Bez zahraničných pracovníkov sa slovenský pracovný trh dlhodobo nezaobíde. Žiadaní sú nielen vo výrobnom, no tiež nevýrobnom sektore. Slovensko však pre cudzincov nie je atraktívne, musí preto hľadať nové náborové destinácie v nečlenských krajinách EÚ. Ako však upozorňuje Grafton, tu slovenskí zamestnávatelia narážajú na problémy s vízami, ktorých vybavenie trvá aj pol roka.
Výrazný nedostatok vhodnej pracovnej sily na Slovensku eviduje v tomto roku nielen výrobný, no tiež nevýrobný sektor. Je to spôsobené neustále narastajúcim počtom otvorených pracovných ponúk a zároveň historicky najnižšou percentuálnou mierou nezamestnanosti. „Vo výrobnom sektore firmy už dlhé roky nevedia dostatočne obsadiť odborné pracovné pozície, ako sú zvárači, obrábači kovov, elektrikári, vodiči VZV a podobne. Isté problémy sú tiež s menej kvalifikovanými pracovníkmi výrobných liniek či operátormi výroby,“ hovorí Branislav Jančuška, manažér Temp&Perm personálnej agentúry Grafton.
Nevýrobný sektor zase trápia pozície IT špecialistov, programátorov, vodičov MHD, ale aj zdravotníckeho personálu – chýbajú najmä zdravotné sestry, no aj lekári. Na trhu tiež absentujú pracovníci retailu – predavači, pokladníci, zamestnanci hotelov či reštauračných služieb, ako recepčná, chyžná, čašník, kuchár a podobne. Tieto pozície sa nezriedka spoločnosti snažia obsadiť zahraničnou pracovnou silou.
Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku sa neustále zvyšuje. Aktuálne u nás pracuje viac ako 80 tisíc zahraničných pracovníkov, pričom takmer 30 tisíc ich bolo z Ukrajiny. Príchod pracovníkov za zahraničia ovplyvňuje náš pracovný trh jednoznačne pozitívne, keďže väčšinou obsadzujú pozície, ktoré sa nedarí obsadiť z dlhodobej perspektívy. Na pracovnom trhu je neobsadených viac ako 86 tisíc voľných pracovných miest, z toho najviac v Bratislavskom kraji. Slováci totiž o ne nemajú záujem. Navyše títo zahraniční zamestnanci na Slovensku tiež platia dane, odvody, nakupujú tovary a služby a podporujú tak domácu ekonomiku.
Zdroj: Pawel Szymczuk z Pixabay.com
Dá sa však povedať, že v porovnaní s ponukami západnej Európy začína byť Slovensko málo konkurencieschopné. „Pred niekoľkými rokmi na Slovensku dominovali pracovníci z Rumunska, Balkánu alebo Ukrajiny – dnes sú pre týchto pracovníkov ponuky zo Slovenska neatraktívne a preferujú skôr severské a západné krajiny EÚ. Aj z tohto dôvodu sa tak zahraničný nábor presunul do ázijských krajín, podobne ako v Českej republike,“ vysvetľuje Branislav Jančuška.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVaR) aktuálne umožňuje udeľovanie národných víz pre vysokokvalifikovaných pracovníkov, ako aj vodičov autobusov a kamiónov z tretích krajín. Môžu o ne požiadať cudzinci, ktorí budú zamestnaní na postoch vyžadujúcich vysokú kvalifikáciu v oblasti zdravotníctva, vedy a výskumu, či IT sektora. Podmienkou je, že dosiahli vysokoškolské vzdelanie.
Novoprijatá právna úprava tiež umožňuje udeliť národné vízum všetkým vysokokvalifikovaným pracovníkom z tretích krajín, ktorí pracujú na území SR z dôvodu presunu zo zahraničného podniku. Relokovaní zamestnanci budú vykonávať najmä funkciu vedúceho zamestnanca alebo špecialistu, ktorá si vyžaduje mimoriadne odborné vedomosti, zručnosti a potrebnú kvalifikáciu. Pre uľahčenie ich prechodu a usadenia sa na území SR sa budú víza udeľovať na účel zamestnania alebo štúdia aj pre rodinných príslušníkov takto presunutých zahraničných pracovníkov.
Z aktuálnej novely zákona o službách zamestnanosti, ktoré predložilo MPSVaR SR do pripomienkového konania tiež vyplýva, že sa má zjednodušiť prístup a zotrvanie štátnych príslušníkov tretích krajín na trhu práce najmä úpravou určenia zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily na úroveň krajov, ako aj upraviť pôsobnosť Aliancie sektorových rád a sektorových rád a vzdelávania prípravy pre trh práce.
Ako však upozorňuje Grafton, tieto vládne opatrenia neriešia akútny nedostatok s menej kvalifikovanými pracovníkmi zo strojárskeho či automobilového odvetvia, retailu alebo elektrotechniky a údržby. „Plánovaný príchod novej automobilky a ďalších firiem, ktoré budú na ňu naviazané, túto potrebu ešte zvýši. Vzniknúť by mali stovky nových pracovných pozícií, ktoré bude potrebné obsadiť, pričom sa určite nevyhneme aj zamestnávaniu uchádzačov zo zahraničia,“ hovorí odborník z personálnej agentúry.
Keďže zahraničný nábor smeruje najmä na nečlenské krajiny EÚ – Balkán, postsovietske štáty a už aj Ázia – ide tu najčastejšie o krajiny, kde je pre pracovníkov nevyhnutné udelenie pracovných víz. Žiadosti o víza sú realizované cez zastupiteľské úrady Slovenska v daných krajinách, čo značne komplikuje situáciu. „Aktuálne evidujeme veľký záujem zo strany ázijských pracovníkov, z krajín ako India, Bangladéš, Filipíny a podobne. No už dnes sa stretávame s tým, ambasády majú voľné termíny na prijímanie žiadostí až na rok 2023, pričom vízový proces jedného pracovníka z Indie môže trvať aj 5 až 6 mesiacov. Toto je dlhodobo neudržateľné, neflexibilné a spôsobuje to zamestnávateľom na Slovensku výrazné problémy,“ objasňuje aktuálnu situáciu B. Jančuška z Graftonu.
Druhým krokom, ktorý by však podľa neho mal nasledovať, je zmena zo strany zamestnávateľov. Ak chcú mať vo svojich spoločnostiach dostatok pracovnej sily, mali by už teraz upraviť svoje interné postupy, pracovné procesy a ďalšie náležitosti tak, aby boli pripravení na príchod zahraničnej pracovnej sily. Ide tiež o poskytnutie vhodného ubytovania cez podporu vízového procesu, tlmočenie, pracovné postupy v medzinárodných jazykoch až po podporu začlenenia nových kolegov do spoločnosti v rámci ich popracovných aktivít.
Zdroj: Grafton
