Pandémia koronavírusu výrazne neposunula online vzdelávanie na Slovensku. Vlani podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat sa takýmto spôsobom nadobúdalo vedomosti, väčšinou v oblasti IT, len 5 % Slovákov. Napríklad vo Fínsku sa takto vzdeláva každý piaty Fín. Hlavným dôvodom je, že Slováci sú málo ochotní si za to platiť sami. Iba dve percentá ľudí uviedlo, že si niekedy zaplatili za IT kurz z vlastného vrecka. Vlani v priemere 8 % Európanov vo veku 16 až 74 rokov robilo v posledných troch mesiacoch nejaký online kurz. Väčšinou ide o kurzy v oblasti IT, personalistiky či marketingu. Najlepšie výsledky v tomto smere dosahujú škandinávske krajiny, ale napríklad aj 15 % Španielov využíva túto formu štúdia.
Zdroj: kalhh z Pixabay
„Čoraz viac ľudí potrebuje IT zručnosti k svojej práci. Na trhu práce je to už nevyhnutnosťou. Ľudí, ktorí majú základné digitálne vedomosti z roka na rok rastie. Aktuálne je ich na Slovensku takmer 60 %. Medzi základné digitálne vedomosti patrí okrem vyhľadávania informácií online pomocou vyhľadávača aj schopnosť komunikovať s ostatnými pomocou mobilného telefónu, emailu alebo četu. Títo ľudia vedia takisto vytvoriť jednoduchý digitálny obsah, ako napríklad texty, tabuľky, obrázky, zvukové súbory," povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
Aktuálne najviac využíva online vzdelávanie veková skupina od 16 do 24 rokov, v únii v priemere 13 % mladých urobila za posledné tri sledované mesiace nejaký online kurz. Nasleduje veková kategória 25 až 54 rokov, kde využilo online vzdelávanie 9 % ľudí. Iba 1 % ľudí starších ako 65 rokov sa online vzdelávalo.
„Na Slovensku platí online kurzy svojim zamestnancom zhruba 8 % zamestnávateľov. Najviac sa to deje v škandinávskych krajinách, kde tak robí vyše 18 % zamestnávateľov. Škandinávske krajiny dosahujú aj najlepšie výsledky v celkovej digitalizácii. Najdigitálnejší sú Luxemburčania (85 % z nich má základné IT vedomosti), Švédi (77 %), Nóri (77 %) či Dáni (71 %). Práve v týchto krajinách má takmer každá domácnosť aj pripojenie na internet. Na Slovensku má pripojenie na internet vyše 80 % domácností,“ doplnila Buchláková.
Najčastejšími aktivitami ľudí na internete je posielanie a prijímanie emailov (86 % ľudí), hľadanie rôznych informácií (78 %), čítanie správ na spravodajských a iných portáloch (72 %) a participácia na sociálnych sieťach (65 %).
Ovládanie digitálnych zručností bude dôležité do budúcnosti. Mimoriadne dôležité budú počítačové zručnosti na vyššej úrovni. Pracovné pozície, ktoré budú v budúcnosti žiadané v rámci strednej a východnej Európy a budú si vyžadovať tieto zručnosti, sú dátový analytik a výskumník, špecialisti v oblasti digitálneho marketingu a stratégie, špecialisti na robotické stroje a inžinieri, vývojári softvérov a aplikácií, obchodný a marketingový špecialista, odborník na nové technológie, bezpečnostný analytik, špecialista na sociálne siete a e-commerce, pracovníci klientských centier, personalista či finančný analytik.
Na Slovensku stúpol vlani počet užívateľov internetu medziročne až o 6 percent na vyše 90 percent. Pritom ešte v roku 2007 využilo internet iba 53 percent Slovákov, najmä na posielanie emailov. Aktuálne sa do popredia dostáva aj chatovanie a využívanie sociálnych sietí, ktoré boli počas lockdownu náhradou za obmedzený sociálny kontakt.
Najvyššie využívanie internetu na Slovensku je vo vekovej kategórii 16- až 19-ročných, kde dosahuje až 99 percent. Naopak, zo seniorov vo veku 65 až 74 rokov využíva internet iba niečo vyše tretina. V rámci 27 krajín Európskej únie 74 percent ľudí využívalo vlani internet na odosielanie a prijímanie mailov, na vyhľadanie informácií o tovaroch a službách (69 %), na zasielanie okamžitých správ (68 %) či online správy (65 %). V rámci únie väčšina ľudí tiež využívala internet na internetové bankovníctvo (57 %), počúvanie hudby (56 %), využívanie sociálnych sietí (56 %) a na vyhľadanie informácií o zdraví (55 %).
„V dôsledku protipandemických opatrení, ktoré zahŕňali najmä sociálnu izoláciu, ktoré sú vo väčšine členských štátov EÚ v platnosti od marca 2020, boli jednými z možností, ako zostať v kontakte, telefonické alebo videohovory cez internet. Internet vlani využívali na telefonovanie alebo video hovory 60 percent Európanov,“ doplnila Buchláková.
Na Slovensku bolo využívanie internetu na telefonovanie a video hovory za vlaňajšok vyššie ako priemer EÚ, a to na úrovni 63 percent. Vo všetkých internetových činnostiach zaznamenali telefonické alebo videohovory najväčší nárast v porovnaní s rokom 2019 (52 %), ako aj od začiatku ich zhromažďovania údajov (17 % v roku 2008).
Zdroj: Fingo
