Slovenské domácnosti a podniky sú už dnes zásobované teplom prostredníctvom inteligentných systémov CZT. Na odbornom podujatí „Inteligentné teplárenstvo – energia, ktorá pulzuje pod povrchom mesta“ to zaznelo jasne: inteligentné systémy CZT (centrálne zásobovanie teplom) už nie sú len o výrobe tepla. Zabezpečujú aj výrobu elektriny, chladu a poskytujú podporné služby pre prenosovú sústavu a sú významným „stabilizačným prvkom modernej energetiky“. Preto sú jedným z pilierov energetickej bezpečnosti štátu. Zabezpečujú spoľahlivú, hospodárnu a trvalo udržateľnú dodávku tepla, ktorá je kľúčová pre čistý vzduch v mestách. Systémy CZT na Slovensku sú pripravené na prechod na ešte zelenšiu, ekologickejšiu energiu – no bez jasnej štátnej stratégie a podpory môžu ostať nevyužitým potenciálom. Ak štát bude podporovať CZT a súčasne aj individuálne vykurovanie v objektoch pripojených na takéto CZT, znamená to nerozhodnosť a mrhanie verejnými financiami.
Ilustračné foto: Untitled Photo / Unsplash.com
Predseda zväzu teplárov Stanislav Janiš zdôrazňuje, že teplárenská infraštruktúra na Slovensku patrí medzi jednu z najrozvinutejších v EÚ, systémy CZT dokážu okamžite integrovať obnoviteľné zdroje, odpadové teplo či geotermálnu energiu – a pritom dodávať energiu bezpečne, efektívne, ekologicky a maximálne komfortne. „Inteligentné teplárenstvo nie je sci-fi. Kto býva v bytových domoch napojených na CZT, ten vie, že sa nemusí o nič starať a má v byte teplo a teplú vodu. Systém CZT je nastavený tak, aby rešpektoval všetky legislatívne požiadavky a hlavne pohodlie odberateľov, “ uviedol Stanislav Janiš.
Stanislav Janiš poukazuje na to, že štát nevyužíva potenciál jadrových elektrární: „Ak máte v Mochovciach 500 MW elektrický zdroj, vyrobí vám to viac ako 1300 MW tepelných. Je škoda, že toto teplo chladíme v chladiacich vežiach. Časť z neho by mohla vykurovať celé mesto ako Nitra – prostredníctvom tepelných čerpadiel a existujúcich výmenníkových staníc.“ Takéto projekty by znížili závislosť od plynu a zároveň využili zdroje, ktoré už dnes máme. Žiaľ dnešná doba nie je naklonená takýmto väčším efektívnym projektom a dekarbonizáciu miest štát dnes rieši cez rôzne fondami podporované decentralizované zdroje - budova po budove.
Slovenská energetika, a hlavne systémy CZT, doplácajú na nejednoznačnú štátnu politiku. Je nelogické, že štát na jednej strane dotuje obnovu CZT a zároveň cez dotácie podporuje, aby si objekty pripojené na toto CZT budovali individuálne zdroje, ktoré znehodnocujú energetickú infraštruktúru a poškodzujú ostatných odberateľov. Aktuálne štát poskytuje dotácie z Modernizačného fondu, Programu Slovensko a Štátneho fondu rozvoja bývania na inštaláciu OZE súčasne pre systémy CZT a zároveň aj pre verejné budovy, aj tie, ktoré sú pripojené na tieto systémy CZT. „Potrebujeme jasnú stratégiu, nie duplicitné financovanie, ktorým sa plytvajú verejné financie. CZT na Slovensku dnes zásobuje teplom 2,4 mil. obyvateľov (760 tis. domácností) približne v 130 mestách, vrátane Bratislavy, Košíc, Žiliny či banskej Bystrice,“ uviedol Ing. Stanislav Janiš.
Jednou z najväčších výhod inteligentného CZT je jeho dopad na kvalitu ovzdušia. Ako hovorí Stanislav Janiš: „V mestách síce cítime smog z dopravy, ale nie z kúrenia – práve vďaka CZT. Naše zdroje podliehajú emisným limitom, kontrole a sú technologicky prísne monitorované.“ Systémy už dnes využívajú až cca 50 % kombinovanej výroby tepla a elektriny. Tieto vysoko flexibilné a dostupné zdroje s minimálnou uhlíkovou stopou sú vzhľadom na ich funkcie, ktoré v energetickom systéme plnia (výroba elektriny a tepla, dodávka komunálneho tepla cez CZT, poskytovanie flexibility pre vyvažovanie elektrizačnej sústavy,...), predstavujú najefektívnejší spôsob výroby tepla.
Kým infraštruktúra systémov CZT na Slovensku patrí medzi jednu z najrozvinutejších, vo Francúzsku v Paríži bol vybudovaný jeden z najstarších systémov CZT, ktorý tam stále budujú a rozširujú. A vďaka systémovým opatreniam a podpore zo strany štátu v jej budovaní napredujú míľovými krokmi. Vo Francúzsku už dosiahli podiel OZE a odpadového tepla v CZT na úrovni 66,5 %. Štát tam zaviedol viaceré legislatívno – daňové a finančné nástroje – napríklad investičný Fond na teplo (teplárenský fond na podporu výroby obnoviteľného tepla v systémoch CZT), zníženú DPH a povinnosť napojenia budov na CZT vo vymedzených zónach, lebo vníma tieto systémy ako veľmi účinný nástroj dekarbonizácie pre celé štvrte a mestá. Na Slovensku je podiel OZE v CZT približne 20 %, pričom potenciál rastu je obrovský. K tomu sú potrebné jasne stanovené priority a dlhodobá stratégia štátu . S podporu štátu aj naše centrálne systémy môžu podiel OZE zvýšiť minimálne na úroveň Francúzska.
„Ľudia často ani netušia, že teplo a teplá voda v ich domácnosti sú dodávané zo systému CZT a majú radiátor, ktorý funguje celý rok bez starostí. Tepláreň zabezpečuje nielen komfort, stabilitu, bezpečnosť, ale aj čisté ovzdušie,“ zdôraznil Stanislav Janiš a dodal: "Preto každý, kto chráni životné prostredie a chce mať čisté ovzdušie si povie: radšej budem mať v meste jeden komín, ktorý budem mať pod kontrolou, ako mať v meste 150, 200, 300 komínov, ktoré pod kontrolou nemám.“
Zdroj: Slovenský zväz výrobcov tepla
