Neustále rastúci e-commerce sektor podľa štúdie Komisie pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa Európskeho parlamentu vážne ohrozuje ciele EÚ na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Rizikom je najmä neefektívnosť doručovacích procesov. Nadmerné emisie CO2 vznikajú pri vracaní tovaru z e-shopov, doručovaní do odľahlých miest alebo tlaku na čo najrýchlejšie doručovanie. Naopak, uhlíkovú stopu podľa štúdie znižujú moderné doručovacie metódy, napríklad možnosť prevziať zásielku prostredníctvom výdajných boxov namiesto klasického doručenia kuriérom na adresu. Tohtoročný prieskum spoločnosti Packeta vypracovaný renomovanou agentúrou Nielsen ukazuje, že Slováci takéto ekologickejšie doručovanie radi využívajú a na zásielku s menšou uhlíkovou stopou by si dokonca radi počkali aj o deň dlhšie. Kvôli ekológii si je väčšina (65 %) ochotná aj priplatiť.
Štúdia s názvom E-commerce a zelená dohoda EÚ, ktorú si vyžiadala Komisia pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa Európskeho parlamentu, upozorňuje, že doručovanie do tzv. výdajných miest (pick-up pointov) znamená veľký pokrok v technológii doručovania zásielok a zásadnú zmenu obchodného modelu kuriérskych služieb. Odber zásielky na výdajnom mieste alebo zo samoobslužného boxu podľa nej produkuje až o 20,5 % nižšie emisie v porovnaní s doručovaním priamo na adresu. Táto štúdia napriek tomu pochybuje, že technologický pokrok v doručovaní dokáže emisie z e-commerce sektora vyrovnať, keďže počet doručovaných zásielok neustále rastie a európski zákazníci stále preferujú klasické doručovanie domov.
Foto: Packeta
Slováci sú však v tomto ohľade premiantmi a domáce trendy vyzerajú oveľa pozitívnejšie. Tohtoročný prieskum spoločnosti Packeta zozbieraný agentúrou Nielsen na vzorke 1 047 respondentov totiž ukazuje, že jej službu doručovania do výdajných Z-BOXov už dnes využíva rovnaký podiel zákazníkov Packety (47 %) ako doručovanie domov. Výber zásielky na partnerských výdajných miestach je medzi zákazníkmi dokonca ešte populárnejší, používa ho až 72 % zákazníkov. Slovensko má dokonca, podľa júnovej analýzy Last Mile Experts, aj vďaka Packete 6. najhustejšiu sieť takýchto OOH (Out-of-home delivery) odberných možností v Európe s necelými 14 odbernými miestami na 10-tisíc obyvateľov. Prvé Poľsko výrazne dominuje až s 39 miestami na 10-tisíc obyvateľov, čo podľa expertov prináša dôležitý post-pandemický impulz pre celý e-commerce biznis v krajine.
„Našu sieť samoobslužných Z-BOXov sme spustili v roku 2020, odvtedy intenzívne pracujeme na jej rozširovaní tak, aby pre zákazníkov predstavovala nielen ekologickejšiu, ale aj skutočne pohodlnejšiu formu doručovania. Podľa našich prepočtov je doručovanie na výdajné miesto alebo do Z-BOXu až 8-krát ekologickejšie než doručovanie na adresu kuriérskou dodávkou. Nielenže si takúto zásielku zákazník prevezme vtedy, keď mu to vyhovuje, ale znamená aj výrazne vyššiu úspešnosť prevzatia zásielky na prvý pokus. V prípade balíčka smerujúceho na adresu je nutná dohoda kuriéra so zákazníkom, ktorý musí byť doma. Práve opakované doručovanie prináša zbytočné emisie,“ pripomína Alexander Jančo, výkonný riaditeľ Packety. Podľa európskych dát a štúdie Európskej komisie je opakované doručenie nutné pri približne 20 až 30 % zásielok doručovaných na adresu. Najmä v prípade odľahlých obcí a na vidieku je tak výrazne ekologicky neefektívne.
Slováci sú podľa domáceho prieskumu k ekologickejším formám doručovania otvorení. Vyzdvihnutie zásielok prostredníctvom výdajných boxov alebo výdajných miest už dnes používa až 70 % ľudí využívajúcich doručovacie služby.
Štúdia Európskej komisie za hlavnú a najväčšiu hrozbu pre klimatické ciele považuje vo všeobecnosti rastúce očakávania na rýchlosť doručovania, ktoré zákazníci vyžadujú ideálne v rovnaký alebo nasledujúci deň. Dáta Európskeho parlamentu ukazujú, že tento tlak núti prepravné spoločnosti využívať také formy prepravy, ktoré predstavujú vyššiu záťaž pre životné prostredie. V prípade nákupov zo zahraničia je to najmä letecká doprava. Analýza citovaná v štúdii však tvrdí, že v nej stagnujú inovácie, ktoré by dokázali prinášať výrazné úspory emisií.
