Zamestnávať pracovníkov z tretích krajín na základe dohody o vyslaní medzi slovenským subjektom a firmou so sídlom mimo EÚ už na Slovensku nebude možné. Zásadná zmena v oblasti trhu práce je platná od 1. mája 2018 na základe novely zákona o pobyte cudzincov a zákona o službách zamestnanosti.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Úprava zákona, platná do začiatku mája, umožňovala vysielanie zamestnancov z tretích krajín na výkon práce na Slovensku v rámci poskytovania služieb zahraničného zamestnávateľa so sídlom mimo EÚ. To sa novelou zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a novelou zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti mení. Dôvodom má byť obmedzenie údajného veľkého množstva prichádzajúcich cudzincov, ktoré umožňovala doterajšia legislatíva. Podľa predkladateľov novely bol stav často zneužívaný a neprehľadný. Slovenské orgány nemali možnosť overiť si existenciu či reálne fungovanie zahraničnej spoločnosti, ktorá pracovníkov vysielala. Hrozilo tak riziko vzniku fiktívnych pracovných pomerov medzi vysielajúcou spoločnosťou a cudzincami.
Podľa nových pravidiel budú môcť zamestnanci z tretích krajín pracovať u slovenského zamestnávateľa len priamo na základe pracovnej zmluvy alebo na základe tzv. vnútropodnikového presunu zamestnanca. Ten však prináša zásadné administratívne a byrokratické prekážky.
„Práve vnútropodnikový presun by mal predstavovať určitú formu náhrady inštitútu vyslania. Ten ale prináša zásadné obmedzenia, ktoré majú eliminovať problémy vznikajúce pri vysielaní zamestnancov. Do praxe sa napríklad zavádza povinnosť preukázať, že slovenská spoločnosť a zahraničná spoločnosť, ktorá presúva zamestnanca, patria do jednej skupiny podnikov,“ vysvetlil Róbert Minachin, advokát zo spoločnosti Deloitte Legal. Okrem tejto povinnosti bude tiež nutné dokázať, že cudzinec je zamestnancom zahraničnej spoločnosti aspoň 6 mesiacov pred dátumom podania žiadosti na takýto presun.
Vnútropodnikový presun sa doteraz využíval len minimálne, pretože imigračný proces bol jednoduchší pri využití inštitútu vyslania. Nové legislatívne pravidlá budú v praxi prinášať mnohé problémy, pretože ani samotné štátne orgány (úrady práce a cudzinecká polícia) nemajú s vnútropodnikovými presunmi skúsenosti. Zatiaľ tiež nie je jasné, ako sa budú žiadosti a k nim povinne prikladané dokumenty vyhodnocovať a posudzovať.
„Prax ukáže, či vnútropodnikový presun dokáže nahradiť doteraz často používané vyslania a až časom bude možné vyhodnotiť, či predmetné novely zjednodušili alebo sťažili proces získavania povolenia na pobyt pre príslušníkov tretích krajín,“ doplnil R. Minachin.
Zdroj: Deloitte
