Štatistické údaje hovoria o priemernom raste nielen nominálnych, ale aj reálnych miezd na Slovensku, čo by mohlo svedčiť o zlepšovaní našej finančnej situácie. Rozsiahla anketa personálnej agentúry Grafton však ukázala, že zvýšenie mzdy sa u nás za posledný rok týkalo menej než 40 % zamestnancov. Bezmála polovica pracujúcich pritom žije takpovediac „od výplaty k výplate“, takmer štvrtine mzda na pokrytie výdavkov nepostačuje.
Zdroj: Alicia Christin Gerald / Unsplash.com
Z dát Štatistického úradu (ŠÚ) SR vyplýva, že u nás minulý rok rástla ako priemerná nominálna mesačná mzda, tak aj priemerná reálna mzda zamestnancov v hospodárstve. Priemerná mzda za celý rok 2024 dosiahla 1 524 €, čo predstavovalo medziročný nárast o 6,6 %, teda o 94 €. Po dvoch rokoch pritom konečne rástli aj naše reálne mzdy, a to v priemere o 3,7 %. A medziročný rast miezd zaznamenali štatistici aj na začiatku roku 2025. Samozrejme, priemerné údaje sa netýkajú každého. „V našej rozsiahlej ankete sme sa na začiatku tohto roka pozreli podrobnejšie aj na to, ako sa Slovákom za posledných 12 mesiacov zmenila mzda,“ hovorí Jitka Kouba, marketingová riaditeľka personálnej agentúry Grafton Recruitment. „Bezmála 13 % respondentov uviedlo, že sa im mzda znížila. Zvýšenie sa týkalo menej než 40 % opýtaných, pričom väčšina z nich boli muži,“ konkretizuje J. Kouba.
Štatistické údaje o raste reálnych miezd naznačujú, že by sme si zo svojho príjmu mohli dovoliť kúpiť o niečo viac, alebo by sme s ním mali aspoň vystačiť podobne ako v minulosti, a to aj pri dnešnom raste životných nákladov. Aká je však realita v slovenských domácnostiach? „Podľa našich dát takmer štvrtina zamestnancov so svojou mzdou nevystačí, a bezmála polovica žije takpovediac ‚od výplaty k výplate′. Len o niečo viac než štvrtine opýtaných stačí ich mzda nielen na pokrytie aktuálnych životných nákladov, ale aj na vytvorenie si finančnej rezervy,“ konkretizuje Jitka Kouba a pokračuje. „Drvivá väčšina z tých, ktorým sa mzda za posledný rok znížila, pritom so svojím príjmom buď nevychádza, alebo vychádza len tak-tak, teda bez rezervy.“
O niečo lepšie sú na tom zamestnanci v Českej republike, kde Grafton realizoval podobný prieskum. U našich susedov so svojou mzdou vyjde, avšak bez rezervy, 45 % opýtaných, čo je porovnateľné číslo ako u nás (49 %). Približne o polovicu menšiu skupinu však tvorili respondenti, ktorí so svojou mzdou nevychádzajú (11 % v Českej republike a 24 % u nás) a podstatne väčšiu zas zamestnanci, ktorí so mzdou vystačia aj s rezervou (43 % v Česku a 27 % na Slovensku).
Pri nedostatočnom príjme je jedným z logických riešení nájdenie si inej, lepšie platenej práce, druhým požiadanie o zvýšenie mzdy u svojho súčasného zamestnávateľa. „O zvýšenie mzdy chce tento rok požiadať približne 45 % opýtaných. Zvyšok buď váha, alebo takýto krok neplánuje,“ konštatuje odborníčka na pracovný trh. Až polovica z tých, ktorým sa mzda za posledných 12 mesiacov znížila, si však hľadá novú prácu. A to by podľa jej slov malo pre firmy znamenať zdvihnutý prst.
„Je pochopiteľné, že situácia zamestnávateľov dnes nie je jednoduchá – zvýšené sadzby DPH či transakčná daň znamenajú pre nich vyššie vstupné náklady, či už ide o suroviny, energie, alebo akékoľvek finančné operácie. Nájsť zdroje na zvyšovanie miezd bude teda v tomto roku mimoriadne náročné,“ hovorí manažérka z Graftonu. Na druhej strane je však v súčasnosti, keď na pracovnom trhu chýbajú ľudia, podľa nej nerozumné riskovať stratu kvalifikovaného zamestnanca. „Dôležité preto je, aby zamestnávatelia vhodne využili aj ďalší nástroj, ktorý majú okrem mzdového ohodnotenia k dispozícii na to, aby si zamestnancov udržali, prípadne prilákali nových, a tým sú atraktívne benefity,“ pripomína J. Kouba.
Anketu, ktorej sa zúčastnilo 547 respondentov, realizovala personálna agentúra Grafton formou dotazníka na sociálnej sieti LinkedIn v priebehu marca a apríla 2025.
Zdroj: Grafton
