Viac fotovoltaiky, tepelných čerpadiel a ďalších obnoviteľných zdrojov energie. Menej solárnych polí a viac inštalácií na strechách budov alebo v ich okolí. Pružnejšia legislatíva a povoľovacie konanie, ak je garantovaná bezpečnosť. Väčšina krokov vedúcich k znižovaniu závislosti Českej republiky na fosílnych palivách, plyn nevynímajúc, je z hľadiska Českej komory autorizovaných inžinierov a technikov činných vo výstavbe (ČKAIT) potrebná. Najväčšia profesná komora sledujúca kvalitu tuzemského stavebníctva a verejný záujem však zároveň upozorňuje na bezhlavé osadzovanie akýchkoľvek striech solárnymi panelmi a vybavovanie akýchkoľvek budov výkonnými tepelnými čerpadlami len na základe odporúčaní predajcov. Jedným z dôvodov sú riziká spojené so statickým zabezpečením budov, ďalším potom možné prekračovanie hygienických limitov hluku práve pri tepelných čerpadlách.
Zdroj: Manny Becerra / Unsplash.com
„Samozrejme vítame smer, akým sa naša spoločnosť na ceste k väčšej energetickej sebestačnosti vydáva. Dlhodobo však upozorňujeme na to, že energetické zariadenia vyžadujú odbornú prípravu aj starostlivosť. Jedine tak ich zapojenie povedie k spokojnosti stavebníka aj jeho okolia,“ konštatuje Ing. Robert Špalek, predseda ČKAIT.
Práve statika patrí popri požiarno-bezpečnostných opatreniach k hlavným otázkam, ktoré by mal stavebník vyriešiť ešte pred samotným obstaraním fotovoltaickej zostavy (FVE) a jej inštaláciou. Zďaleka nie každá strecha totiž znesie zaťaženie solárnymi panelmi – a nejde iba o ich samotnú váhu.
Z mnohých prípadov, ktoré sú riešené autorizovanými osobami, vyplýva, že posúdenie stavu strešnej konštrukcie statikom odhalí rad možných rizík alebo slabín: veľká časť stavieb vznikala v čase, keď sa s podobným zaťažením ako od tiaže FVE nepočítalo. Statik by mal preto posúdiť všetky detaily a prevedenie stavby a strešnej konštrukcie a ich aktuálneho stavu. Až na základe týchto výstupov je možné zodpovedne určiť veľkosť, typ, sklon, uloženie a ukotvenie vlastného fotovoltaického zariadenia.
„Na základe desiatok prípadov, ktoré sme doteraz posudzovali, vychádzajú u dokončených či starších budov lepšie strechy sklonité s krovmi. Inak je to ale pri plochých strechách budov a ľahkých strešných plášťoch hál. Predtým vykonávané strechy boli totiž navrhované ekonomicky iba na účinky zaťaženia tiažou snehu a tlaku alebo sania vetra. Nemajú teda väčšinou rezervu na ďalšie zaťaženie,“ zdieľa svoju skúsenosť Ing. Luděk Vejvara, Ph.D., predseda oblastnej kancelárie ČKAIT v Plzni a statik. Dodáva, že pri novo plánovaných stavbách projektant dokáže zohľadniť všetky aspekty chystaných inštalácií obnoviteľných zdrojov energie pri návrhu strešnej konštrukcie, a to vrátane účinkov väčšieho zaťaženia.
Spomínané faktory snehu a vetra nie sú v kombinácii so zaťažením FVE panelmi jediné, s ktorými treba počítať. Súčasné stavebné normy sú v uvedených aspektoch výrazne prísnejšie ako v minulosti. Hlavne kvôli vetru musia byť inštalácie FVE kotvené alebo v niektorých prípadoch priťažované, a to betónovými doskami alebo nádržami s pieskom. Toto neuvážené priťaženie ale môže znamenať podstatné obmedzenie alebo aj vyčerpanie nosnosti strechy…
„Zjednodušene povedané, stavebník, teda objednávateľ, by sa nemal uspokojiť s tým, že pri výbere FVE zohráva úlohu len výber zariadenia na pokrytie spotreby elektrickej energie alebo teplej vody. Vždy, a to bez výnimky, je nutné riešiť statické účinky inštalácie formou odborného posúdenia pôvodnej nosnej konštrukcie strechy. Už treba preto, že z hľadiska zákona je za prípadné škody zodpovedný práve stavebník. Aj keď dnes bude možné realizovať zariadenie do 50 kW bez stavebného povolenia, neznamená to, že nebude spracovaná potrebná dokumentácia na overenie technického prevedenia a zaistenie všeobecnej bezpečnosti.,“ dodáva Ing. Vejvara s tým, že odborné posúdenie nosnosti môže byť vykonané nezávisle od zhotoviteľa FVE systému, alebo je možné ho požadovať ako neoddeliteľnú súčasť dodávky.
Kvalifikovaný prístup si zaslúži aj druhý najrozšírenejší obnoviteľný zdroj energie – tepelné čerpadlá. ČKAIT už vlani začala osvetovú kampaň upozorňujúcu na nezriedka predimenzované výkony týchto energetických zariadení, ktoré nemusia viesť ku vytúženým úsporám, skôr naopak. Značný ohlas u verejnosti mal aj jeden z vypočítaných rizikových faktorov – hlučnosť.
Ministerstvo pre miestny rozvoj v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva vydalo na sklonku minulého roka metodickú pomôcku k jednotnému postupu pri umiestňovaní, povoľovaní a používaní tepelných čerpadiel typu vzduch/voda ako jedného z typov obnoviteľných zdrojov energie v zmysle stavebného zákona (č. 183/2006 Zb. ) a zákona o ochrane verejného zdravia (č. 258/2000 Zb.). Hoci novela energetického zákona vyníma inštaláciu tepelných čerpadiel pri splnení niekoľkých podmienok z množiny zariadení podliehajúcich stavebnému povoleniu, zostáva na stavebníkovi povinnosti dodržať okrem iného hygienické limity hluku.
V citovanej metodickej pomôcke je doslovne uvedené, že tepelné čerpadlo by malo byť umiestnené tak, aby jeho hladina tzv. akustického tlaku (teda hluku a vibrácií) nepresahovala povolenú hodnotu 35 dB(A) v noci a 40 dB cez deň v chránenom priestore. Ak tomu tak nie je, obyvatelia v susedstve sa môžu brániť právne, a to podľa Občianskeho zákonníka č. 89/2012 Zb.
