Žijeme vo svete online, kde sa dnes zaznamenáva už takmer každý pohyb. Digitálna stopa je akýsi odtlačok vo virtuálnom svete, ktorý za sebou zanechávame po našej aktivite. Sama o sebe je táto stopa neškodná, no informácie z nej môžu poslúžiť kyberútočníkom pri tvorbe falošných profilov vydávajúcich sa za iné osoby či napríklad pri kyberšikane. Odborníci na kyberbezpečnosť z Aliter Technologies preto radia, ako možno toto riziko minimalizovať a ako sa o svoju digitálnu stopu starať.
Foto: Aliter Technologies
Digitálna stopa je súbor dát a informácií, ktoré vytvárame našou aktivitou na internete. Od otvorenia Facebooku či Instagramu, cez prehliadanie e-shopu, sledovanie videí alebo objednávku jedla cez donáškovú službu. To všetko je digitálna stopa, ktorá môže byť úplne neškodná, no v extrémnych prípadoch môže byť dôvodom pre zamedzenie štúdia na výberovej škole či zámienkou pre neprijatie do budúceho zamestnania. “Digitálna stopa tiež môže poslúžiť kyberútočníkom pre vytvorenie falošnej identity, ktorá kopíruje vaše správanie, aby od vás či vašich blízkych vylákali prístupové heslá či financie,” vysvetľuje Vladimír Palečka, expert na kyberbezpečnosť spoločnosti Aliter Technologies a dodáva: “Takéto falošné profily môžu v našom mene pýtať rôzne citlivé údaje, dostať sa napríklad do nášho bankového účtu a spôsobiť tak nemalú škodu. Digitálna stopa je častokrát i zdrojom kyberšikany, kedy útočník vydiera používateľa pod hrozbou zverejnenia intímnych informácií.”
Na digitálnej stope je pritom najhoršie to, že je trvalá a nezmazateľná súčasť našej online prezencie. V prípade, že jej užívateľ nevenuje pozornosť, môže mať vplyv aj na náš život. V rámci stopy totiž zanechávame dva typy informácií. Pasívnu stopu tvoria dáta, ktoré zanechávame online nevedome a ide o zväčša o informáciu z akého zariadenia sa pripájame, aký operačný systém používame, aká je naša IP adresa, typ prehliadača či približná lokalita. Aktívnu digitálnu stopu tvoria častokrát zaujímavejšie dáta, ktoré zverejňujeme o sebe vedome, a síce naše názory a záujmy, vek, narodeniny, trvalé bydlisko, fotografie, informácie o rodine, históriu vyhľadávania, apod. Sú to všetko dáta, ktoré zväčša dobrovoľne umiestňujeme na sociálne siete či do verejných profilov pod rôznymi registráciami.
Digitálna stopa nie je pritom súkromná. “Práve naopak, mnohé spoločnosti zbierajú informácie o svojich návštevníkoch, aby lepšie poznali zákazníkov a efektívnejšie cielili na nich reklamu. Mnohí z nás sa stretli so situáciou, keď niečo hľadali a po chvíli sa im začali zobrazovať reklamy s ponukami na vyhľadávaný tovar. To je dokonalý príklad neškodného využitia digitálnej stopy,” vysvetľuje Vladimír Palečka a dodáva: “Toto je však ešte ten lepší prípad využitia digitálnej stopy. Aby sme sa chránili pred jej zneužitím, mali by sme si rozmyslieť, čo o sebe publikujeme na sociálnych sieťach a aké informácie dávame vedome do online priestoru, ktoré by mohli byť zdrojom pre kyberútočníkov.”
Ak sa chceme brániť, mali by sme v prvom rade triediť informácie, ktoré sa dostávajú o nás do internetu. Odborníci z Aliter Technologies radia, aby sme v prvom rade dbali o nastavenie súkromia na sociálnych sieťach, pravidelne mazali históriu nášho prehliadania – špeciálne na počítačoch a zariadeniach, ktoré nie sú našimi súkromnými - ako aj prehliadali stránky anonymizovane (takýto mód ponúka takmer každý internetový prehliadač). “Pokročilejšou možnosťou je využiť anti-trackingové nástroje, ktoré zamedzujú softvéru sledovať a zaznamenávať naše kroky,” uzatvára Palečka.
Zdroj: Aliter Technologies
