Nezamestnanosť pokračovala v raste aj v prvom mesiaci nového roka. Zvlášť silný nárast zaznamenala predovšetkým tzv. disponibilná miera nezamestnanosti, ktorá zahŕňa len tých nezamestnaných, ktorí môžu okamžite nastúpiť do práce. Nezahŕňa práceneschopných nezamestnaných, ani nezamestnaných zapojených do aktívnych politík trhu práce ako absolventská prax, rekvalifikácie, či menšie obecné práce (tzv. aktivačné práce). A práve zmeny v aktivačných prácach boli hlavným zdrojom nárastu disponibilnej miery nezamestnanosti v úvode roka. Výraznejšie sa ale znížili aj počty nezamestnaných zapojených do rekvalifikačných kurzov. Kým celková miera nezamestnanosti narástla v januári len o desatinu, disponibilná až o štyri.
Technické faktory na prelome rokov výrazne sťažili čítanie vývoja na domácom trhu práce, najmä pri pohľade cez disponibilných nezamestnaných. Zmena pravidiel vyplácania dávok v nezamestnanosti od nového roka motivovala časť nezamestnaných registrovať sa už v decembri, nižšie zapojenie aktivačných prác následne v januári nárast disponibilnej nezamestnanosti opäť ešte viac technicky zvýraznilo. Po očistení o tieto efekty sa ale zdá, že trh práce nezaznamenal na prelome rokov zásadnejšie zmeny a pokračoval v trendoch predchádzajúcich mesiacov. Sezónne očistená miera nezamestnanosti po očistení o jednorazové technické faktory (aktivačné práce) rástla v priemere na prelome rokov (v decembri a januári) len nepatrne rýchlejšie ako v predchádzajúcich mesiacov. Dôvodom bol najmä silnejší prílev sezónnych pracovníkov zo stavebníctva a poľnohospodárstva ako zvyčajne. Ich počet sa medziročne zvýšil o takmer 15% a bol najvyšší za posledných 10 rokov (od prelomu rokov 2015-16). Zdá sa teda, že na oslabenom trhu práce sa zamestnávatelia až tak neobávajú problémov s opätovným nábor sezónnych pracovníkov, čo zvýrazňuje ich sezónny nárast na prelome rokov (a naopak, malo by viesť k silnejšiemu poklesu spolu so štartom novej sezóny v jari a lete).
Pokračujúci mierny nárast sezónne očistenej nezamestnanosti na prelome rokov len čiastočne menil svoj charakter. V porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi sa mierne spomalil prílev nových nezamestnaných. Ten bol síce v priemere v decembri a januári stále v priemere o 5% vyšší ako na prelome predchádzajúcich rokov, z jesenných maxím však už ustúpil (po očistení o sezónu o približne 4-5%). Zmeny v dávkach nezamestnaných tak viedli len k preskupeniu registrácií z januára do decembra, avšak nie k ich úhrnnému navýšeniu. I naďalej ale platí, že kým v úvode minulého roka dodával nových nezamestnaných najmä sektor administratívnych služieb, v druhej polovici roka sa postupne pridal aj domáci priemysel a tento stav pretrval aj na prelome rokov. Navyše, postupne slabne miera absorpcie nezamestnaných trhom práce. Počet nezamestnaných, ktorí si v priebehu januára našli novú prácu, zaostal aj za už oslabeným minulým rokom a po zohľadnení o sezónu bol nižší o 2-3% ako v priemere v minulom roku i na jeho konci (decembri).
