Trh práce sa zásadnejšie nezlepšil a štatistiky neukazujú začiatok dlhotrvajúceho priaznivého trendu, ale skôr len o krátku odchýlku v niekoľko mesiacov prítomnom negatívnom trende. Gro masívneho poklesu disponibilnej nezamestnanosti ide na vrub korekcie januárového prudkého nárastu, ktorý bol spôsobený výpadkom aktivačných prác. Ukázalo sa, že sa jednalo len o technický krátkodobý výpadok medzi obdobiami financujúcich projektov. Naše pôvodné predpoklady, že aktivačné práce sa budú vracať postupne v priebehu niekoľkých mesiacov február úplne prekopal a väčšina miest sa obnovila už v priebehu mesiaca. Aj po očistení o efekt aktivačných prác ale nezamestnanosť prekvapila skôr na pozitívnej strane. A hoci, po očistení o sezónu, i naďalej pokračovala v rastúcom trende, jej nárast bol prekvapivo nízky – najnižší od leta, kedy sa jej rast prechodne zastavil. I tentoraz sa pritom najskôr jedná len o prechodné spomalenie nárastu nezamestnanosti. Viaceré už ohlásené prepúšťania počas jari pravdepodobne opätovne dočasne zrýchlia tempo rastu miery nezamestnanosti. Keďže noví nezamestnaní by mali vo väčšej miere pribúdať v regiónoch s nedostatkom pracovnej sily a veľkou zásobou neobsadených voľných pracovných miest, časť efektu sa ale najskôr preleje od nezamestnanosti do poklesu voľných pracovných miest. Časť prepustených i v týchto regiónoch však prechodne (radovo v týždňoch) môže navýšiť i štatistiky nezamestnanosti.
K spomaleniu rastu nezamestnanosti vo februári prispel najmä spomalený prítok nových nezamestnaných do evidencie úradov práce. Počet novoregistrovaných nezamestnaných medziročne klesol o 6,1%. Ešte o niečo výraznejší pokles (o 7%) zaznamenal po sezónnom očistení v porovnaní s priemerom predchádzajúcich 12 mesiacov. Pokles pritom zaznamenal prítok nových nezamestnaných z priemyslu i administratívnych služieb. Na druhej strane, ani február nezastavil nepriaznivý trend na opačnej strane bilancie - i naďalej klesá schopnosť domácej ekonomiky absorbovať nezamestnaných. Počet uchádzačov o prácu registrovaných na úradoch práce, ktorí si v priebehu mesiaca našli prácu, bol medziročne nižší o 2,3%, resp. o 3% nižší ako v priemere v posledných 12 mesiacoch po očistení o sezónu. Tohtoročný február bol z pohľadu absorpcie nezamestnaných trhom práce dokonca druhý najslabším mesiacom za posledného 2,5 roka (po decembri 2024).
Miera nezamestnanosti vo februári síce príjemne prekvapila, mierna slabosť na trhu práce ale i naďalej pretrváva. Okrem absorpcie nezamestnaných trhom práce to ukazujú aj voľné pracovné miesta a prílev cudzincov na domáci trh práce. Spomalenie rastu nezamestnanosti sa totiž vo februári len prelialo do slabších rastových čísel voľných pracovných miest a zamestnávania cudzincov. Po očistení o sezónu vo februári prišlo na domáci pracovný trh najmenej cudzincov od mája minulého roka. A keďže prílev cudzincov technicky (nevyhnutnosť registrácie voľného pracovného miesta) navyšuje aj voľné pracovné miesta, ich pomalší prílev sa prejavil i tu. Nárast voľných pracovných miest, po zohľadnení sezónnych výkyvov, sa vo februári zastavil. Slabší ekonomicky rast, i v dôsledku fiškálnej konsolidácie a jej formy, sa teda prejavuje aj na domácom trhu práce. Aktuálny konflikt na Blízkom východe pritom rastové riziká ešte viac zvýrazňuje a teda skoré otočenie negatívneho trendu na domácom trhu práce sa javí ako málo pravdepodobné. Pravdepodobnejším scenárom, najmä ak konflikt na Blízkom východe neutíchne v dohľadnej dobe, je prehĺbenie problémov na trhu práce a opätovné zrýchlenie tempa rastu miery nezamestnanosti. V prípade dlhotrvajúceho konfliktu by sme tak v druhej polovici roka, resp. na prelome rokov mohli pozorovať novú silnú vlnu prepúšťaní.
