servisných služieb či podmienky a lehota dodania alebo dokončenia. plnenie. Náklady životného cyklu sa stanovia súčtom obstarávacích nákladov, nákladov súvisiacich s užívaním stavby, nákladov na údržbu a prípadne nákladov spojených s koncom životnosti.
ČKAIT preto okrem iného požaduje, aby do teraz prerokúvaného koncepčného dokumentu Politika architektúry a stavebnej kultúry Českej republiky bolo vložené, že najnižšia ponuková cena nielenže nebude jediným, ale ani prevažujúcim kritériom pre výber zhotoviteľa projektovej dokumentácie.
Komora chce iniciovať dodržiavanie a prípadne aj úpravu zákona o verejnom obstarávaní a šíriť osvetu aj medzi samotnými zadávateľmi. Zároveň zadávateľom odporúča, aby pri hľadaní spracovateľa projektových prác zohľadnili ich predpokladanú časovú náročnosť a pomocou vhodných programov a definície zadania stanovili nielen predpokladanú cenu, ale aj mimoriadne nízku ponukovú cenu.
Ilustračné foto: Borko Manigoda z Pixabay.com
Aj napriek náročnému ekonomickému obdobiu je súčasná prax dehonestujúca aj likvidačná nielen pre celé české stavebníctvo, ale aj pre systém technického vzdelávania. „Je totiž nepravdepodobné, že technicky vzdelaný projektant so skúsenosťami, zodpovedajúcim profesným poistením a vysokou osobnou zodpovednosťou za vykonané práce bude pracovať za menšiu hodinovú sadzbu ako predavač v supermarkete,“ je presvedčený Robert Špalek.
Opísaný jav sa netýka len verejného obstarávania, ale aj súkromného sektora. Tlak na najnižšie súťažené ceny bez adekvátneho prihliadnutia na kvalitatívne parametre potenciálnych dodávateľov však podľa Komory poskytuje rad rizík. A to bez ohľadu na fakt, či je vyberaný projektant alebo zhotoviteľ alebo subdodávateľ stavebného diela. Popri náročnom dodržaní kvality a vysokej kvalifikácie ide tiež o skúsenosti a napríklad aj vklad v podobe úspor počas príprav, realizácie i prevádzky stavieb.
Podľa Českej komory autorizovaných inžinierov a technikov činných vo výstavbe sú takto koncipované výberové konania a zákazky v rozpore so vždy deklarovanou snahou o kvalitu diela. „Duševná práca projektanta býva často stavaná na rovinu s nákupom spotrebného tovaru, čo je neprijateľné a škodlivé. Môžeme predpokladať, že za zlomok obvyklej ceny je možné získať kvalitné a trvalo udržateľné stavebné dielo?“ pýta sa Ing. Robert Špalek.
ČKAIT si uvedomuje napätú situáciu v ce lé tuzemské ekonomike a hospodárstvo. Zadávateľom zákaziek preto odporúča viackriteriálne hodnotiace systémy, ktoré budú okrem hospodárneho prístupu k rozpočtu sledovať aj ďalšie parametre. Vychádza aj z toho, že projektová dokumentácia tvorí v celkovej sume vynaloženej na stavbu obvykle len zlomok investície. V prípade výberu skutočne najkvalitnejšieho, nie vždy najlacnejšieho, dodávateľa či zhotoviteľa nemusí pri výstavbe a prevádzke dochádzať k finančným stratám. Tie bývajú pri podcenenej príprave stavby pri jej následnej realizácii často rádovo vyššie.
Vynútene nízke marže však neznamenajú nižšiu zodpovednosť. Ako sa zhodla väčšina 30 najvplyvnejších a najvýznamnejších osobností, ktoré ČKAIT ocenila pri príležitosti svojho tohtoročného 30. výročia, sú to práve tieto roztvárajúce sa nožnice medzi nárokmi a odmenou, ktoré odrádzajú záujemcov o štúdium na stavebných fakultách a fakultách architektúry. Nedostatok kvalitných odborníkov pritom trápi nielen podnikateľov, ale aj úrady na všetkých úrovniach.
„Je skvelé, že stále máme toľko kolegýň a kolegov, ktorí vo svojej práci vidia zmysel a celospoločenské poslanie. Je však povinnosťou Komory podporiť ich zodpovedajúcimi podmienkami pre prácu. Bez toho nemožno vytvárať kvalitné prostredie pre život všetkých občanov,“ uzatvára Ing. Robert Špalek.
Zdroj: ČKAIT