V tomto smere tak paradoxne vyznieva pokračujúci dynamicky rast voľných pracovných miest v ekonomike, ktoré v januári opäť posunuli historické maximum. Veľká časť tohto nárastu má ale len technicky charakter. Akokoľvek, nesúlad na trhu práce medzi dopytom a ponukou práce, a to ako v regionálnom, tak aj kvalifikačnom smere, vytvára v časti ekonomiky akútny nedostatok vhodných zamestnancov a tlačí na čoraz intenzívnejší dovoz pracovnej sily zo zahraničia. Počet cudzincov pracujúcich v krajine každý mesiac posúva historické maximá a aktuálne tvoria už takmer 6% celkovej zamestnanosti. Silnie najmä ich dovoz z ázijských krajín, či bývalých sovietskych republík, vrátane dominantnej Ukrajiny. V januári z prvej desiatky najpočetnejších skupín cudzincov pracujúcich na Slovensku vypadli susední Poliaci, na úkor Nepálcov.
Ilustračné foto: AI generated
Zdá sa pritom, že práve dovoz pracovnej sily zo zahraničia by navonok mohol zvýrazňovať aj počty voľných pracovných miest v ekonomike – a to z dôvodu nevyhnutnej registrácie voľného pracovného miesta pred jeho obsadením zahraničným pracovníkom. Štatistické modely potvrdzujú, že významná časť nárastu registrácií nových voľných pracovných miest po roku 2023 by mohla súvisieť s dovozom pracovnej sily. Druhá strana rovnice – úbytok, resp. obsadené voľné pracovné miesta - však takúto závislosť neindikuje. Jedným z vysvetlení by mohlo byť, že pracovné miesta zamestnávatelia síce nahlásia, po ich obsadení už ale časť z nich zanedbáva administráciu a úradom práce ich obsadenie nenahlasuje. To potom následne umelo nafukuje celkový počet voľných pracovných miest v ekonomike. Akokoľvek, aj po očistení o efekt zvýšeného nahlasovania voľných pracovných miest v dôsledku zvýšeného zamestnávania cudzincov, prílev voľných pracovných miest v posledných mesiacoch nejaví známky oslabenia a hoci už neatakuje rekordné úrovne, drží sa blízko úrovni z predchádzajúcich rokov. To len potvrdzuje našu hypotézu a dvojrýchlostnom trhu práce
Miera (disponibilnej) nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v januári vzrástla o 0,43 pb. na 5,74% (159 tisíc). Po očistení o sezónne faktory sa zvýšila o 0,27 pb. na 5,54% (prepočet UniCredit Bank), zaznamenala tak najsilnejší medzimesačný nárast od pandémiou zasiahnutého júla 2020 a bola najvyššia od marca 2023. V porovnaní s minimom z marca minulého roka bola vyššia už o 0,70 pb. V medziročnom porovnaní sa počet nezamestnaných zvýšil o viac ako 17,5 tisíc, resp. miera nezamestnanosti vzrástla o 0,65 pb – najsilnejší medziročný nárast od polovice roku 2021, t.j. od pandémie.
Na prvý pohľad desivé čísla, ktoré sa zopakovali už druhý mesiac v rade, a to aj napriek tomu, že zmeny v dávke nezamestnanosti presunuli časť registrácií z januára do decembra, v sebe skrývajú ale pomerne jednoduché vysvetlenie. Tým je výrazné zníženie nezamestnaných zapojených do aktivačných prác (o takmer 60%) – to navýšilo počet disponibilných nezamestnaných a teda i mieru disponibilnej nezamestnanosti až o 0,28 pb. Po očistení o tento efekt sezónne očistená miera nezamestnanosti v decembri nerástla a v priemere v decembri a januári mesačne narástla o výrazne miernejších 0,06 pb., čo bol rast len jemne nad priemerom predchádzajúcich troch mesiacov (0,05 pb). Citeľné zrýchlenie nárastu miery nezamestnanosti na prelome rokov tak majú na svedomí takmer výlučne sezónne a technické faktory (aktivačné práce).
