Sotva sme si zvykli, že budovy budú musieť mať takmer nulovú spotrebu energie, objavuje sa nová požiadavka Európskej únie. Budovy by mali mať nulové emisie uhlíka. To znamená ďalšie zvýšenie podielu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a sledovanie vplyvu zabudovaného stavebného materiálu na produkciu skleníkových plynov. Novinkou sú tiež požiadavky na dôsledné dodržiavanie kvality vnútorného prostredia, pas na renováciu budov alebo využitie digitálneho denníka budovy. Ide len o časť zmien, ktoré má priniesť už štvrté zásadné prepracovanie európskej smernice o energetickej náročnosti budov. Jej finálne schválenie sa očakáva do konca roku 2023. Vzhľadom k zásadnému vplyvu na české stavebníctvo sleduje vývoj aj Česká komora autorizovaných inžinierov a technikov činných vo výstavbe (ČKAIT).
„Požiadavky z novo upravovanej smernice, tzv. EPBD4, vyvolajú revolúciu predovšetkým v pozemnom stavebníctve. Už teraz je pre stavebníkov, projektantov i staviteľov často veľmi ťažké nájsť riešenie vhodné po technickej i ekonomickej stránke, ktoré by viedlo k naplneniu súčasných požiadaviek, teda že všetky budovy budú mať takmer nulovú spotrebu energie. Počítajme aj s tým, že sofistikované riešenia budú potrebovať dlhšiu dobu na prípravu stavieb. Požiadavka na nulové emisie uhlíka budov v rámci celého ich životného cyklu povedie asi k väčšiemu rozšíreniu dreva ako stavebného materiálu. Betón, oceľ a pálené tehly majú v sebe zabudovanú veľkú spotrebu energie, zanechávajú teda veľkú uhlíkovú stopu. Napriek tomu je potrebné spomenúť, že drevo má svoje limity a za drevenou stavbou sa skrýva často nosná konštrukcia z ocele, tehál alebo betónu. Nosné konštrukcie limitujú aj požiadavky na požiarnu bezpečnosť,“ konštatuje Ing. Robert Špalek, predseda Inžinierskej komory.
Podľa Európskej komisie sú budovy v EÚ zodpovedné za 40 percent spotreby energie a za 36 percent emisií skleníkových plynov. Všetky verzie smernice EPBD sa preto postupne snažia ovplyvniť nielen výstavbu nových budov, ale mieria aj na úpravy starších budov. Jednotlivé požiadavky stanovujú smernice postupne, najprv pri novostavbách, následne pri zmenách dokončených budov a zároveň najprv pri budovách orgánov verejnej správy, postupne pri ostatných budovách s výnimkou stavieb pre bývanie, ktoré sú v poradí posledné.
Hlavným cieľom smernice je minimalizovať produkciu skleníkových plynov a dosiahnuť energetickú sebestačnosť budov. Harmonogram podľa navrhovaného znenia EPBD4 má byť nasledujúci: Od roku 2026 majú všetky novostavby verejných budov spĺňať požiadavku na budovy s nulovými emisiami, tzn. nízkoenergetické stavby svoju potrebu energie pokryjú z obnoviteľných zdrojov. Od roku 2028 túto požiadavku majú splniť novostavby všetkých budov. Od roku 2035 by prevádzka budov mala byť nezávislá od fosílnych palív. Od roku 2050 by potom mali požiadavku na budovy s nulovými emisiami spĺňať všetky nové aj existujúce budovy.
Ilustračné foto: yue chan / Unsplash.com
Podľa zástupcov ČKAIT možno očakávať, že Rada EÚ veľmi pravdepodobne predĺži navrhované termíny a do národných právnych systémov budú požiadavky prepracovanej smernice o energetickej náročnosti transponované až o niekoľko rokov. Napokon medzi schválením a úplným zavedením zatiaľ poslednej prepracovanej tretej verzie európskej smernice, tzv. EPBD3, uplynulo päť rokov. Prijatá bola v roku 2018 a česká vykonávacia vyhláška č. 264/2020 Zb. nadobudla účinnosť 1. 9. 2020, sčasti až 1. 1. 2023.
„Ide o veľkú úlohu, ktorá kladie značné nároky na všetky inžinierske a technické profesie v stavebníctve. Nové požiadavky, materiály aj technológie sú výzvou pre všetkých, ktorí sa zúčastňujú na procese výstavby. Už teraz sa ukazuje nutnosť nového, komplexného prístupu k riešeniu budov, čo si vyžaduje znalosti presahujúce len vlastnú úzku špecializáciu. Aby sme splnili všetky nároky na výstavbu a prevádzku budov, musíme násobne zvýšiť počty odborníkov, ktorí budú schopní pokryť tieto požiadavky pri všetkých typoch budov,“ konštatuje prof. Ing. Karel Kabele, CSc., člen predstavenstva ČKAIT, ktorý znenie prerokúvanej európskej smernice sleduje a pripomienkuje. Z pozície profesora Českého vysokého učenia technického je garantom dvojsemestrálneho kurzu Technické zariadenia budov pre energeticky efektívne a zdravé budovy. Ten je od akademického roku 2023/24 otvorený pre širšiu verejnosť aj pre členov ČKAIT v rámci ich celoživotného vzdelávania. Účastníci po úspešnom absolvovaní dostanú od ČVUT tzv. mikrocertifikát EÚ.
