Nezmyselná štátna byrokracia je na Slovensku už roky bariéra, ktorá sa nezmenšuje, ale skôr narastá. V poslednom rebríčku Svetového ekonomického fóra to bola pre manažérov na Slovensku druhá najväčšia prekážka podnikania po korupcii. Aj v Indexe podnikateľského prostredia je byrokracia roky na špičke rebríčka najviac sa zhoršujúcich položiek.
V posledných mesiacoch sa objavila iniciatíva Ministerstva hospodárstva SR na zníženie administratívneho zaťaženia, ktorá navrhla viacero opatrení. Ide však najmä o malé zlepšenia, navyše môže trvať ešte mesiace až roky, kým vstúpia do platnosti.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Rýchly anonymný prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska sa podnikateľov opýtal, či, ako a v čom ich byrokracia najviac postihuje a čo pokladajú za najdôležitejšie zmeniť. Prieskum prebehol od 12. do 17. októbra 2017 a zúčastnilo sa ho 153 podnikateľov z takmer 1200 oslovených. Viac ako polovica z nich sú manažéri mikropodnikov (ročné tržby do 2 miliónov eur), ostatní z malých a stredných, iba desatina zastupuje veľké podniky.
Podnikatelia sa jednoznačne zhodujú v názore, že byrokracia nie je len otravná, ale je príťažou, ktorá slovenským firmám bráni súťažiť s konkurentmi z iných krajín. Slovensko to teda stojí vyšší hospodársky rast, tvorbu pracovných miest, možnosť expanzie firiem na zahraničné trhy a v konečnom dôsledku aj vyššie platy pre zamestnancov, hovorí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský. Takmer tri štvrtiny opýtaných to pokladajú za vážny problém, štvrtina čiastočne.
Ako najciteľnejší dopad zbytočného administratívneho zaťaženia vidia podnikatelia prekvapujúco nie finančné náklady, či stratu času alebo energie. Najhoršie je, že ich demotivuje v podnikaní, investovaní, raste či zamestnávaní. Túto možnosť si zvolila viac ako polovica účastníkov prieskumu, zhruba štvrtina si vybrala ako najhoršiu stratu času. Zvyšok pokryli zbytočné straty energie a peňazí.
Na otázku, v čom podnikatelia byrokraciu najviac pociťujú, si vybrali s veľkým náskokom najčastejšie dve možnosti – vybavovanie rôznych povolení, potvrdení a certifikátov, ako aj nahlasovanie rôznych údajov, či štatistík. Treťou najotravnejšou oblasťou je personálna agenda, až štvrtá skončila prekvapujúco daňová a odvodová agenda. Mnohí účastníci dopísali možnosť „všetky“. Dve najčastejšie zvolené oblasti hovoria o tom, že na Slovensku je toho stále príliš veľa, čo musí podnikateľ úradom nosiť, zháňať a predkladať. Veľkú časť týchto dokumentov však vydáva sám štát, prípadne iný jeho úrad. Robí tak z občana poštára, ktorý svoj čas musí míňať na nosenie papierov medzi úradmi, hoci by si ich mohli doručiť aj samy.
Zaujímavá otázka, ktoré zákony prinášajú najviac byrokracie, išla viac do podrobností. Prekvapuje, že pomerne suverénne víťazia daňové a odvodové zákony, hoci pri predchádzajúcej otázke účastníci dali tejto oblasti iba viac ako desatinu označení. Vyplýva to zrejme z toho, že práve daňové a odvodové zákony si vyžadujú nahlasovanie rôznych údajov a štatistík.
Hneď za nimi skončila pracovná zdravotná služba a zákon o ochrane osobných údajov, či zákonník práce. Výber podnikateľov svedčí o tom, že najmä zamestnávanie je stále administratívne veľmi náročné, čím je náročné najmä pre mikro- a malé podniky, ktoré si nemôžu dovoliť početný personál na zvládnutie tejto agendy. Môže to byť jedna z príčin slabého rastu zamestnanosti v ekonomicky slabých oblastiach, kde sídlia najmä malé firmy, hovorí P. Kremský. Veľa účastníkov dopísala, že by najradšej zvolila možnosť „všetky“.
V poslednej otázke mohli podnikatelia navrhnúť, ktoré tri opatrenia by najviac pomohli reálne znížiť byrokraciu na Slovensku. Výrazná väčšina z nich sa priklonila k dvom zásadným krokom, ktoré by boli revolúciou v prístupe úradov k občanom. Prvým je prenos povinnosti doložiť rôzne potvrdenia, povolenia a vyjadrenia z občana na úrad. Ide najmä o potvrdenia, ktoré vydáva iný úrad, napríklad výpis z registra trestov, z obchodného registra, katastra, daňového úradu či registra obyvateľstva. Ak ich jeden úrad potrebuje od druhého, môže si ich vyžiadať sám.
Druhým opatrením je „jedenkrát a dosť“ – aby občan nemusel opakovane nosiť úradníkom osobné či firemné dokumenty a údaje ako napríklad rodné listy, sobášne listy, daňové priznania a podobne. Štát by mal povinnosť uložiť si ich v elektronickej podobe do zložky občana či firmy a ak by ich niektorý úrad opäť potreboval, mohol by si ich odtiaľ stiahnuť.
Tieto dve opatrenia označili za najpotrebnejšie vyše dve tretiny účastníkov. Na tretiu priečku sa dostalo zrušenie pracovnej zdravotnej služby pre 1. a 2. bezrizikovú kategóriu, ktoré sa pripravuje v najbližších týždňoch. Za ním sa umiestnilo výrazné zníženie daňovej a odvodovej agendy mikrofiriem a živnostníkov (podnikateľské a živnostenské licencie), či obmedzenie poskytovania zbytočných štatistických údajov, prípadne jeho digitalizácia.
Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že ak chce slovenská vláda úprimne znižovať administratívne zaťaženie podnikateľov, mala by to urobiť práve v oblastiach, kde to najviac potrebujú. Je to najmä vybavovanie rôznych potvrdení a dokladanie údajov, listín a podkladov. Vláda má veľkú možnosť zjednodušiť fungovanie štátu a otočiť pohľad na podnikateľa a občana z hlavy na nohy.
Nie občan je tu pre štát a úradníkov, ale úradníci sú platení z peňazí občanov preto, aby im slúžili a usilovali sa čo najviac im uľahčiť život, urobiť čo najviac za nich. Očakávame, že ministerstvo hospodárstva bude presadzovať práve takéto radikálne reformy, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť Slovenska a prispejú k ekonomickému rastu a tvorbe nových pracovných miest najmä v odľahlých regiónoch, hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.
Zdroj: PAS
