Rekonštrukcia centrálneho systému vykurovania v Trebišove s využitím obnoviteľných zdrojov sa stala finalistom celoeurópskej súťaže energetických projektov, ktorú každoročne vyhlasuje Európska komisia. Zásobovanie teplom v Trebišovej zabezpečuje od roku 2013 spoločnosť Trebišovská energetická, s.r.o, ktorá je členom Slovenského zväzu výrobcov tepla.
Foto: SZVT
Vo februári 2016 prijala Európska Únia Stratégiu pre vykurovanie a chladenie. V rámci tejto stratégie sa kladie dôraz na centrálne zdroje tepla, ktoré umožňujú najefektívnejšie zavádzanie obnoviteľných zdrojov. Podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe tepla sa v krajinách EÚ za posledných 10 rokov takmer zdvojnásobil a blíži sa k rovni 20%. Slovensko radí medzi krajiny EÚ, ktoré zaostávajú vo využívaní obnoviteľných zdrojov pri výrobe tepla. Ich podiel dosahuje len 8,7%, napriek tomu, že výrobcovia tepla, ktorí podliehajú regulácii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, využívali v roku 2015 obnoviteľné zdroje energie ako palivo v podiele 28,3%.
Trebišov, ako centrum južného Zemplína sa stalo miestom pre jednu z najväčších a najrozsiahlejších investícií do modernizácie systému vykurovania v meste. Projekt kotolne na biomasu v meste Trebišov stojí na dvoch hlavných pilieroch – centralizácii distribučnej sústavy a využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Pôvodný systém rozvodu tepla bol úplne závislý od zemného plynu ako primárneho zdroja energie. Hlavnou myšlienkou centralizácie systému bolo sústrediť výrobu tepla na jedno miesto. Dôležité bolo vytvoriť vhodné podmienky pre efektívne využívanie obnoviteľných zdrojov energie – biomasy a pre premiestnenie výroby tepla, a teda zdroja znečistenia, mimo centra mesta a obytných oblastí.
Výstavbou nového zdroja tepla na okraji mesta Trebišov a pri konštrukcii nových spojovacích potrubí dokázala tepláreň znížiť stratu tepla na rozvodoch. Celkom bolo postavených 8 000 metrov nových dvoj-rúrkových distribučných potrubí. Pri výbere konkrétneho typu paliva pre výrobu tepla boli brané do úvahy aj regionálne podmienky. Výber poľnohospodárskej biomasy – slamy a sena v kombinácii s drevnou biomasou bol logickým krokom.
Podarilo sa nahradiť 90% paliva zemného plynu obnoviteľnými zdrojmi energie - ¾ seno a slama, ¼ drevnej biomasy. Jedinou nevýhodou spaľovania tuhej biomasy v porovnaní so zemným plynom sú emisie tuhých častíc. Tento problém tepláreň vyriešila použitím elektrických filtračných zariadení a tkaninových filtrov, ktorými znížili emisie týchto látok na minimálnu úroveň.
Projekt je jedinečný tým, že odhalil potenciál regiónu, ktorý bol vždy poľnohospodárskym a vhodne prepojil miestnych výrobcov biomasy s energetikou a výrobou tepla. Okrem toho projekt priniesol myšlienku využívať dovtedy nevyužívanú pôdu na ďalšie pestovanie rýchlo rastúcich rastlín, čo je prospešné pre poľnohospodárov, ako aj pre výrobcov tepla. Projektu sa podarilo zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov z 0 na 90%. Úspory CO2 zmenou palivovej základne sa zvýšili o 90% - 6 100t emisií za rok. Úspora tepelnej energie centralizáciou a následnou rekonštrukciou rozvodov tepla sa zvýšila o 8%. Znížili sa straty na rozvodoch tepla o 25%. Projekt vyprodukoval 30 500 000 KWh / rok a ušetril 1 100 000 KWh / rok energie. Vytvorilo sa 6 nových pracovných miest vrátane miest pre občanov zo znevýhodnených rómskych komunít.
Zdroj: SZVT
