Nezamestnanosť mladých ľudí od 15 do 24 rokov bola u nás minulý rok viac než 20%, čo je číslo blížiace sa k štvornásobku celkovej nezamestnanosti Slovákov v produktívnom veku. Keďže najťažšie je urobiť prvý krok – nájsť si prvú prácu a získať prvé skúsenosti, spustilo Ministerstvo práce pred pár dňami nový projekt s názvom Právo na prvé zamestnanie, ktorý by mal mladým pomôcť so zaradením sa do pracovného procesu. Ako vidia jeho potenciál a možné riziká odborníci z personálnych agentúr?
Miera nezamestnanosti mladých ľudí býva bežne vyššia než nezamestnanosť v celej populácii, aj preto sa zvykne sledovať samostatne. V rámci Európskej únie je mladých nezamestnaných v priemere dvoj- až trojnásobne viac v porovnaní s celkovou mierou nezamestnanosti v danej krajine. Medzi jednotlivými krajinami však existujú pomerne výrazné rozdiely, a to nielen v miere nezamestnanosti, ale tiež v spomínanom násobku. Napríklad v 4. kvartáli roku 2023 bola podľa Eurostatu v rámci EÚ najnižšia miera nezamestnanosti mladých v Nemecku (5,5 %), Česku (6,5 %) a Holandsku (7,8 %), naopak najvyššia v Taliansku (24 %), Španielsku (28,4 %) a Grécku (28,8 %).
Ilustračné foto: Eliott Reyna / Unsplash.com
Slovensko bolo s 20,1% nezamestnanosťou ľudí vo veku od 15 do 24 rokov pomerne vysoko nad priemerom EÚ, ktorý bol v tomto období 14,6 %. Najlepšie na tom nie sme ani v porovnaní miery nezamestnanosti mladých s celkovou mierou nezamestnanosti. Tá na Slovensku v poslednom štvrťroku minulého roka klesla na 5,6 %, čo znamená, že mladých nezamestnaných bolo u nás približne tri a pol krát viac než nezamestnaných ľudí v rámci celej populácie, teda vo veku 15 až 64 rokov. Túto situáciu by mal zlepšiť projekt Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR s názvom „Právo na prvé zamestnanie“, ktorého cieľom je pomôcť mladým ľuďom nájsť si prácu.
„Aj keď názov projektu – Právo na prvé zamestnanie, môže v ľuďoch evokovať, že štát nariaďuje firmám nové povinnosti alebo určuje nejaké kvóty, v skutočnosti ide o zaujímavú šancu prospešnú pre potenciálnych mladých zamestnancov, ale aj pre ich zamestnávateľov. Mladí ľudia s minimálnou praxou budú totiž môcť vďaka tomuto projektu získať prácu jednoduchšie, keďže firma, ktorá sa stane ich ‚prvým zamestnávateľom‛ a navyše môže od štátu dostať zaujímavú finančnú podporu,“ hovorí Jindřich Hodek z personálnej agentúry Index Nosluš.
V rámci spomínaného projektu môžu zamestnávatelia žiadať od apríla finančný príspevok na vytvorenie pracovného miesta pre uchádzačov zo stanovenej cieľovej skupiny, pričom na podporu takéhoto pracovného miesta môžu získať až 7 911,20 €. Na projekt je zo štátneho rozpočtu momentálne vyčlenených 13 miliónov eur, ktoré sa majú rozdeliť zamestnávateľom do konca roka 2024. Ak by však záujem určenú sumu prekročil, podľa slov ministra financií môže rezort práce objem finančných prostriedkov ešte navýšiť.
Na tom, že čo najhladší prechod zo vzdelávania do zamestnania je dôležitý z viacerých dôvodov, sa zhodujú všetci odborníci na pracovný trh. Avizovaná pomoc mladým ľuďom pri
získavaní relevantných pracovných skúseností a zručností potrebných na uplatnenie sa na trhu práce tak môže byť dôležitá napríklad aj pre znižovanie dlhodobej nezamestnanosti. Na novom projekte však personalisti oceňujú nielen túto stránku. „Sľúbený finančný príspevok, ktorý by mohol výrazne motivovať zamestnávateľov k prijatiu mladých pracovníkov, zároveň prispieva aj k riešeniu problému s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily,“ pripomína Peter Uličný, viceprezident Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) a konateľ pracovnej agentúry Proplusco.
