Rast pokračoval aj napriek tomu, že predsa len mierne korigovalo rekordné marcové čísla. Aj v apríli si však stavebníctvo držalo vysoko nadpriemerné dvojciferné dynamiky medziročného rastu a úroveň jeho produkcie bola po marci druhá najvyššia od jesene 2019. Rast stavebníctva pritom v apríli čiastočne limitovala nižšia stavebná aktivita tuzemských stavebných firiem v zahraničí. Domácu výstavbu ťahá nahor predovšetkým nová výstavba, a to ako budov, tak aj infraštruktúry. Kým silná stavebná aktivita na výstavbe infraštruktúry bola v prvej polovici roka očakávaná, i v dôsledku finalizácie projektov financovaných z Plánu obnovy, dynamicky rast vo výstavbe budov je hlavným prekvapením posledných mesiacov.
Veľké otázniky visia nad zdrojom tohto rastu a teda i nad jeho udržateľnosťou. Novo začatá výstavba sa síce v priebehu minulého roka začala jemne zotavovať, stále však nedosahovala ani zďaleka maxima spred zvýšenia úrokov. Naopak, i napriek známkam oživenia sa dokonca stále pohybovala blízko 10-ročných miním. Už v závere roka pritom nádejné oživenie dostalo trhliny a v prvom štvrťroku novo začatá výstavba priam skolabovala a zosunula sa na nové historické minimá (minimálne od roku 2013, odkedy je k dispozícií konzistentný časový rad). Čísla nezachraňovala ani dokončená výstavba, ktorá systematicky klesá už od jesene 2023 a v prvom štvrťroku tiež zaznamenala viac ako 10-ročné minimá (minimálne od roku 2013, odkedy je k dispozícií konzistentný časový rad). Napriek tomuto nepriaznivému vývoju ale stavebná produkcia vo výstavbe bytov v posledných dvoch mesiacoch atakovala historické maximá. Aktuálny silný nárast stavebnej produkcie vo výstavbe bytov má tak najskôr jediné možné rozumné vysvetlenie – kumuláciu dostavby viacerých rozbehnutých projektov, ktoré v nasledujúcom období výrazne zvýšia dokončenosť stavieb, zredukujú počet bytov vo výstavbe a následne sa prejavia i na významnom poklese stavebnej produkcie vo výstavbe bytov a/alebo prudkom reštarte novo začatej výstavby (menej pravdepodobné).
Ilustračné foto: C Dustin / Unsplash.com
Podľa údajov Štatistického úradu stavebná produkcia síce zostúpila z rekordných marcových úrovní, i naďalej ale ostávala vysoko nadpriemerná. V porovnaní s rekordným marcom sa síce znížila (po zohľadnení sezóny) o 6,7%, medziročne však bola stále vyššia o silných 13,2%. Z rastových čísel stavebníctva navyše v apríli ukrajovala klesajúca stavebná aktivita tuzemských firiem v zahraničí. Tá sa v porovnaní s marcom znížila o viac ako 15% (sezónne očistené – prepočet UniCredit Bank) a medziročne bola nižšia o 14,7%. Domáca produkcia stavebných firiem sa tak medziročne zvýšila až o 17,7% - čo bol jej druhý najsilnejší medziročný rast (po marci) od popandemického oživenia v roku 2022.
Domáce stavebníctvo ťahala nahor predovšetkým nová výstavba s 20,4% medziročným nárastom. Dvojciferné medziročné prírastky si však pripísala aj oprava a údržba (13,2%). Porovnateľné tempo medziročného rastu zaznamenala výstavba budov (18%) i výstavba infraštruktúry (17%). Výstavbu bodov prekvapivo ťahala najmä zvýšená výstavba bytov (21,9%), relatívne silný dvojciferný medziročný rast ale vykazovala aj výstavba nebytových budov (15,5%).
Predpokladáme, že jarné rekordné čísla stavebníctva nebudú plne udržateľné a nasledujúce mesiace prinesú ich ďalšiu korekciu. Tá by mala byť viditeľná najmä vo výstavbe bytov, kde aktuálne silné rastové čísla úplne neladia so štatistikami o novo-začatej výstavbe, či nových stavebných povolení. Trh s bývaním pritom po minuloročných známkach oživenia opäť schladzujú i vyššie úrokové sadzby, či negatívny vplyv fiškálneho konsolidačného balíčka. I napriek tomu nateraz neočakávame úplný kolaps trhu s bytmi ako by naznačovala novo začatá výstavba v úvode roka. Rekordné rasty z jari ale takisto nie sú podložené ekonomickými fundamentami a preto je ich korekcia viac ako pravdepodobná. Výstavba bytov by sa tak počas leta mohla vrátiť i k miernym medziročným poklesom.
Výstavba infraštruktúry by mala v týchto mesiacoch postupne kulminovať. Postupná finalizácia projektov z Plánu obnovy začne v priebehu roka postupne oslabovať momentum v jej výstavbe. A hoci časť končiacich projektov nahradia nové projekty financované z EÚ fondov, v prechodovej fáze môže v dôsledku presunu kapacít dochádzať aj k výraznejším krátkodobým poklesom produkcie. Navyše, chronické problémy pri výstavbe verejnej infraštruktúry môžu pozitívne efekty z rozbehu nových verejných projektov predsa len stále čiastočne tlmiť, resp. odďaľovať. Čoraz častejšie tak najskôr budeme i v tomto menšom segmente stavebníctva pozorovať červené rastové čísla (najmä v medziročnom porovnaní).
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
