Zrušenie výberového konania na spracovateľa Portálu stavebníka, ktoré vypísalo Ministerstvo pre miestny rozvoj a ktoré má byť základným stavebným kameňom digitalizácie stavebníctva a povoľovacieho riadenia stavieb, ukázalo na všeobecný problém verejného obstarávania v Česku. Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže (ÚOHS) tender na IT dodávateľa Portálu stavebníka zrušil z dôvodu nezákonnosti zadávacích podmienok, ktoré záujemcom údajne znemožňovali riadne pripraviť ponuku a posúdiť splnenie v stanovených termínoch. Podľa Českej komory autorizovaných inžinierov a technikov činných vo výstavbe (ČKAIT) je tento prípad indikátorom celej problematiky. Ukazuje na nedostatky v verejnom obstarávaní, ktoré sú v prípade stavebníctva skôr štandardom než výnimkou.
ČKAIT identifikuje niekoľko zásadných slabín výberových konaní bez ohľadu na to, či je vyberaný projektant alebo dodávateľ budúcej stavby. Hoci ide o rôzne typy verejného obstarávania, spájajú ich dva hlavné problémy: dôraz na najnižšiu cenu v kolízii s požadovanou „najvyššou kvalitou“ a zároveň absencia kvalitnej súťažných podkladov – vrátane analýz a prieskumov –, ktorá by predmet verejnej zákazky precízne definovala. „Nedostatky pri príprave zákazky sú prenášané na projektantov i zhotoviteľov stavieb. Lenže práve kvalitná príprava má zásadný vplyv na podobu stavby, čas realizácie, samozrejme rozpočet, a teda aj výsledok,“ zhŕňa dopady nekvalitnej prípravy výberových konaní Ing. Robert Špalek, predseda Inžinierskej komory.
„Aj toto posledné rozhodnutie ÚOHS nás vedie k tomu, aby sme pokračovali v napĺňaní úloh daných inžinierskej i architektonickej komore autorizačným zákonom, podľa ktorého sa okrem iného máme starať o stavebnú kultúru, spolupôsobiť pri ochrane verejných záujmov, spolupracovať s vypisovateľmi súťaží a výberových konaní, posudzovať súťažné podmienky a brániť konaniu neregulérnych súťaží a výberových konaní,“ uvádza Ing. Josef Filip, člen predstavenstva ČKAIT a nový predseda Komisie ČKAIT pre verejné obstarávanie. Podľa jeho slov je potrebné usilovať sa o urovnanie vzťahov v stavebníctve, pretože to je nevyhnutným predpokladom pre zvýšenie akosti stavieb.
Nedostatky v verejnom obstarávaní identifikovali účastníci jesenných odborných stretnutí a konferencií, ktoré ČKAIT organizovala (napríklad Akosť stavieb v stavebníctve v Prahe či Dopravná konferencia v Olomouci). Ako sa zhodla väčšina stavebných inžinierov, výnimkou v prípade výberu zhotoviteľov nie sú až stovky doplňujúcich otázok zo strany uchádzačov o zákazku. To neúmerne predlžuje nielen výberové konanie a celkovú realizáciu, ale odráža sa aj v kvalite a niekedy aj v nedodržaní termínu, na ktorý bývajú nezriedka nadviazané dotácie. Úplne bežné je rušenie súťaží alebo ich časovo náročné reformulovanie.
„Ak nie je dobré zadanie, nemôže byť dobrý projekt, realizácia a ani výsledok. To je základná rovnica,“ konštatuje Ing. Jaroslav Synek, dlhoročný stavbyvedúci, pedagóg a tiež nový člen Predstavenstva ČKAIT. Spoločne s ďalšími odborníkmi upozorňuje na častý nešvár postupovania zodpovednosti zadávateľov na projektantov a následne zhotoviteľov stavby. Mnohým kolíziám by sa pritom dalo predísť, keby sa zadávatelia viac – a napríklad aj prostredníctvom externých expertov – venovali prípravnej fáze: napríklad geologickým a ďalším podkladovým štúdiám, cenovým analýzam a ďalším odborným prieskumom, ktoré by lepšie definovali predmet zákazky. Okrem iného by z takejto prípravy vyplynuli aj kvalifikačné požiadavky na zhotoviteľa projektovej dokumentácie alebo dodávateľa stavby. Zároveň by sa vyvinula snaha predchádzať zvyšovaniu nákladov stavieb, ktoré sú často medializované bez toho, aby boli identifikované skutočné dôvody.
