Júl potvrdil, že stavebníctvo sa prebralo z jarného spánkuRast stavebníctva v júli príjemne prekvapil. Po relatívne silnom júni pokračovalo stavebníctvo na po pozitívnej nóte, a hoci sa podľa prepočtov Štatistického úradu jeho výkon po očistení o tradičné sezónne výkyvy jemne medzimesačne znížil, dynamika jeho medziročného rastu sa opäť zrýchlila a vyšplhala sa na 2,5-ročné maximum (najvyššia od januára 2023). Silné čísla dosiahlo stavebníctvo v júli aj napriek tomu, že výstavba infraštruktúry už ďalej nerástla. Nahradil ju ale väčší zo segmentov stavebníctva, výstavba budov, ktorá v posledných dvoch mesiacoch zaznamenala relatívne významné oživenie aj vo výstavbe bytov, napriek chýbajúcemu prílevu novej výstavby (stavebné povolenia i novozačatá výstavba ostávajú na niekoľkoročných minimách). Toto oživenie vo výstavbe bytov by tak nemuselo byť udržateľné do nasledujúcich mesiacov (mohlo by mať len dočasný charakter). Tuzemské stavebné firmy v júli opäť ťažili aj zo zintenzívnenia svojej činnosti v zahraničí.
Ilustračné foto: Shivendu Shukla / Unsplash.com
Podľa údajov Štatistického úradu produkcia stavebníctva v júli po zohľadnení sezónnych vplyvov klesla o 1,4%. V medziročnom porovnaní sa tempo jej rastu ale predsa len zrýchlilo z 9,1% až na 10,3%, čo bol najsilnejší medziročný nárast od januára 2023. Avšak, január bežne prináša zvýšenú volatilitu, keďže v tomto období roka sa pohybuje výstavba na svojich minimách a je zvlášť citlivá na poveternostné podmienky. Odhliadnuc od volatilného januára (2023) bol tak medziročný rast stavebníctva najrýchlejší od júla 2022, t.j. za posledné 3 roky. Stavebníctvu i v júli výdatne pomáhala rastúca stavebná aktivita tuzemských firiem v zahraničí. Tá zrýchlila tempo medziročného rastu z 16,2% až na 29,7%. Naproti tomu, tuzemská produkcia stavebných firiem sa už ďalej nezrýchľovala – naopak, tempo jej medziročného rastu sa jemne zvoľnilo z 8,2% na 7,8%. Dôvody júlového oslabenia rastu tuzemskej stavebnej aktivity je potrebné hľadať vo výstavbe infraštruktúry. Jej rast sa v úvode leta zastavil, pravdepodobne aj pod vplyvom finalizácie časti projektov verejnej výstavby, zatiaľ čo nové projekty sa rozbehnú až v nasledujúcich mesiacoch. Medziročný rast vo výstavbe infraštruktúry sa teda úplne zastavil (0,0%), zatiaľ čo ešte v júni medziročne rástla o 9,5%.
Naproti tomu, väčší zo segmentov stavebníctva pokračoval aj v júli v prekvapivo silnom raste. Dynamika jeho medziročného rastu sa zrýchlila z 7,5% až na 12,3%, čo bol najsilnejší medziročný rast v tomto segmente za posledné tri roky (od júla 2022). Rástla ako výstavba nerezidenčných budov (o 15,4%), tak aj bytov (o 7,8%). Po slabšom úvode roka tak najmä výstavba bytov priniesla v posledných dvoch mesiacoch prekvapivé a pomerne robustné oživenie. Stavebné povolenia i novozačatá výstavba bytov ale naznačujú, že toto oživenie by nemuselo byť udržateľné. Nemalá časť tohto oživenia je najskôr ťahaná urýchlením finalizácie rozostavaných bytov. Vyčkávanie na novú stavebnú legislatívu by mohlo zvýšiť objem stavebných povolení v druhej polovici roka. Do výstavby sa nové byty ale najskôr nedostanú skôr ako na prelome rokov, resp. v budúcom roku. Akokoľvek, ak sa potvrdí predpoklad, že časť developerov vyčkávala na novú legislatívu, reštart novej výstavby by na prelome rokov postupne mohol zmierniť previs dopytu nad ponukou na rezidenčnom trhu a uvoľniť tak aj tlak na ceny bytov.
Napriek prekvapivo silnému oživeniu stavebníctva v posledných dvoch mesiacoch predpokladáme, že stavebníctvo by aj v budúcich mesiacoch mohlo narážať na nestabilný dopyt a čiastočne tak korigovať silné čísla z úvodu leta (v najbližších dvoch mesiacoch mu v medziročnom porovnaní ale bude ešte pomáhať nízka porovnávacia báza z minulého roka). Výstavbu budov by mala v najbližších mesiacoch brzdiť nízka investičná aktivita v ekonomike i odklad viacerých projektov výstavby bytov v očakávaní nového stavebného zákona (ktorý nadobudol platnosť 1. apríla). Silu jeho efektu by nám mohli naznačiť stavebné povolenia v druhej polovici roka, resp. rýchlosť a rozsah s akými sa odrazia od dna. Reálny vplyv na stavebnú aktivitu pri výstavbe bytov však bude mať nový stavebný zákon pravdepodobne najskôr až na prelome rokov, resp. v budúcom roku. Obmedzovať aktivitu v nebytovej výstavbe bude predovšetkým fiškálna konsolidácia, ktorej náklady z veľkej časti znáša práve podnikový sektor.
Výstavba infraštruktúry by mala pokračovať v reštarte, keď ju podporí nábeh stavebných projektov financovaných z nového rozpočtovacieho obdobia eurofondov, či Plánu obnovy. Chronické problémy pri výstavbe verejnej infraštruktúry však najskôr budú pozitívne efekty z rozbehu verejných projektov predsa len stále čiastočne tlmiť, resp. prinášať do výstavby neželanú volatilitu.
I vďaka nižšej porovnávacej báze z minulého roka by sa stavebníctvo tento rok ale malo predsa len vrátiť do plusu, avšak minuloročné straty najskôr plne nedokáže vymazať. Oživenie stavebníctva, ktoré už nebude predovšetkým len výsledkom priaznivého bázického efektu, očakávame prevažne až v závere roka. Rýchlosť zotavenia pritom môžu brzdiť i problémy na ponukovej strane, najmä nedostatočná kapacita domáceho stavebníctva (vrátane nedostatku zamestnancov).
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