Čo by prepracovaná smernica o energetickej náročnosti budov, tzv. EPBD4, mala konkrétne znamenať pre navrhovanie, výstavbu a prevádzku budov? Pokiaľ to bude technicky vhodné a ekonomicky a funkčne uskutočniteľné, mali by byť do 24 mesiacov od prijatia smernice fotovoltaickými systémami vybavené všetky nové verejné a nové iné ako obytné budovy, do konca roku 2026 všetky existujúce verejné budovy a iné ako obytné budovy. Do konca roku 2028 potom táto zmena dopadne na všetky obytné budovy a strechy parkovísk. „Nemusí pritom ísť iba o fotovoltaické panely, ktoré v našich podmienkach majú účinnosť cca 20 %. Fototermické systémy, ktoré sú teraz možno neprávom zabúdané, môžu byť vhodnejším riešením, pretože dosahujú účinnosť okolo 80 %,“ odporúča profesor Kabele.
Analogicky ku skokovému rozširovaniu solárnych inštalácií smernice predpokladá ukončenie používania fosílnych palív. Má sa tak stať do konca roku 2035, najneskôr o päť rokov neskôr, avšak iba so súhlasom Európskej komisie.
Členské štáty EÚ by mali tiež vytvoriť národné plány pre renovácie budov. Cieľom je do roku 2050 dosiahnuť budovy bez emisií uhlíka. Existujúce budovy budú vybavené tzv. pasom na renováciu budov. Pôjde o návrh či plán, ktorý sa stane súčasťou digitálneho denníka budovy a bude určovať, ako dosiahnuť pri budove stav s nulovými emisiami. Počíta sa s etapizáciou, pracujúcou s komplexnou energetickou bilanciou, obehovosťou stavebných výrobkov, rozpočtami a pod. Vystavovať by ich mali autorizované osoby. Renovácie by mali reagovať na nový parameter, ktorý smernica prináša: potenciál globálneho otepľovania. Ide o ukazovateľ emisií skleníkových plynov za celý životný cyklus budovy, ktorého detail sa týka aj použitých materiálov alebo prevádzky. Prevažná väčšina materiálov tzv. zabudovanú energiu pozná a dokladá.
Značnú pozornosť venovali autori smernice technickému zariadeniu budov (TZB). Intenzívnejšia inštalácia meracích a kontrolných zariadení má novo slúžiť na monitorovanie a reguláciu nielen energetickej náročnosti budov, ale aj merania kvality vnútorného prostredia. Podľa Karla Kabeleho ide o krok správnym smerom, pretože doteraz sa riešili hlavne požiadavky na energetické úspory a niekedy sa zabúdalo, že budovy majú predovšetkým umožniť zdravý život ich obyvateľov. Novo sa začnú sledovať aj ukazovatele ako hladina CO2, kvalita vzduchu, teplota a tepelná pohoda, relatívna vlhkosť, akustický komfort alebo úroveň osvetlenia denným svetlom. „V Česku sme na toto pripravení. V rámci ČVUT bola vyvinutá HAIEQ – metodika hodnotenia kvality prostredia v budovách. S tým súvisí aj pripravenosť na inštaláciu chytrých riešení, a to vrátane skladovania energie, merania a regulácie a podobne. Ide v skratke o schopnosť rýchlo prispôsobiť chod budovy požiadavkám používateľa,“ uzatvára profesor Kabele.
V Európskom parlamente sa prepracovaná európska smernica o energetickej náročnosti budov, tzv. EPBD4, nestretla s jednoznačnou podporou. Na jar 2023 bolo za 343 poslancov, 216 bolo proti a 78 sa zdržalo hlasovania. Teraz sa čaká, až bude jej znenie prerokované v Rade EÚ a tak prijaté zástupcami vlád jednotlivých členských štátov EÚ. Za SR sa k nej bude vyjadrovať buď premiér, alebo minister priemyslu a obchodu.
„Návrh novej smernice pracuje s veľmi ambicióznymi termínmi prechodu na budovy s nulovými emisiami aj s požiadavkami na masívne rozširovanie zariadení na využitie obnoviteľných zdrojov energie. Uplatnenie v praxi by vždy ale malo rešpektovať fyzikálne zákony a technické možnosti, výrobné kapacity, lokálne klimatické podmienky aj ekonomické hľadisko. Prílišný aktivizmus by sa mal nahradiť zdravým rozumom. Stále platí zákon o zachovaní energie, ktorú nemožno zničiť, iba previesť na iný druh. Nulová emisia je iba ľúbivá formulácia, ktorú v skutočnosti nemožno naplniť. Aj pri využití obnoviteľných zdrojov energie vznikajú emisie na výrobu solárnych panelov alebo lopatiek veterných elektrární, bude to platiť aj pre ich likvidáciu. Vždy je dôležité najprv znižovať spotrebu energie napríklad vhodným riešením obálky budovy alebo znižovaním energetickej spotreby u využívaných zariadení a až potom hľadať alternatívne zdroje energie. Súčasne je potrebné všetko premyslieť tak, aby prijaté nariadenia nedopadli príliš tvrdo na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Že nás uvedené opatrenia niečo budú stáť, je isté,“ uzatvára Ing. Robert Špalek, predseda ČKAIT.
Prehľad právnych predpisov definujúcich požiadavky na energetickú náročnosť budov
Zdroj: ČKAIT