Podľa Zuzany Rumiz, prezidentky APAS a generálnej riaditeľky ManpowerGroup Slovakia, je potrebné pozerať sa na tento krok aj s ohľadom na regionálne rozdiely: „Na západnom Slovensku, kde je nedostatok pracovnej sily akútny, absolventi ani doteraz nemali problém nájsť si prácu. No v ostatných regiónoch Slovenska bude projekt Právo na prvé zamestnanie určite užitočný a môže priniesť pozitívny dopad tak na zamestnanosť, ako aj na udržanie mladých ľudí na Slovensku. Zamestnávateľom, ktorí musia vynaložiť nemalé finančné prostriedky a čas na zaškolenie zamestnancov, tak dokáže projekt vynaložené náklady aspoň čiastočne vykryť.“
Vzhľadom na odhadované sumy pomoci by mala byť úspora pre firmy zaujímavá, a keďže mladí ľudia patria na trhu práce medzi znevýhodnené skupiny, projekt na ich podporu je podľa personalistov určite na mieste. Okrem prínosov však vidia aj isté riziká, ku ktorým podľa Petra Uličného patrí napríklad zneužitie finančných príspevkov a možná neefektívnosť v prípade, že firmy nebudú s mladými ľuďmi počítať dlhodobo. „Zamestnávatelia môžu byť zlákaní na krátkodobé využívanie lacnej pracovnej sily bez reálneho záujmu o rozvoj mladého zamestnanca, čo by mohlo viesť ku kolobehu krátkodobých pracovných pozícií pre mladých ľudí,“ upozorňuje Uličný.
Jindřich Hodek vidí úskalie najmä v tom, že ide len o jeden kamienok z mozaiky, bez kontextu s ostatnými: „Trh práce je vždy vhodné riešiť ako celok. Podiel mladých ľudí do 25 rokov na celkovej nezamestnanosti totiž ovplyvňujú dva základné faktory – jednak je to kvalita a zameranie vzdelávania, no tiež flexibilita trhu práce v danej krajine. Prax napríklad ukazuje, že čím je väčšia snaha o formálnu ochranu zamestnancov, tým väčšia je obava zamestnávateľov ich do firiem prijímať, a naopak. Dá sa teda predpokladať, že ak bude finančná stránka veci spojená napríklad s flexibilným zákonníkom práce - bude teda jednoduché zamestnancov prijímať a poprípade pracovný pomer aj ukončiť, zamestnávatelia budú po nich určite siahať viac.“
Odborníci sa však zhodujú, že efekt nového programu bude možné vyhodnotiť až spätne – a to nielen na základe vyčerpaných peňazí, ale tiež sledovaním zamestnanosti v cieľovej skupine. Na Slovensku je dnes medzi 15 až 24-ročnými približne 26 000 nezamestnaných. Ak by firmy vyčerpali celú určenú dotáciu, išlo by o zamestnanie cca 1 700 ľudí z tejto skupiny, čo je 6,5 %. „Nie všetci sa ale v zamestnaní osvedčia. Projekt teda má potenciál nezamestnanosť mladých ovplyvniť, no ešte uvidíme, ako výrazne,“ uzatvára zástupca personálnej agentúry.
Hlavným cieľom projektu je pomôcť mladým ľuďom nájsť si prácu, a to prostredníctvom finančnej motivácie zamestnávateľov – ak zamestnajú práve mladého človeka, štát im preplatí až 90 % celkovej ceny jeho práce. Samozrejme, projekt má svoje pravidlá a zamestnávateľ aj zamestnanec musia splniť stanovené podmienky.
S čím musí počítať zamestnávateľ:
Čo by mal spĺňať uchádzač o zamestnanie:
Zdroj: APAS