Ilustračné foto: Drew Coffman / Unsplash.com
Miera (disponibilnej) nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny vo februári klesla o 0,34 pb. na 5,40% (150 tisíc). Jej medziročný nárast sa spomalil z 0,65 pb. na 0,47 pb. (12,5 tisíc). Po očistení o sezónne faktory sa medzimesačne znížila až o 0,22 pb. na 5,34% (prepočet UniCredit Bank) a zaznamenala tak najsilnejší medzimesačný pokles od popandemického oživenia v roku 2023. Tento pokles mal ale len výlučne technicky charakter – disponibilná nezamestnanosť len korigovala prudký januárový nárast. Jej čísla totiž rozkýval prechod aktivačných prác medzi dvomi obdobiami financujúcich projektov, ktorý prechodne v januári odstavil aktivačné práce. Nezamestnaní na aktivačných prácach sa nezapočítavajú do disponibilnej nezamestnanosti – ich výpadok v januári tak prechodne navýšil jej čísla a ich obnovenie vo februári ju vrátilo naspäť na reálne úrovne. Obnovenie aktivačných práce vo februári znižovalo disponibilnú nezamestnanosť až o 0,27 pb. Po očistení o efekt aktivačných prác tak nezamestnanosť klesala už len jemne (o 0,07 pb), pričom tento pokles sa už dá plne pripísať na vrub sezónnym faktorom. Sezónne očistená miera disponibilnej nezamestnanosti po očistení o efekt aktivačných prác narástla o 0,02 pb. I to bol síce najpomalší nárast od leta minulého roka, kedy sa nárast nezamestnanosti dočasne zastavil, trh práce ale i naďalej ostáva oslabený a lepší februárový vývoj v miere nezamestnanosti sa len prelial do oslabenia trendov v zamestnávaní cudzincov a raste voľných pracovných miest.
Aktivačné práce rozkývali v posledných dvoch mesiacoch mieru disponibilnej nezamestnanosti predovšetkým v ekonomicky slabších regiónoch Slovenska, predovšetkým na Gemeri, ale i v Novohrade, Šariši a v menšej miere prakticky vo všetkých regiónoch východného a juhu stredného Slovenska. Disponibilná miera nezamestnanosti na juhu stredného a na východnom Slovensku po očistení o sezónu vo februári klesla až o 0,71 pb. na 8,18%. Reálnejší obrázok ale kreslí pohľad na jej zmenu v posledných troch mesiacoch, ktorý ju očisťuje o technické pohyby (aktivačné práce, predregistrácie v závere roka kvôli zmenám v dávkach nezamestnanosti) – v porovnaní s novembrom bola vyššia o 0,18 pb., t.j. rástla priemerným tempom 0,06 pb. mesačne. Držala si tak podobné tempo rastu (resp. len nepatrne zrýchlila) ako v predchádzajúcich mesiacoch a medziročne bola vyššia o 0,43 pb., resp. v porovnaní s marcom minulého roka, kedy zaznamenala doterajšie dno, o 0,51 pb. Nezamestnanosť na ekonomicky silnejšom západe krajiny aktivačné práce zásadnejšie neovplyvnili a medzimesačne tak i vo februári jemne narástla – o 0,02 pb. (sezónne očistené). Rast ukazovali, podobne ako v predchádzajúcom mesiaci, najmä Záhorie a Horná Nitra. V porovnaní s novembrom bola nezamestnanosť na západe krajiny vyššia až o 0,25 pb. (sezónne očistené), t.j. rástla tempom približne 0,08 pb. mesačne. Na rozdiel od ekonomicky slabších regiónov Slovenska sa tak tempo rastu nezamestnanosti na západe krajiny na prelome rokov skôr zrýchľovalo. Výsledok v medziročnom porovnaní (0,48 pb) i v porovnaní s marcovým minimom (0,52 pb.) je ale v oboch častiach krajiny paradoxne veľmi podobný.
