Údaje úradov práce o evidencii nezamestnaných naznačujú, že domáci trh práce ostáva relatívne napätý, avšak i naďalej javí známky dvojrýchlostnosti. Miera nezamestnanosti pokračovala v obnovenom trende pozvoľného poklesu aj v apríli a po zohľadnení sezónnych faktorov tak klesla už tretí mesiac v rade, a to aj napriek tomu, že počet novo evidovaných nezamestnaných v rámci hromadných prepúšťaní bol druhý najvyšší od pandémie (vyšší bol len v septembri minulého roka). Nemalá časť takto prepustených ale na stále relatívne napätom trhu práce s pomerne veľkou zásobou voľných pracovných miest neostáva v evidencii úradov práce viac ako niekoľko týždňov. Celkový počet stále evidovaných nezamestnaných, ktorí v minulosti prišli do evidencie úradov práce v rámci hromadných prepúšťaní, tak už zostúpil zo svojich koncoročných maxím. V apríli boli hromadné prepúšťania najintenzívnejšie v okrese Nitra – keďže sa jedná o región s akútnym nedostatkom pracovnej sily, predpokladáme, že aj v tomto prípade trh práce pomerne rýchlo nových nezamestnaných absorbuje. Podobne by to malo byť aj s očakávaným masívnym prílevom hromadne prepustených po zatvorení závodu Samsungu v Galante – nemalá časť jeho zamestnancov by štatistiky nezamestnanosti nemusela navýšiť ani len dočasne a len plynulo zmeniť zamestnávateľa.
Podstatná časť nových nezamestnaných ale stále prichádza do evidencie mimo hromadných prepúšťaní – hromadné prepúšťania tvoria stále menej ako 1% novo evidovaných nezamestnaných. V porovnaní s prvým štvrťrokom sa síce celkový prílev nových nezamestnaných mierne zrýchlil (i po očistení o sezónne vplyvy), medziročne bol stále nižší o 1% a v porovnaní s priemerom minulého roka až o takmer 5% (sezónne očistené). S jemným nárastom novo evidovaných nezamestnaných sme v apríli pozorovali aj ďalšie zvýšenie absorpcie nezamestnaných trhom práce. Počet nezamestnaných, ktorí si v priebehu posledného mesiaca našli novú prácu sa medziročne zvýšil až o 7%. Podobný nárast, o približne 7%, zaznamenali po očistení o sezónne vplyvy aj v porovnaní s priemerom prvého štvrťroka i priemerom minulého roka. Počet umiestnených nezamestnaných bol pritom za posledných 48 mesiacov, t.j. od odznenia popandemického oživenia, vyšší (po zohľadnení sezóny) len raz, vo februári 2024.
Ilustračné foto: Icons8 Team / Unsplash.com
Zvýšenie absorpcie nezamestnaných trhom práce pritom nešlo na vrub evidovaných voľných pracovných miest. Tie opäť posunuli nové historické maximu (aj po zohľadnení sezónnych vplyvov), pričom medziročný rast pracovných pozícií prechádzal naprieč typmi pracovných pozícií. Pohľad do regiónov ale predsa len naznačuje istú dvojrýchlostnosť – ekonomicky slabšie regióny juhu stredného a východného Slovenska hlásia jemný medziročný úbytok voľných miest - Banskobystrický a Prešovský kraj o 1-1,5%, zatiaľ čo v Košickom kraji ich počet medziročne narástol až o tretinu (predpokladáme, že najmä v dôsledku efektu Volvo – až polovica prírastku pripadá na okres Košice-okolie).
Nedostatok vhodnej pracovnej sily rieši časť zamestnávateľov stále ich dovozom zo zahraničia. Až takmer ¾ cudzincov našlo uplatnenie v troch krajoch na západe krajiny s najnapätejším trhom práce (Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj). I naďalej platí, že noví zahraniční pracovníci prichádzajú na slovenský trh práce najmä z mimoeurópskych krajín a Ukrajiny. V posledných mesiacoch sa zintenzívnil najmä prílev cudzincov z juhovýchodnej Ázie. Najpočetnejšie skupiny cudzincov pochádzajú ale stále z Ukrajiny, ostatných post-sovietskych republík a indického subkontinentu.