Zrušenie aktivačných prác sa prejavilo najmä na miere nezamestnanosti v ekonomicky chudobnejších regiónoch Slovenska. Na juhu stredného a na východnom Slovensku sa sezónne očistená miera nezamestnanosti v januári zvýšila až o 0,69 pb. na 8,83%. Rekordérom v náraste bol najmä Gemer s nárastom o viac ako 3 pb. Silné nárasty okolo 1 pb. zaznamenali aj Novohrad a Šariš, v menšej miere prakticky všetky regióny východného a juhu stredného Slovenska. Nezamestnanosť rástla aj v niektorých z ekonomicky silnejších regiónoch Slovenska, najmä na Záhorí a Hornej Nitre, avšak nárasty tu nepresiahli 0,2 pb. a zvyčajne neboli ovplyvnené aktivačnými prácami. V priemere na ekonomicky silnejšom severozápade a západe Slovenska narástla miera sezónne očistenej disponibilnej miery nezamestnanosti v januári o 0,1 pb. na 4,14%.
Napriek pozvoľnému nárastu miery nezamestnanosti v posledných mesiacoch ostáva domáci trh práce stále relatívne napätý. Dôvodom sú dlhodobé štrukturálne problémy – nesúlad medzi ponukou a dopytom po práci, a to v regionálnom i odvetvovom/kvalifikačnom smere. Dvojrýchlostný trh práce tak neraz vytvára nových nezamestnaných v regiónoch a odvetviach s chýbajúcim dopytom po tomto type pracovníkov a naopak vytvára nové pracovné miesta v oblastiach/odvetviach, kde neexistuje vhodná zásoba pracovnej sily. Pri obmedzenej (resp. čiastočne už vyčerpanej) vnútornej migrácií domácej pracovnej sily je výsledkom systematický nárast miery nezamestnanosti v niektorých regiónoch/odvetviach a zároveň prehlbujúci sa nedostatok pracovnej sily (voľné pracovné miesta) a zvýšený dovozov zahraničných pracovníkov v ostávajúci regiónoch/odvetviach.
Tento nepriaznivý štrukturálny trend sme videli aj na prelome roka. Počet neobsadených pracovných pozícií v januári vzrástol o takmer 3 tisíc na 120 tisíc. Po štatistickom očistení o sezónu (prepočet UniCredit Bank) bol ich nárast podobný – o 3 tisíc, resp. 2,7%. Tempo medziročného rastu voľných pracovných miest sa zrýchlilo z 20,3% na 24,3%. Na druhej strane je nevyhnutné podotknúť, že časť nárastu voľných pracovných miest má len technicky charakter a v realite tieto voľné pracovné miesta už najskôr neexistujú. V samotnom januári pribudlo takmer 21 tisíc novo nahlásených voľných pracovných miest, čo znamenalo po septembri a novembri 2025 tretí najvyšší počet od pandémie. Novo hlásené voľné pracovné miesta však umelo zdvíha povinnosť nahlasovať voľné miesto na úrade práce pred jeho obsadením cudzincom. Ak by sme tieto štatistiky očistili o tento efekt, podľa našich prepočtov pribudlo miernejších 18 tisíc nových pracovných miest, čo už je úroveň, ktorá sa po očistení o sezónne vplyvy podobá priemeru posledných dvoch rokov.
Viac ako 80% všetkých voľných pracovných miest je registrovaných v okolí Bratislavy, Trnavy, Nitry a Trenčína, pričom s výnimkou Trenčína a okolia (1,2 nezamasteného na jedno voľné pracovné miesto) úrady práce v týchto krajoch registrujú viac voľných pracovných miest ako disponibilných nezamestnaných. I vďaka tomu v priemere na Slovensku pripadá na jedno voľné pracovné miesto len 1,3 nezamestnaného. Avšak, v Košickom a Banskobystrickom kraji je to 5,1 resp. 7,6 nezamestnaných a v Prešovskom kraji dokonca až 15,5 nezamestnaných. Okres Medzilaborce dokonca hlási na jedno nahlásené voľné pracovné miesto až 157 nezamestnaných a okres Poltár dokonca až 293.