Jemné vylepšenie trendu v nezamestnanosti sa vo februári prelialo do zhoršenia, resp. otočenia trendu vo voľných pracovných miestach. Ich počet síce vo februári narástol o takmer 2,5 tisíc na 122,4 tisíc, tento nárast mal ale výlučne sezónny charakter - po zime sa zvyšuje ekonomická aktivita, čo sa už vo februári zvyčajne premieta na raste voľných pracovných miest. Po štatistickom očistení o sezónu (prepočet UniCredit Bank) ich počet naopak jemne klesol, a to o cca 400, resp. -0,3% - prvý pokles od mája minulého roka. Tempo medziročného rastu voľných pracovných miest sa zvoľnilo z 24,3% na 20,4%. Na druhej strane je nevyhnutné podotknúť, že časť nárastu voľných pracovných miest má len technicky charakter. Novo hlásené voľné pracovné miesta umelo zdvíha povinnosť nahlasovať voľné miesto na úrade práce pred jeho obsadením cudzincom. Pomerne často sa pritom stáva, že ich obsadenie už zamestnávatelia nehlásia (naznačujú to i naše ekonometrické modely) – tieto voľné pracovné miesta preto reálne už nemusia exitovať a umelo navyšujú celkovú zásobu voľných miest v ekonomike. A práve prílev cudzincov môže byť aj za februárovým (sezónne očisteným) poklesom voľných pracovných miest – ich prílev sa totiž spomalil, čo najskôr zmiernilo aj počet novo hlásených voľných pracovných miest. Po očistení o tento efekt už počet novo hlásených voľných pracovných miest ostával nad priemerom minulých rokov aj vo februári. Nižší prílev cudzincov, najmä ak sa ukáže, že nebol jednorazový ale bol začiatkom dlhšieho trendu, však na konci dňa predsa len môže znamenať oslabenie celkového dopytu po nových zamestnancoch (z dôvodu ekonomického spomalenia, i novo vzniknutej zásoby domácej pracovnej sily, ktorú prinesú blížiace sa masívnejšie prepúšťania – napr. Samsung).
Prílev cudzincov na slovenský trh práce sa vo februári citeľne spomalil. Vo februári ich síce pribudlo v čistom vyjadrení 2,2 tisíc a ich celkový počet sa vyšplhal na rekordných 146,6 tisíc, po zohľadnení bežných sezónnych výkyvov však február zaostal za predchádzajúcimi mesiacmi a s nárastom o 0,9 tisíc, resp. 0,6% bol najslabším mesiacom od mája minulého roka. Tempo medziročného rastu zahraničných pracovníkov sa tak spomalilo 25,6% na 23,4%. Februárové spomalenie ovplyvnil najmä pomalší prílev nových zamestnancov z Ukrajiny. Medzimesačne (po očistení o sezónu) sa ich počet zvýšil už len o 0,2%. I naďalej však Ukrajinci boli najpočetnejšou skupinou zahraničných pracovníkov na slovenskom pracovnom trhu s 37% podielom i najrýchlejšie rastúcou skupinou zahraničných pracovníkov v medziročnom porovnaní (26% podiel na medziročnom prírastku).