Napriek fiškálnou konsolidáciou i externým prostredím utlmenému ekonomickému rastu ostáva domáci trh práce prekvapivo napätý. Očakávané uvoľnenie sprevádzané miernym nárastom nezamestnanosti sa nateraz, minimálne podľa štatistík úradov práce, nedostavilo. To môže byť dobrou správou pre domácu spotrebu – strata príjmu totiž zvyčajne vedie k výraznejšej redukcii spotreby ako zastavenie rastu reálneho príjmu (resp. jeho pokles). Na druhej strane, utlmený ekonomický rast, ktorý sa neprelieva i do zamestnanosti (a nezamestnanosti) spomaľuje rast produktivity práce, čo v strednodobom horizonte zužuje i priestor pre zdravý a udržateľný rast miezd zamestnancov. Masívnejšiemu uvoľneniu trhu práce ale najskôr bráni i demografia. Časť korekcie zamestnanosti totiž prechádza cez odchody do dôchodku, zatiaľ čo prílev pracovnej sily vstupujúcej na trh práce ostáva nízky (a je ďalej znižovaný masívnymi odchodmi mladých ľudí do zahraničia). V prvom štvrťroku tohto roka sa síce počet novopriznaných starobných a predčasných dôchodkov medziročne znížil (najmä v dôsledku citeľného úbytku predčasných dôchodkov), v porovnaní s prvým štvrťrokom 2020 ale narástol o takmer pätinu.
Miera (disponibilnej) nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v apríli klesla o 0,09 pb. na 5,14% (143 tisíc). Jej medziročný nárast sa spomalil z 0,39 pb. na 0,31 pb. (8 tisíc). Približne polovica aprílového medzimesačného poklesu sa dá pripísať tradičným sezónnym faktorom. Po očistení o sezónne faktory sa miera nezamestnanosti medzimesačne znížila o 0,04 pb. na 5,22% (prepočet UniCredit Bank). Jednalo sa tak o tretí medzimesačný pokles v rade. Napriek tomu, miera nezamestnanosti ostáva nad minuloročným marcovým minimom (pri sezónne očistených údajoch) stále o 0,37 pb. Podobne ako v minulom roku by sa pritom situácia na domácom trhu práce mohla od jari začať opätovne jemne zhoršovať.
Nezamestnanosť nadol v apríli potiahli predovšetkým ekonomicky silnejšie regióny západného a severozápadného Slovenska – miera nezamestnanosti tu po očistení o sezónne vplyvy v apríli klesla o 0,03 pb. na 4,04%. Výraznejší pokles zaznamenala najmä Bratislava, Záhorie, Stredné Považie, či okresy na Liptove. Naopak, miera nezamestnanosti v ekonomicky slabších častiach Slovenska už v apríli v priemere ďalej neklesala. Šariš, Abov, či Spiš síce zaznamenali nadpriemerné zlepšenie, avšak viaceré okresy v Novohrade, Gemeri, či okres Sobrance na Zemplíne vykázali opätovné zhoršenie. V priemere tak miera nezamestnanosti na juhu stredného a na východnom Slovensku v apríli ostala po očistení o sezónne faktory nezmenená na úrovni 8,05%.
Počet voľných pracovných miest v ekonomike rástol aj v apríli. V porovnaní s marcom ich pribudlo až 6,5 tisíc a ich celkový počet sa vyšplhal na viac ako 130 tisíc. Po očistení o sezónne vplyvy bol ich prírastok o tisícku nižší (5,5 tisíc), resp. narástol o 4,4%. Tempo medziročného rastu voľných pracovných miest sa zrýchlilo z 20,7% na 26,2% a bolo najsilnejšie od apríla 2022, t.j. od popandemického oživenia.
Na druhej strane je nevyhnutné podotknúť, že časť nárastu voľných pracovných miest má stále len technicky charakter. Aj apríl ukazoval pomerne veľkú disproporciu medzi celkovým počtom nezamestnaných, ktorí si našli v priebehu mesiaca novú prácu (13,4 tisíc), prírastkom zahraničných pracovníkov (1,9 tisíc) a počtom voľných pracovných pozícií, ktoré boli obsadené (2,2 tisíc). A hoci časť nezamestnaných obsadzuje aj pozície, ktoré na úrade práce nemuseli byť nevyhnutne nahlásené, tento veľký nepomer nevylučuje ani možnosť, že u časti voľných pracovných miest ich obsadenie nie je nahlásené na úradoch a tak formálne ostávajú v štatistikách a umelo nafukujú celkové čísla voľných pracovných miest v ekonomike. Tou priaznivejšou možnosťou by bolo, že síce nie je nahlásené ich obsadenie, ale zánik áno – celkovo ubudlo 17,2 tisíc voľných pracovných miest, čo už by viac zodpovedalo celkovému prírastku zo zásoby nezamestnaných a cudzincov.
