ČR stavebníctvo a cirkulárna vlna

23.02.2022

Viac ako polovica všetkých odpadov v Českej republike pochádza zo stavebníctva. Medzi rokmi 2015 až 2020 to bolo ročne 18 miliónov až 22 miliónov ton stavebných a demolačných odpadov. Z toho približne 2/3 stabilne tvorí výkopová zemina, kamene a hlušina, ktoré je možné relatívne ľahko recyklovať. Česká komora autorizovaných inžinierov a technikov činných vo výstavbe (ČKAIT) usiluje v tejto oblasti o čo najväčšiu osvetu a zavádzanie inovácií. Dôvodom sú aj stúpajúce ceny mnohých stavebných surovín, ich dlhodobý nedostatok a snaha vyhnúť sa otváraniu nových lomov. Recyklácia a cirkulárna ekonomika sú napokon aj jednou z priorít Európskej únie a jej programu Green Deal.

České stavebníctvo čaká náročná úloha recyklovať 4 až 6 milióny ton stavebného a demolačného odpadu ročne. Ide o 22 – 28 % všetkých odpadov. Tie je možné druhotne využiť a vyrobiť z nich opäť betón, tehly, prípadne aj asfalt či kamenivo. V mnohých prípadoch je možné recyklovaným odpadom nahradiť aj stavebný kameň, ktorý patrí k hlavným materiálom v českom stavebníctve, potrebným vo veľkom množstve najmä pri opravách aj výstavbe nových dopravných komunikácií.

 joffi z Pixabay

Ilustračné foto: joffi z Pixabay 

„Už niekoľkokrát autorizované osoby upozornili na fakt, že pokiaľ sa nebude zvyšovať podiel recyklovaného kameniva, nebude napríklad z čoho realizovať vysokorýchlostné železničné trate,“ konštatuje Ing. Robert Špalek, predseda ČKAIT. Komora sa preto aktívne snaží o to, aby sa recyklácia a cirkulárna ekonomika stali bežným a používaným postupom medzi jej 32 000 členmi – autorizovanými osobami.

Téma recyklácie a zavádzania cirkulárneho hospodárenia v stavebníctve nie je aktuálna len z hľadiska európskych cieľov v oblasti ochrany klímy, ale aj s ohľadom na strmo stúpajúce ceny a čiastkovú ťažkú ​​dostupnosť stavebných materiálov. O zmene prístupu svedčí najmä to, že materiál získaný pri odstraňovaní stavieb, alebo skôr dekonštrukcii stavieb, prestáva byť aj vďaka novým právnym predpisom vnímaný ako odpad. A pozerá sa naň ako na ďalej využiteľný inertný materiál a cennú surovinu. Pri dodržaní prísnych noriem môže byť využitý v špecifikovaných oblastiach výstavby – najčastejšie pri pozemných komunikáciách alebo inžinierskych sieťach.

„Aby sa tak mohlo stať, musí sa však úplne zmeniť prístup k demolácii. Výrobe kvalitného materiálu na recykláciu musí predchádzať premyslené triedenie už počas odstraňovania stavieb. Vďaka bohatým skúsenostiam za zahraničí, ku ktorým sa pridáva aj invencia tuzemských vedcov a výskumníkov, sú už k dispozícii príslušné strojové zostavy a postupy. Určite ide o veľkú príležitosť pre súkromný sektor, napríklad v oblastiach, kde dochádza k útlmu ťažobnej činnosti alebo všeobecne ťažkého priemyslu,“ dopĺňa doc. Ing. Miroslav Škopán, CSc. z Fakulty strojného inžinierstva Vysokého učenia technického v Brne, ktorý zároveň stojí na čele Asociácie pre rozvoj recyklácie stavebných materiálov v ČR.

Je na mieste podotknúť, že Česká republika má s recykláciou stavebných a demolačných odpadov a ich „obehovým“ vrátením to stavebného procesu dlhoročné skúsenosti. Od roku 2016 postupne rastie podiel takto vytriedeného a spracovaného stavebného kameňa i štrkopieskov. Dvojciferne sa zvyšuje aj objem produkcie recyklovaných minerálnych materiálov.

Rastie tiež pomer recyklátov k celkovej produkcii inertných minerálnych materiálov. Zatiaľ čo ešte v roku 2011 to bolo okolo 4 %, v roku 2018 už takmer 14 %, údaje z rokov 2019 a 2020 však vykazujú viac-menej stagnáciu. Odborníci pritom považujú za optimálny stav, kedy budú recykláty tvoriť 30 % produkcie tohto materiálu. To napokon platí pre prevažnú väčšinu materiálov a surovín, ktoré je možné do cirkulárneho procesu v stavebníctve zahrnúť.

Podľa ČKAIT vedú k ideálnemu podielu recyklovaných surovín, ktoré nijako neznižujú kvalitu stavieb a nahradia obmedzovanú ťažbu z prírodných zdrojov, tri vzájomne previazané cesty:

  • Prvý z nich je funkčný proces certifikácie stavebných výrobkov a materiálov pracujúcich s druhotnými surovinami z priemyselných prevádzok alebo komunálneho odpadu.
  • Druhá zahŕňa rozsiahlejšiu a intenzívnejšiu osvetu smerom k firmám a stavebníkom zameraným na realizáciu stavieb, ich zmien a odstraňovanie. A zároveň k projektantom, ktorí by mali stavby navrhovať tak, aby demoláciu stavieb nahradila ich riadená dekonštrukcia. Počas nej sú všetky použité materiály a komponenty na konci životnosti stavby v maximálnej miere recyklovateľné alebo opäť priamo využiteľné.
  • Napokon treťou cestou je príkladný prístup verejného sektora, ktorý môže požadovať vyšší podiel recyklovaných materiálov. „Napríklad vo Švajčiarsku je podľa informácií z ARV Baustoffrecycling Schweiz (švajčiarska Asociácia recyklácie stavebných materiálov) pri stavbách hradených z verejných rozpočtov nutné používať minimálne 40 % betónov, vyrobených s prísadou recyklovaného kameniva,“ ponúka porovnanie doc. Ing. Miroslav Škopán, CSc. Ešte vyššia požiadavka uplatňuje európska zelená taxonómia – očakáva pri dekonštrukcii stavieb 70% podiel stavebných materiálov a výrobkov určených na recykláciu.

S ohľadom na vysokú aktuálne st tém recyklácie stavebného a demolačného odpadu a aplikáciu aspektov cirkulárnej ekonomiky v stavebníctve pripravuje ČKAIT odborné vzdelávacie akcie pre autorizované osoby. Napríklad už v marci prebehne ďalší seminár a webinár na tému „Využitie stavebných a demolačných odpadov“. 

Zdroj: ČKAIT

Prieskum

Top ponuky