Z hľadiska medziročného prírastku sa však už Ukrajincom vyrovnávajú zahraniční pracovníci z Indického subkontinentu, ostatných post-sovietskych republík, či juhovýchodnej Ázie, ktoré už vykazujú podobné podiely na celkovom medziročnom prírastku. Počet cudzincov z Indického subkontinetu (India a Nepál) sa medziročne zvýšil až o 56% a boli tak zodpovední za 23% celkového medziročného prírastku. Ich podiel na celkovom počte cudzincov pracujúcich na Slovensku sa zvýšil na 9,7%, pričom Indovia sú už druhou a Nepálci desiatou najpočetnejšou skupinou cudzincov na slovenskom trhu práce. Ešte silnejší medziročný rast (90%, resp. 121%) a podobný podiel na celkovom medziročnom prírastku (23% resp. 19%) zaznamenali cudzinci z ostatných post-sovietskych republík, najmä strednej Ázie, a cudzinci z juhovýchodnej Ázie. Ich podiel na celkovom počte cudzincov sa zvýšil na 12% v prípade post-sovietskych republík (s Uzbekistanom na siedmom mieste a ostatnými republikami zvyčajne zoradenými v druhej desiatke) a na 6,7% v prípade juhovýchodnej Ázie (s Vietnamom na 8., Filipínami na 9. a Indonéziou na 15. mieste). Naopak, prílev cudzincov z blízkych európskych krajín sa zastavil alebo dokonca slabne. Celkovo zahraniční pracovníci pokrývajú už takmer 6% zamestnanosti na Slovensku.
I napriek pozvoľnému nárastu miery nezamestnanosti v posledných mesiacoch a viacerým známka oslabenia ostáva domáci trh práce stále relatívne napätý. Dôvodom sú dlhodobé štrukturálne problémy – nesúlad medzi ponukou a dopytom po práci, a to v regionálnom i odvetvovom/kvalifikačnom smere. Dvojrýchlostný trh práce tak neraz vytvára nových nezamestnaných v regiónoch a odvetviach s chýbajúcim dopytom po tomto type pracovníkov a naopak vytvára nové pracovné miesta v oblastiach/odvetviach, kde neexistuje vhodná zásoba pracovnej sily. Pri obmedzenej (resp. čiastočne už vyčerpanej) vnútornej migrácií domácej pracovnej sily je výsledkom systematický nárast miery nezamestnanosti v niektorých regiónoch/odvetviach a zároveň prehlbujúci sa nedostatok pracovnej sily (voľné pracovné miesta) a dovozov zahraničných pracovníkov v ostávajúci regiónoch/odvetviach.
Ak by sa všetky voľné pracovné pozície podarilo obsadiť nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera nezamestnanosti na Slovensku by bola nižšia až o 4,40 pb. a dosahovala by len 0,99%. Takýto scenár je však extrémne nepravdepodobný, a to v dôsledku nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci, a to v kvalifikačnom/odvetvovom i regionálnom smere. Navyše, časť z 120 tisíc registrovaných voľných pracovných miest je zjavne len fiktívna.
Štatistiky na prelome rokov i naďalej ukazujú na dvojrýchlostný charakter domáceho trhu práce. Ako celok ostáva domáci trh práce stále relatívne napätý, čo by malo i v nasledujúcich mesiacoch spomaľovať prípadný nárast miery nezamestnanosti, prevažne na úkor voľných pracovných miest v ekonomike. V dôsledku štrukturálnych nerovnováh (regionálnych i kvalifikačných) masívnejšie prepúšťanie v niektorých odvetviach a regiónoch bude i naďalej viesť k prechodnému nárastu miery nezamestnanosti, pričom časť tohto nárastu by mohla mať i dlhodobý charakter a systematicky tak vychýliť mieru nezamestnanosti v ekonomike nad minuloročné jarné minimá.
Nerovnováha na trhu práce sa pravdepodobne nebude zmierňovať ani v nasledujúcich rokoch. Práve naopak, starnutie populácie a postupný pokles ekonomicky aktívnej populácie ju budú ďalej zvýrazňovať.
Na druhej strane, konflikt na Blízkom východe, najmä v scenári dlhotrvajúceho konfliktu, ďalej oslabí ekonomický rast a s miernym odstupom môže v druhej polovici roka, resp. na prelome rokov vyvolať ďalšiu silnú vlnu prepúšťaní.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