Ak by sa všetky voľné pracovné pozície podarilo obsadiť nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera nezamestnanosti na Slovensku by bola nižšia až o 4,32 pb. a dosahovala by len 1,42%. Takýto scenár je však extrémne nepravdepodobný, a to v dôsledku nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci, a to v kvalifikačnom/odvetvovom i regionálnom smere. Navyše, časť z 120 tisíc registrovaných voľných pracovných miest je zjavne len fiktívna.
Nedostatok vhodnej domácej pracovnej sily tlačí zamestnávateľov k jej čoraz intenzívnejšiemu dovozu zo zahraničia. Prílev cudzincov na slovenský trh práce sa ale v úvode roka jemne spomalil. V januári ich pribudlo v čistom vyjadrení 1,3 tisíc a ich celkový počet sa vyšplhal na rekordných takmer 144 tisíc. Po zohľadnení bežných sezónnych výkyvov však január mierne zaostal za predchádzajúcimi mesiacmi s nárastom o 2,3 tisíc, resp. 1,6% (oproti priemeru predchádzajúcich 3 mesiacov o 2,4%). Tempo medziročného rastu zahraničných pracovníkov sa tak zrýchlilo už len nepatrne z 25,5% na 25,6%. Z hľadiska regionálneho zastúpenia zahraničných pracovníkov úvod roka viac menej nadviazala na trendy z minulého roka. Prílev Ukrajincov na slovenský trh práce sa síce spomaľuje, avšak stále tvoria najpočetnejšiu skupinu cudzincov (37% zahraničných pracovníkov) i najpočetnejšiu skupinu nových pracovníkov v medziročnom porovnaní (27% podiel na medziročnom prírastku zahraničných pracovníkov). Úvod roka zároveň potvrdzoval silnejúcu pozíciu mimoeurópskych zamestnancov na slovenskom trhu práce. V relatívne veľkých počtoch na slovenský trh práce i naďalej prúdia zamestnanci z indického subkontinentu (23% podiel na medziročnom prírastku a 9,4% podiel na celkovom počte cudzincov), ostatných bývalých post-sovietskych republík - najmä stredoázijských, ale i Moldavska, Gruzínska, či samotného Ruska - (23% podiel na medziročnom prírastku a 12,1% podiel na celkovom počte cudzincov) a z juhovýchodnej Ázie (18,5% podiel na medziročnom prírastku a 6,4% podiel na celkovom počte cudzincov). Indovia sú už niekoľko mesiacov druhou najpočetnejšou skupinou zahraničných pracovníkov. V TOP10 najpočetnejších skupín zahraničných pracovníkov nájdeme aj Uzbekov (7.), Filipíncov (8.), Vietnamcov (9.) a Nepálcov (10.), zatiaľ čo Kirgizi (12.), Rusi (14.), Indonézania (15.), Moldavci (16.), Gruzínci (17.), Kazachovia (18.) a Azerbajdžanci (20.) sú zoradení v druhej desiatke.
I januárové štatistiky potvrdili silný dvojrýchlostný charakter domáceho trhu práce. Ako celok ostáva domáci trh práce stále relatívne napätý, čo by malo i v nasledujúcich mesiacoch spomaľovať prípadný nárast miery nezamestnanosti. V dôsledku štrukturálnych nerovnováh (regionálnych i kvalifikačných) masívnejšie prepúšťanie v niektorých odvetviach a regiónoch bude i naďalej viesť k prechodnému nárastu miery nezamestnanosti, pričom časť tohto nárastu by mohla mať i dlhodobý charakter a systematicky tak vychýliť mieru nezamestnanosti v ekonomike nad jarné minimá.
Na druhej strane, disponibilná nezamestnanosť by postupne mohla korigovať silný januárový nárast, a to v prípade, ak sa ukáže, že januárový zánik aktivačných prác bol najmä dôsledkom prechodného obdobia medzi projektami.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
