Nový výskum dokazuje, že kompetentní zamestnanci dostávajú viac práce – nie vždy sa im to však páči. Fráza “chudobnému aj z hrnca vykypí” má neistý pôvod. Niektorí tvrdia, že pochádza z obdobia druhej svetovej vojny. V každom prípade ľudia túto frázu pravdepodobne počuli v súvislosti s niečím, čo sa zhoršilo v ich živote alebo v práci. V obidvoch situáciách, keď sa nič nedarí, majú ľudia tendenciu hľadať najschopnejšiu osobu v miestnosti preto, aby prevzala vedenie.
A pre túto osobu je to dosť zlé. Nový dokument tímu vedcov z Duke University, Univerzity v Georgii a Coloradskej univerzity sa zameriava nielen na to, ako spolupracovníci a rovesníci zaobchádzajú s extrémne kompetentnými ľuďmi, ale aj na to, ako sa títo ľudia cítia, keď sa na nich všetci obracajú v rozhodujúcich okamihoch. Zistili, že títo zodpovední zamestnanci nie sú s takouto dynamikou príliš spokojní. Výskumníci začali tým, že zistili, že ľudia v skutočnosti prideľujú viac úloh tým, ktorých vnímajú ako kompetentnejších. Účastníci v prieskume čítali vyhlásenia o fiktívnom zamestnancovi Samovi – rôzne skupiny si prečítali rôzne výroky o Samovi, ktoré naznačovali, aké má sebaovládanie (sebaovládanie bolo použité ako náhrada za kompetenciu). Keď bol Samuel predstavený ako človek s veľkou dávkou sebakontroly, účastníci očakávali od jeho pracovného výkonu oveľa viac. V inom experimente boli študenti požiadaní delegovať eseje na korektúru textu ostatným študentom s rôznou úrovňou sebakontroly. Nie je prekvapením, že tí, ktorí majú viac sebaovládania, skončili s väčším množstvom pridelenej práce.
Ilustračné foto: Pixabay.com
"Ľudia žiadajú tých s veľkou dávkou sebakontroly, aby robili viac, ato z dokonale logických dôvodov - pretože si myslia, že tí, ktorí úspešne demonštrujú vysokú sebakontrolu (namiesto tej nízkej), budú mať lepšie výsledky a dosiahnu viac. Takže z pohľadu partnera, manažéra, alebo spolupracovníka je tento postup rozumný," hovorí Christy Zhou Koval, Ph.D študent na Obchodnej akadémii Fuqua v Duke University a vedúci autor štúdie." Ale produktívny človek to môže vnímať ako bremeno. Prečo by ste mali robiť viac práce za rovnakú odmenu, zatiaľ čo sa váš menej schopný spolupracovník s vami zvezie aj napriek nižším očakávaniam pri pracovnom výkone?"
Ďalší experiment zistil, že účastníci nielen priradili viac úloh karieristom, ale podceňovali, koľko času a úsilia budú na vykonanie tejto práce potrebovať. "To, čo vyzerá jednoducho zvonku, nemusí to byť tak ľahké zvnútra," hovorí Gráinne Fitzsimons, jeden zo spoluautorov štúdie.
Vedci sa potom pokúsili pochopiť, ako tieto očakávania fungujú v reálnom živote. Pri skúmaní viac než 400 zamestnancov zistili, že vysoko výkonní pracovníci nielen že vedia, že podávajú vyšší výkon - správne predpokladali, že ich manažéri a kolegovia nechápali, aká je pre nich práca ťažká - a preto sa cítili nespokojní, že dostávajú viac úloh. Naviac v prieskume, ktorý vyplnilo viac než 100 párov, partneri, ktorí mali väčšiu sebakontrolu, uviedli, že pociťovali bremeno a únavu z toho, že sa na nich spoliehajú viac aj doma. (Zaujímavé je, že výsledky týchto štúdií neboli rozdelené podľa pohlavia, hoci to nepochybne ponúka novú perspektívu pre ďalšiu štúdiu v budúcnosti.)
"Toto rozpoltenie v tom, ako vidíme sami seba a ako nás vidia iní, môže vytvárať problémy v našich vzťahoch, doma aj v práci," tvrdí Koval. "Časť problému spočíva v tom, že ľudia s vysokou dávkou sebakontroly sa v porovnaní s inými ľuďmi pravdepodobne menej sťažujú; je pre nich typické, že sa "do toho ponoria" a prácu naviac jednoducho urobia. Naše zistenia však naznačujú, že sa vďaka tomu pravdepodobne cítia frustrovaní a sú menej spokojní so svojimi vzťahmi s ľuďmi, ktorí sa na nich nadmerne spoliehajú."
Aj keď má zmysel spoliehať sa viac na kompetentných ľudí, Koval hovorí, že je dôležité, aby spolupracovníci a partneri rozpoznali, aký stres im týmto spôsobujú. Na pracovisku preto odporúča dať odmeny najmä zodpovedným zamestnancom. Rovnako odporúča, aby sa romantickí partneri dali do práce a prispeli svojim úsilím tam, kde je to potrebné.
"Na pracovisku by manažéri mali dávať pozor, aby delegovali najtvorivejšiu prácu a najlepšie príležitosti tým najschopnejším zamestnancom a zadali menej tvorivú a monotónnejšiu, ale časovo náročnú prácu tým menej schopným zamestnancom," hovorí Koval. "Ak niekto pracuje viac než je jeho spravodlivý podiel, odmeňte ho za to. Ak nie, môže nakoniec odísť a pokúsiť sa dosiahnuť úspech a uznanie inde. Aj v našich osobných vzťahoch by sme mali uznať, že len preto, že naši veľmi schopní partneri môžu pre nás niečo urobiť, neznamená to, že by sme im to mali dovoliť. A ak nám aj napriek tomu pomôžu, mali by sme to uznať a úprimne sa im za to poďakovať. V opačnom prípade by sa aj oni mohli nakoniec cítiť zavalení povinnosťami a mohli by byť menej spokojní - a to by malo byť to posledné, čo chceme urobiť svojmu dobrému zamestnancovi alebo dobrému partnerovi."
Autor: redakcia, Pôvodný autor: Claro Cortes / Reuters, Zdroj: Theatlantic.com
