Boli ste niekedy v call centre počas jeho intenzívnej prevádzky? Ide naozaj o hlučné prostredie, i keď sú zamestnanci v oddelených kójach a so slúchadlami na ušiach. Ale to je extrémny príklad. Zvuky a hluk majú však zásadný vplyv na pracovnú výkonnosť.
Podľa dostupných výskumov, ktoré sa realizovali aj na Slovensku, so stúpajúcou veľkosťou kancelárie, stúpa aj hlučnosť, resp. sťažnosti zamestnancov na hluk alebo hladinu hluku. Zmes rôznych zvukov z vonkajšieho i vnútorného prostredia znepríjemňuje pracovné prostredie. Dlhodobý alebo opakovaný pobyt v takomto prostredí môže viesť jednak k poškodeniu sluchu alebo môže spôsobiť iné zdravotné komplikácie, počínajúc stresom, cez poruchy spánku až po psychické poruchy. Kvôli hluku napríklad viac ako 20% obyvateľov EÚ trpí poruchami spánku alebo inými zdravotnými ťažkosťami. Častou diagnózou je tinnitus, teda pískanie v ušiach.
Najčastejšie je to kakofónia zvukov dopravy, stavebných strojov, v letnom období kosačiek technických služieb – z vonkajšieho prostredia. Z vnútorných faktorov spôsobujúcich hluk sú to zvuky technických a kancelárskych zariadení ako ventilačné a klimatizačné systémy či servery. Hluk spôsobujú vyzváňajúce telefóny a hlasité telefonáty kolegov a hlasná hudba. Nezanedbateľný je hluk nesený konštrukciou, napríklad kroky, či zatváranie a otváranie dverí.
Sústavná práca v kancelárii, kde je úroveň hluku medzi 55 až 65 dB (tzv. sivá zóna), vedie k preukázateľným ekonomickým stratám. Istý prieskum ich vyčíslil pre Európsku úniu až na 12 miliárd € ročne! Skúste napríklad v hlučnom prostredí diktovať obchodný list – miera omylu zapisovateľa stúpne oproti nehlučnému prostrediu o 15%. Telefonovanie v hlučnom prostredí tiež vplýva na ekonomické straty, nakoľko sa predlžuje telefonát opakovaním nezrozumiteľných častí, dochádza k chybovosti. Často sa celý proces ešte predlžuje tým, že telefonujúci odchádza telefonovať na menej hlučné miesto (chodba, zasadačka...) alebo do zón na telefonovanie. Pri takýchto stratách sú na mieste úvahy o investícii do zníženia hlučnosti pracovného prostredia.
Dobrým, i keď relatívne drahým riešením je izolovanie zdroja hluku. Naproti tomu existuje sortiment ekonomicky efektívnych riešení akustickej izolácie, využívajúci prírodné materiály a dokonca kombinujúci nielen akustickú, ale aj tepelnú a protipožiarnu izolácia. Je fakt, že nie každý materiál dobre absorbuje hluk, avšak minerálna vlna, dokáže vstrebať jej podstatnú časť. Hluk sa veľmi dobre šíri oknami a dverami, preto je potrebné dbať na to, aby dvere neboli oproti sebe (napr. vchodové a dvere do kancelárie) a aby boli vyrobené z plného materiálu a štandardne viackomorové okná. Hluk znižujú aj závesy a žalúzie.
Akustické pomery môžu zlepšiť akustické zásteny alebo použitie maskujúceho zvuku. Oba majú isté úskalia, pri zástenách najmä priestorového charakteru (napríklad zabraňujú prístupu svetla a nepôsobia esteticky). Na druhú stranu, existujú aj riešenia, ktoré spájajú funkcionalitu absorpcie hluku s estetikou. Sú nimi napríklad izolačné dosky, ktoré vyzerajú ako obraz (napr. Photosorption). Záleží na firemnej politike, či na ňom bude príroda alebo logo. Takýto akustický panel jednak pohlcuje hluk, a jednak zabraňuje jeho spätnému odrazu od steny. Vhodné je tiež použiť koberce resp. protihlukový typ podlahy. Existujú tiež zvuk absorbujúce farby, ktoré sú vyrobené zo živice a vlákien, pohlcujúcich zvukové vlny. Napokon na trhu je dostupný aj špeciálny nábytok, ktorý tlmí zvuky v miestnosti. Dobre poslúži však i „obyčajný“ čalúnený gauč pri okne alebo inom zdroji hluku.
Skeptický pohľad na nízku hladinu hluku v kanceláriách hovorí o tom, že táto môže byť aj negatívne vnímaná, respektíve vnímaná ako rušivý element. Ojedinelý a opakujúci sa zvuk v úplne tichej kancelárii môže byť rovnako znepokojujúci element, ako hluk samotný.
Zdroj a foto: asb.sk, isover.sk, sxc.hu
