Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku neustále rastie. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo u nás ku koncu mája 2025 evidovaných viac než 120-tisíc zahraničných pracovníkov. Najviac ich prichádza z Ukrajiny, Srbska, Rumunska či Indie, a uplatňujú sa najmä v priemysle, logistike, stavebníctve a službách. A v mnohých firmách dnes tvoria stabilnú súčasť tímu. Zamestnávanie zahraničných pracovníkov už teda nie je na Slovensku výnimkou, podľa odborníkov z personálnej agentúry Grafton však ostáva výzvou ich integrácia.
„Zamestnávanie pracovníkov z iných krajín dnes nie je len o obsadení voľného miesta. Kľúčové je, ako sa firmám darí zahraničných zamestnancov skutočne začleniť do tímu a pripraviť na to aj svojich slovenských pracovníkov,“ hovorí Jitka Kouba, marketingová riaditeľka personálnej agentúry Grafton. V praxi totiž nestačí len základné zaškolenie a pridelenie pracovných úloh. Zahraniční pracovníci čelia jazykovým bariéram, rozdielnym pracovným návykom či kultúrnym očakávaniam, čo môže viesť ku komunikačným problémom alebo nepochopeniu v kolektíve. Tieto situácie sa často podceňujú, až kým sa z prehliadaných problémov nestanú zdržania, konflikty alebo fluktuácia.
Ilustračné foto: Smartworks Coworking / Unsplash.com
Skúsenosti Graftonu ukazujú, že firmy, ktoré sa adaptácii venujú systematicky, majú stabilnejšie tímy a menej problémov v medziľudských vzťahoch na pracovisku. „Integrácia cudzincov nie je len o tom, aby sa nový zamestnanec naučil pracovné postupy. Ide o to, aby sa cítil ako súčasť tímu – a na to je potrebné zapojiť aj jeho kolegov a nadriadených,“ vysvetľuje Jitka Kouba, podľa ktorej je dôležité vytvoriť priestor na vzájomné porozumenie a komunikáciu. To môže zahŕňať jazykové kurzy, interkultúrne školenia, mentoring či podporu mimo pracoviska – napríklad pomoc pri orientácii v novom meste, pri vybavovaní úradných záležitostí alebo pri zabezpečení bývania.
Mnohé firmy na Slovensku si uvedomujú, že bez zahraničných pracovníkov by svoj chod len ťažko zabezpečili, a to najmä v sektoroch s akútnym nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. No nie všetky im venujú dostatočnú pozornosť po ich nástupe. „V tomto smere vidíme veľké rozdiely v prístupe. Kým niektoré spoločnosti majú prepracované onboardingové procesy aj systém mentorov, iné stále očakávajú, že sa noví pracovníci 'nejako' prispôsobia sami. To však z dlhodobého hľadiska nefunguje,“ upozorňuje manažérka z personálnej agentúry. Podpora rôznorodosti a vytváranie inkluzívneho prostredia sú podľa Graftonu investíciou, ktorá sa firmám vráti. Dobre zvládnutá adaptácia totiž znižuje fluktuáciu, zlepšuje pracovnú atmosféru a zvyšuje výkonnosť tímov. „Ak zahraničný zamestnanec cíti, že je prijatý a chápe, čo sa od neho očakáva, podáva lepší výkon – a často sa stáva lojálnym členom tímu,“ dodáva J. Kouba.
Podľa odborníkov by sa firmy mali na adaptáciu pripraviť ešte pred príchodom nových ľudí – a to nielen po technickej, ale najmä po ľudskej stránke. „Zamestnávateľ by nemal zabúdať, že do firmy neprichádza len pár rúk, ale človek s vlastným príbehom, očakávaniami a často aj obavami. A kým sa z neho stane plnohodnotný člen tímu, potrebuje podporu, trpezlivosť a férový prístup,“ uzatvára Jitka Kouba.
Zdroj: Grafton
