Odborníci z logistického sektora sa zhodli, že najväčším problémom Slovenska je neistota v podobe nepredvídateľných konsolidačných opatrení vlády. Niektoré firmy diverzifikujú odberateľov a portfólio zákazníkov, aby znížili riziko, iné zas pristupujú k znižovaniu marže. Dopyt po technológiách, robotizácii a automatizácii je vysoký, no brzdia ho vysoké ceny elektriny.
Časté legislatívne zmeny v neprospech podnikateľov prichádzajú nečakane. „Slovensko je šampión v nepredvídavosti. Každý deň máme nový konsolidačný balíček, rastie cena práce a dnes v Európe prebieha obrovský boj o investície,“ konštatuje Peter Jánoši z P3 Logistics Parks Slovakia.
Niektoré firmy musia znižovať marže, aby vôbec obstáli na trhu. „Vidím problém v tom, že konsolidačné balíčky prichádzajú príliš často a legislatíva sa rýchlo mení. Ak chceme byť konkurencieschopní, musíme znižovať marže a tým pádom investície idú bokom,“ upozorňuje Lukáš Šidík z Hellmann Worldwide Logistics.
Foto: SlovLog
Medzi najväčšie náklady zamestnávateľov v logistickej branži patrí vysoké daňovo-odvodové zaťaženie spolu s transakčnou daňou. Analýza Transportly ukázala, že slovenskí dopravcovia síce zabezpečujú väčšinu prepráv v rámci krajiny, no pri dovozoch smerom na Slovensko už dominujú zahraniční prepravcovia. Dôvod je jednoduchý: pracovná sila je pre slovenské firmy drahšia než v krajinách V4. „Šofér v Poľsku je pre zamestnávateľa lacnejší ako slovenský vodič pre slovenskú spoločnosť, napriek tomu, že mzda môže byť u oboch rovnaká,“ potvrdil Viktor Sučka.
Najväčšie riziko pre logistické spoločnosti podľa Ľuboša Košťála z Raben Logistics Slovakia dnes predstavuje spoliehanie sa na úzky okruh segmentu. „Jediný spôsob, ako fungovať aj v absolútne nepredvídateľnej dobe, je mať diverzifikovaných odberateľov, vyvážené portfólio zákazníkov a neustále rásť – v počte skladov, odoberateľov a aj v rozsahu služieb,“ vysvetľuje.
Samotná konsolidácia bez ekonomického rastu podľa ekonóma Ivana Mikloša nebude fungovať. „Konsolidáciu treba robiť tak, že sa zníži daňovo–odvodové zaťaženie, zruší sa transakčná daň a prípadné výpadky sa pokryjú rastom nepriamych daní. Rovná daň dokáže priniesť rýchly ekonomický rast. Čím jednoduchší je daňový systém, tým ťažšie sa z neho uniká — a potom ekonomika rastie,“ povedal Mikloš.
Slovensko podľa Jindřicha Kadeřáveka z Element Logic, patrí medzi progresívne krajiny v oblasti automatizácie. Od investícií do technológií sa dnes vyžaduje oveľa kratšia návratnosť ako kedysi. „To, čo bolo pred piatimi rokmi akceptovateľné s návratnosťou do piatich rokov, je dnes do dvoch či troch. Rýchlosť reakcie na trh, softvér riadiaci celý sklad a schopnosť meniť procesy v reálnom čase sú dnes samozrejmosťou,“ objasnil Kadeřávek, pričom dodal, že Slovensko podľa neho v niektorých oblastiach technologicky predstihuje aj Česko.
To čo je momentálne možné a nákladovo efektívne už v slovenských skladoch preberajú stroje. „V rámci value added services dnes automatizujeme procesy ako štítkovanie, olepovanie či balenie viacerých produktov do jedného balenia – všetko vykonávajú stroje, čo zrýchľuje manipuláciu a minimalizuje chybovosť. Sklady, ktorými disponujeme sú zároveň pripravené na budúcnosť, vrátane nasadenia AMR autonómnych mobilných robotov. O to dôležitejšie je, aby bola elektrická energia cenovo dostupná a stabilná, pretože práve ona je základom pre modernizáciu skladov,“ vysvetľuje Ľuboš Košťáľ z Raben Logistics Slovakia.
Aktuálne ceny energií môžu brzdiť investície do modernizácie. „Zo všetkých krajín EÚ máme štvrtú najdrahšiu elektrinu a reálna mzda patrí k druhým najnižším,“ upozorňuje ekonóm Mikloš.
Najlacnejšie sklady sú aktuálne v Senci, Trnave a Seredi. „V týchto lokalitách je veľká dostupnosť skladových priestorov, čo prirodzene tlačí ceny nadol,“ uviedol Tomáš Kulacs z 108 Real Estate. Podľa neho dnes firmy uprednostňujú moderné technologické sklady – aj drahšie, ale s vyššou návratnosťou než lacné, zastarané priestory.
Pri rozhodovaní o umiestnení haly či logistického centra má železničná vlečka len okrajový vplyv. Rýchlosť, flexibilita a cenová dostupnosť kamiónovej dopravy ostávajú podľa developerov rozhodujúcim kritériom. „Preprava železnicou je drahá a trvá dlho. Vlečka nie je pre investorov určujúca, nie je to pružné riešenie,“ uviedol Jakub Pelikán z Mountparku.
Sektor železničnej dopravy pritom dlhodobo upozorňuje na nedostatočnú infraštruktúru. „Meškania sú vysoké ako u osobných, tak aj u nákladných vlakov, modernizácie sa začínajú aj končia neskôr. Za 25 rokov sme postavili len 180 kilometrov trate,“ pripomenul Patrik Benka z Asociácie železničných dopravcov. Bez kvalitnej infraštruktúry sa ani plánované napájanie podnikov na vlakovú dopravu nedokáže stať reálnou alternatívou.
Napriek tomu existuje na Slovensku jedna výrazná výnimka: Dunajská Streda. Tento logistický uzol vyrástol práve na kombinovanej doprave a funguje ako unikátny príklad toho, že železnica môže byť efektívnym riešením.
Autor: Hoferica, Zdroj: SlovLog
