Iba každý deviaty človek dokáže dosiahnuť cieľ svojho predsavzatia, pričom je potrebné myslieť na to, že vytvorenie nového návyku trvá 21 dní až 3 mesiace. Prečítajte si rady psychológa o tom, ako si smelo vytýčiť také méty, ktoré sa konečne podarí dotiahnuť do úspešného konca.
Prečo si vlastne dávame novoročné predsavzatia? „Okrem narodenín len ťažko nájdete väčšiu príležitosť na nový začiatok, než je Nový rok. Zanechávame za sebou jedno obdobie a v tom novom chceme byť tou najlepšou verziou seba samého, či už sa to týka našej osobnosti, emócií, intelektu, fyzickej podoby alebo hoci aj sociálnych zručností. Hovorí sa tomu aj ´efekt nového štartu´. Nový rok je tiež ľahko zapamätateľný míľnik,“ ozrejmuje psychológ Mgr. Róbert Braciník.
Róbert Braciník: „Každý človek je iný, a tak aj proces vytvárania návyku bude individuálny. Veľmi výrazný vplyv zohráva motivácia a tiež podpora okolia.“ Foto: archív RB
Novoročné predsavzatie si už aspoň raz dal každý, no napriek dobrému úmyslu svoj sľub sebe samému dodrží len 9 až 12 ľudí zo sto. Róbert Braciník to vysvetľuje v prvom rade tým, že si dávame nereálne, príliš veľké a všeobecné predsavzatia. „Napríklad si povieme, že sa nebudeme rozčuľovať, budeme dochvíľni v práci, budeme milší na blízkych. Alebo že schudneme 10 kíl, budeme každý deň cvičiť, začneme jesť zdravo. Toto sú však skôr túžby a nie ciele a sú už vopred odsúdené na zánik, pretože im chýba konkrétny plán a tak vlastne ani nevieme vyhodnotiť, či sa nám pri ich realizácii darí alebo nie,“ vysvetľuje odborník na psychiku.
Expert na ľudskú dušu radí postaviť sa k akejkoľvek zmene, ktorú chceme prijať, ako k serióznemu projektu. „Dajte si malé, čiastkové ciele, ktoré zvládnete naplniť v priebehu pár dní a stanovte si malú odmenu. Dodržujte konzistenciu a nevytvárajte na seba príliš veľký tlak. Ak ste nestihli cvičiť ráno, zacvičte si večer. Ak viete, že úlohu nedokončíte načas, povedzte to šéfovi hneď, akonáhle to zistíte a dajte mu aj reálny termín, kedy ju odovzdáte. Pomáha tiež zapisovať si, čo sa nám podarilo a čo nie a prečo – vlastné poznámky a zápisy sú účinnejším nástrojom kontroly a motivácie, ako sa na prvý pohľad môže zdať“ radí Braciník.
Vytvorenie nového návyku trvá 21 dní až tri mesiace, v závislosti od individuality človeka a od činnosti, ktorú chce zmeniť alebo ju chce do svojho života prijať. „Dobrou pomôckou vám bude aj motivačná literatúra. „Motivačná literatúra často diskutuje o rôznych situáciách a prekážkach, s ktorými sa ľudia stretávajú pri dosahovaní cieľov a tak nám pomáha vysporiadať sa aj s neúspechom, neistotou alebo odporom. Pre niekoho môže byť účinná autobiografia úspešného človeka, pre iného je to napríklad odborná literatúra. Opakovanie pozitívnych myšlienok nás môže udržiavať zameraných na svoje úsilie, v ťažkých časoch môže motivačná literatúra poskytovať dávku nádeje a podpory. Príbehy iných, ktorí prekonali podobné ťažkosti, môžu slúžiť ako inšpirácia na pokračovanie v našej snahe,“ uznáva silu literatúry psychológ.
Motivačná literatúra sa na Knihobote rýchlo kupuje aj dobre predáva. Foto: Knihobot
Tieto myšlienky dopĺňa Eva Sabolová z najväčšieho predajcu kníh z druhej ruky Knihobot. „Sebarozvojové tituly patria u nás k tým najobľúbenejším a pri týchto knihách máme aj najčastejšie požiadavky na postráženie dostupnosti. Napríklad Atómové návyky či Rýchlokurz geniality sa vypredajú okamžite, akonáhle sa objavia v ponuke. Motivačná literatúra sa dá na Knihobote nielen kúpiť za cenu dostupnejšiu ako v bežnom kníhkupectve, ale aj dobre predať potom, čo ju prečítate,“ upozorňuje Sabolová.
Knihu Jamesa Cleara Atómové návyky považuje za skvelý tip aj odborník, pretože to podľa neho nie je len motivačná kniha, ale opisuje aj konkrétne postupy, ako zmeny v živote dosiahnuť. Foto: Knihobot
Tak ako pri každej snahe, aj pri vytváraní nových návykov – a to nielen novoročných, je kľúčom k úspechu trpezlivosť, pravidelnosť a neustála snaha. „Zamerajte sa na postupné zlepšovanie, buďte k sebe láskaví, myslite na proces ako na cestu a nie na preteky a budete mať väčšiu pravdepodobnosť úspechu,“ radí na záver psychológ Róbert Braciník.
Zdroj: Knihobot