Novo hlásené voľné pracovné miesta umelo zdvíha i povinnosť nahlasovať voľné miesto na úrade práce pred jeho obsadením cudzincom. Aj tu sa zdá, že pomerne často sa môže stávať, že ich obsadenie už zamestnávatelia nehlásia (naznačujú to i naše ekonometrické modely) – tieto voľné pracovné miesta preto reálne už nemusia existovať a tiež umelo navyšujú celkovú zásobu voľných miest v ekonomike. Aj po očistení o tento efekt bol ale aprílový mesačný počet novo nahlásených pracovných pozícií najvyšší od úvodu roku 2019 (po očistení o sezónu), keď marcové maximum posunul o ďalšie 3,5%.
Ak by sa všetky voľné pracovné pozície podarilo obsadiť nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera nezamestnanosti na Slovensku by bola nižšia až o 4,47 pb. a dosahovala by len 0,68%. Takýto scenár je však extrémne nepravdepodobný, a to v dôsledku nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci, a to v kvalifikačnom/odvetvovom i regionálnom smere. Navyše, časť z viac ako 130 tisíc registrovaných voľných pracovných miest je zjavne len fiktívna.
Časť voľných pracovných miest zamestnávatelia stále zapĺňajú zamestnancami zo zahraničia, najmä Ukrajincami a zamestnancami z ázijských krajín. Počet cudzincov na domácom trhu práce (resp. vydaných pracovných povolení) sa v apríli zvýšil o takmer 2 tisíc na viac ako 151,5 tisíc. Po očistení o sezónu medzimesačne pribudla približne tisícka cudzincov (0,7%). Tempo medziročného rastu zahraničný pracovníkov sa však spomalilo z 22,3% na 21,8% (27,1 tisíc). I naďalej platí, že cudzinci v poslednom období prichádzajú najmä z Ukrajiny a ázijských krajín, zatiaľ čo počet pracovníkov z ostatných krajín EÚ stagnuje alebo dokonca ľahko klesá. Pozíciu číslo jedna medzi zahraničnými pracovníkmi si i naďalej držia Ukrajinci, a to ako v absolútnom počte (36,4% podiel), tak aj v medziročnom prírastku (27,6% podiel na prírastku). V posledných mesiacoch sa zintenzívnil najmä prílev pracovníkov z juhovýchodnej Ázie, hoci ich absolútne počty stále jemne zaostávajú za indickým subkontinentom, či ostatnými post-sovietskymi republikami. Juhovýchodná Ázia sa podieľala na medziročnom prírastku zahraničných pracovníkov 23% a jej celkový podiel tak vzrástol na 7,5%. Do prvej desiatky sa prepracoval Vietnam (8.) i Filipíny (9.), zatiaľ čo Indonézia sa posunula už na 13. pozíciu. Indický subkontinent sa podieľal na medziročnom prírastku 20% a jeho celkový podiel sa stabilizoval tesne pod 10% (9,8%). Indovia sú už niekoľko mesiacov druhou najpočetnejšou skupinou cudzincov na slovenskom trhu práce, Nepálčania uzatvárajú prvú desiatku. Zahraniční pracovníci z bývalých post-sovietskych republík sa podieľali na medziročnom prírastku 25% a ich celkový podiel vzrástol na 12%. V prvej desiatke na siedmej pozícií nájdeme Uzbekov, zatiaľ čo ostávajúce krajiny regiónu sú zoradené prevažne v druhej desiatke – Kirgizsko 12., Rusko 14., Kazachstan 16., Gruzínsko 17., Moldavsko 18. a Azerbajdžan 19.
Štatistiky v úvode roka i naďalej ukazujú na dvojrýchlostný charakter domáceho trhu práce. Ako celok ostáva domáci trh práce stále relatívne napätý, čo by malo i v nasledujúcich mesiacoch spomaľovať prípadný nárast miery nezamestnanosti, prevažne na úkor voľných pracovných miest v ekonomike. V dôsledku štrukturálnych nerovnováh (regionálnych i kvalifikačných) masívnejšie prepúšťanie v niektorých odvetviach a regiónoch bude i naďalej viesť k prechodnému nárastu miery nezamestnanosti, pričom časť tohto nárastu by mohla mať i dlhodobý charakter a systematicky tak vychýliť mieru nezamestnanosti v ekonomike nad minuloročné jarné minimá.
Nerovnováha na trhu práce sa pravdepodobne nebude zmierňovať ani v nasledujúcich rokoch. Práve naopak, starnutie populácie a postupný pokles ekonomicky aktívnej populácie ju budú ďalej zvýrazňovať.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