V prípade pomalšieho doručovania nákladnou dopravou a dodávkami sa odhaduje, že v priebehu ďalších desiatich rokov môže byť vďaka využívaniu elektromobilov spotreba paliva až o 30 % nižšia než dnes. Do roku 2050 sa tiež podľa odhadov o 40 % zvýši energetická účinnosť lodnej prepravy. Ekológii sa Európska komisia venuje aj prostredníctvom iniciatívy na zmenu legislatívy z pohľadu balenia zásielok. Koncom minulého roka zverejnila obsiahly materiál, ktorý následne predložila do Európskeho parlamentu a má ambíciu upraviť štruktúru a formu balenia zásielok v prospech ich zníženia ich negatívneho vplyvu na životné prostredie.
Aj v tomto smere sa slovenskí zákazníci správajú výrazne ekologickejšie. Z prieskumu Packety totiž vyplýva, že najrýchlejšie doručenie väčšinou nevyžadujeme. Prevzatie objednanej zásielky už na druhý deň, pokiaľ je tovar skladom, považuje za optimálnu dobu len 15 % zákazníkov nakupujúcich zo slovenského e-shopu. Polovici (51 %) to stačí do dvoch dní. Zákazník pritom obvykle vníma čas doručenia od okamihu potvrdenia objednávky v košíku, kým pre doručovaciu službu je kľúčové odovzdanie zásielky z e-shopu do prepravy. Packeta doručí už na druhý deň od prevzatia balíka na svoje výdajné miesta až 98 % zásielok.
„Vysoké ekologické zmýšľanie našich zákazníkov nás veľmi teší. Na otázku, či by si Slováci boli ochotní počkať na doručenie zásielky z internetového obchodu o deň dlhšie, ak by bolo ekologickejšie, odpovedalo Určite áno alebo Skôr áno 86 % opýtaných. Až 65 % ľudí by si za takúto možnosť dokonca ochotne priplatilo,“ teší sa Alexander Jančo, výkonný riaditeľ Packety Slovakia.
Dáta Packety zároveň jasne ukazujú, čo Slovákom najviac prekáža na klasickom doručovaní – až štvrtine (25 %) vadí nemožnosť prispôsobiť si čas doručovania podľa seba, približne rovnakému množstvu (24 %) zas nedostatok informácií o presnom čase doručovania zásielky. Osobný odber zásielky na výdajnom mieste alebo z ekologického samoobslužného boxu pritom odstraňuje oba nedostatky. Do prevádzky môže zákazník doraziť kedykoľvek v rámci jej otváracích hodín. Výdajné boxy dokonca fungujú v režime 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
„Verím, že všetky formy doručovania by mali fungovať vo vzájomnej harmónii. V prípade Packety kuriérska dodávka vyloží všetky prepravované zásielky v Z-BOXe. Potom pokračuje do kamenných výdajných miest a po ceste ešte obsluhuje domáce adresy zákazníkov. V rámci jednej jazdy tak obslúži napríklad celú obec, čím minimalizujeme najazdené kilometre a vyprodukované emisie,“ dodáva Jančo.
Vďaka približne 1 700 Z-BOXom a viac než 1 200 odberným miestam je dnes Packeta najväčším prevádzkovateľom ekologickej OOH (Out-of-home delivery) siete na Slovensku. Tieto miesta je navyše možné využívať nielen na vyzdvihovanie zásielok, ale aj na ich posielanie. Služba to umožňuje aj bez nepohodlného tlačenia podacích lístkov. Všetky údaje stačí vyplniť v modernej mobilnej aplikácii a zásielku odovzdať na vybranom výdajnom mieste alebo do Z-BOXu. Cieľom Packety je naďalej rozširovať ich sieť tak, aby boli v pešej dostupnosti pre väčšinu obyvateľov. Aj práve preto prebieha neustála optimalizácia a do konca roka sa očakáva rozšírenie kapacity Z-Boxov o 10 % na základe analytických údajov o skutočnom využívaní boxov. Z-BOXy sú dnes plne nezávislé od elektrickej siete a potrebnú zelenú energiu na svoje fungovanie získavajú vďaka solárnemu panelu umiestnenému v hornej časti.
Štúdia vypracovaná na žiadosť Európskeho parlamentu vidí zvýšený negatívny vplyv e-shopov na klímu aj vo výrazne väčšom podiele zásielok, ktoré zákazníci vracajú. V súčasnosti pravidlá na ochranu spotrebiteľa garantujú možnosť vrátenia väčšiny tovarov, ako je oblečenie či elektronika do 14 dní bez udania dôvodu. Vzhľadom na nemožnosť vyskúšať si produkt osobne, je podobná ochrana nutná, no vedie k tomu, že zákazníci celosvetovo vrátia 25 až 40 % zo všetkých doručených zásielok z e-shopov. Pri kamenných obchodoch je to len 8 %. Odhaduje sa, že vrátenie nepotravinového tovaru zakúpeného online vyprodukuje až 112 gramov CO2 na jednu zásielku, kým v prípade kamenného obchodu je to len 68 gramov CO2.
Zdroj: Packeta