„Časté prípady nevydarených verejných zákaziek nemusia ísť len na ťarchu neodbornosti projektantov či nekvalitnej projektovej dokumentácie, ale hlavnú príčinu vidím práve v nekvalitne pripravenom zámere. Rast nákladov v priebehu realizácie stavby taktiež nemusí súvisieť s nekvalitou projektovej dokumentácie, ale v nedostatočnosti prieskumov. Typicky sa môžeme pozrieť na tunelové stavby, kde odchýlky skutočnosti od predpokladov majú zásadný vplyv na zvolenú technológiu razenia a rozpočet. V legislatíve dnes úplne chýba postup a zodpovednosť štátnej správy za investičnú prípravu,“ konštatuje Ing. Jan Klečka, člen technickej komisie ČKAIT a zástupca veľkej stavebnej firmy Metrostav a.s., ktorý sa venuje auditu projektových dokumentácií zo strany projektantov a architektov. Podľa jeho názoru sa však popísané nedostatky týkajú všetkých typov stavieb. Situácia je tým akútnejšia, že sa vďaka prílivu európskych financií očakávajú stovky nových verejných zákaziek.
Najnižšia cena ako hlavné kritérium verejného obstarávania je sama osebe paradoxná. Neracionálne úspory vo fáze projektovej prípravy a realizácie stavby môžu viesť k ďaleko vyšším nákladom v jej prevádzke. Popri príprave súťažných podkladov je prevádzková fáza ďalší z podceňovaných atribútov verejného obstarávania. Pritom náklady na prípravu zámeru sto vby a projektovej dokumentácie a na vlastné obstaranie stavby sú zhruba pätinu z celoživotných nákladov stavby, zvyšné štyri pätiny z celkových nákladov stavby tvoria prevádzkové náklady. Samozrejme sú rozdiely podľa typu a veľkosti stavby.
ČKAIT upozorňuje na zásadnú kolíziu požiadaviek na najnižšiu cenu a presun zodpovednosti výhradne na projektanta alebo zhotoviteľa. Napríklad zhotovitelia (hlavne väčšie stavebné firmy) už majú vlastné interné oddelenie auditov projektových dokumentácií, podľa ktorých majú naceňovať alebo realizovať stavby. Na tejto úrovni dochádza okrem iného ku kontrole súladu s platnými vyhláškami. „A práve tu sa odhalí množstvo nedostatkov identifikujúcich nedocenenú prípravu. Pritom kvalitný projektant aj zhotoviteľ stavby vždy hľadajú šetrnejšie alebo úspornejšie riešenie, ktoré by neohrozilo kvalitu výsledku alebo nepredražilo následnú prevádzku,“ dopĺňa Ing. Jaroslav Synek.
Podľa Inžinierskej komory existuje vzťah medzi chýbajúcimi odbornými vstupmi (štúdie, prieskumy, analýzy atď.) a nepresným finančným rámcom stavby. Pokiaľ je aj vybraný projektant alebo zhotoviteľ výhradne na základe prevažujúceho kritéria najnižšej ponukovej ceny, nemá zadávateľ (či investor) kvalitného partnera a kvalifikovaného oponenta.
„Dnes a denne vidíme, že vo výberových konaniach nie je kladený dôraz na kvalitu. Pritom zadávatelia po projektantoch aj zhotoviteľoch požadujú, aby stavba počas záruky nemala žiadnu závadu, čo jednak nie je možné, navyše je to samo o sebe v rozpore s občianskym zákonníkom. Zložitosť prípravy výberu zhotoviteľa dosiahla navyše taký stupeň, kedy ani samo ministerstvo nevie výber pripraviť bez chyby. Otázkou je, či by nebola na mieste úprava, ktorá by výber zjednodušila, zjednotila roztrieštenosť postupov pri výbere pri verejnom obstarávaní a dala mu aj finančný zmysel,“ hovorí Ing. Robert Špalek.
Stavební inžinieri a technici preto apelujú na zadávateľa, aby pri formulácii verejného obstarávania venovali zodpovedajúci čas príprave (zadávacej dokumentácie) zohľadňujúcej všetky fázy životného cyklu stavby, zmluvným dokumentáciám i organizačným schémam. Jedine tak možno predísť predražovaniu výstavby alebo nutnosti upravovať požiadavky v priebehu verejného obstarávania (či súťaží), čo môže viesť k ich rozporovaniu Úradom pre ochranu hospodárskej súťaže.
Celoživotný cyklus stavby je ako ľadovec. Väčšina z celoživotných nákladov nie je na začiatku vidieť. Príprava zámeru, úroky, kompletná projektová dokumentácia a vlastná výstavba tvoria len zhruba pätinu z celoživotných nákladov stavby. Náklady na prevádzku a údržbu tvoria až štyri pätiny z celoživotných nákladov stavby. Konkrétne údaje sa líšia samozrejme podľa daného typu stavby, a najmä kvality stavebného zámeru. Tieto údaje sa vzťahujú k dobre pripravenému zámeru stavby, kedy nie je príprava projektu podcenená z hľadiska času a vynaložených nákladov.
Zdroj:
