Miera nezamestnanosti v súlade s očakávaniami pokračovala v poklese aj vo februári. Naposledy sme tak mohli pozorovať mierny nárast miery nezamestnanosti ešte v septembri 2015. Hlavným dôvodom je relatívne silný a stabilný cyklický rast slovenskej ekonomiky. Miera nezamestnanosti sa podľa štatistík úradov práce vo februári medzimesačne znížila o -0,16 pb. na 5,72%. Podobný pokles zaznamenala aj po očistení o tradičné sezónne faktory, keď sezónne očistená nezamestnanosť (prepočet UniCredit Bank) sa znížila o -0,14 pb. na 5,61%. Februárový pokles nezamestnanosti (sezónne očistenej) bol takmer identický s predchádzajúcimi dvomi mesiacmi. V porovnaní s jarou a letom minulého roka však predsa len pozorujeme v posledných mesiacoch spomalenie dynamiky poklesu nezamestnanosti (približne o polovicu). Prejavuje sa to aj na zmierňovaní medziročného poklesu nezamestnanosti – vo februári bola miera nezamestnanosť medziročne nižšia o 2,62 pb., t.j. o 66 tisíc nezamestnaných (ešte na jeseň sme pozorovali medziročne poklesli o takmer 80 tis.). Dôvody spomalenia poklesu nezamestnanosti v posledných mesiacoch treba hľadať pravdepodobne najmä na strane ponuky pracovnej sily.
Ilustrácia: Pixabay.com
Prítok aj odtok nezamestnaných do/z evidencie sa vo februári v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi (aj po zohľadnení tradičnej sezóny) spomalil. Počet nových nezamestnaných aj nezamestnaných umiestnených na trhu práce bol najnižší za posledné 3 roky (po zohľadnení sezóny). Nízky prílev nových nezamestnaných potvrdzuje silný rast ekonomiky, ktorý prechádza plošne jej odvetviami aj regiónmi. Slabé čísla počtu umiestených na trhu práce sú skôr problémom na strane ponuky pracovnej sily než na strane ponuky práce. Nezamestnanosť na Slovensku sa totiž nie úplne stretáva s dopytom po pracovnej sile. Väčším problém sa pritom aktuálne javí nevhodné regionálne rozloženie nezamestnanosti ako nevhodná vzdelanostná štruktúra nezamestnaných. Dokazujú to i posledné čísla voľných pracovných miest a dovozu pracovnej sily zo zahraničia.
Počet neobsadených voľných pracovných pozícií opäť vzrástol a posunul sa nové historické maximum (o 3,4 tis. na viac ako 78 tis.). V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bolo na úradoch práce zamestnávateľmi nahlásených takmer dvojnásobok voľných pracovných pozícií (92%). Na jedno voľné pracovné miesto na Slovensku v priemere pripadajú „len“ dvaja nezamestnaní, ktorí teoreticky môžu okamžite nastúpiť do práce. Ak by sa všetky voľné pracovné miesta podarilo obsadiť domácimi nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera disponibilnej nezamestnanosti by sa nachádzala už pod úrovňou 3% (2,89%). Takýto scenár je však extrémne málo pravdepodobný. Voľné pracovné miesta sa totiž úplne nestretávajú s ponukovou pracovnej sily na úradoch. Sú koncentrované najmä v juhozápadnej časti krajiny, kde už chýba dostatok nezamestnaných na ich pokrytie. Na druhej strane, vzdelanostná štruktúra uchádzačov o prácu by nemusela byť až tak veľkým problémom. Zamestnávateľom sa totiž dlhodobo nedarí obsadzovať voľné pracovné miesta a ich požiadavky na nových zamestnancov sa preto postupne znižujú – len 3% voľných pracovných miest vyžadujú vysokoškolský titul a až tretina pozícií si vystačí aj so základným alebo žiadnym vzdelaním.
Veľké regionálne disparity a prehlbujúci sa nedostatok dostupnej pracovnej sily na západe krajiny potvrdzujú aj štatistiky zamestnávania cudzincov. Ich počet sa po tradičnej zimnej pauze vo februári začal opäť zvyšovať a po prvýkrát v histórií tesne presiahol 50 tisíc (približne 2,1% zamestnaných na Slovensku). Medziročne narástol o približne tretinu (34,5%). Zamestnanci zo zahraničia sa koncentrujú predovšetkým na západe krajiny. Nových zamestnancov zamestnávatelia vyhľadajú najmä v krajinách mimo EÚ, keďže s podobnými problémami (nedostatok zamestnancov) zápasí aj väčšina ostatných EÚ krajín regiónu. Najviac cudzincov prichádza na Slovensko zo Srbska (takmer každý štvrtý), ich počet však nateraz už kulminoval koncom roka a zatiaľ ďalej nerastie. Posledné mesiace, najmä po zrušení vízovej povinnosti, však rýchlo pribúdajú aj Ukrajinci, ktorí sa už prepracovali na tretie miesto (za Rumunov). Vzdelanie cudzincov pracujúcich na Slovensku pritom často nie je vyššie ako u domácich uchádzačov o prácu – 45% z nich nemá ukončené úplne stredné vzdelanie (maturitu resp. jej ekvivalent). Aj vďaka vyššiemu mzdovému diferenciálu sú však ochotní za prácou vycestovať.
Výhľad
Rastúca ekonomika by mala byť schopná generovať nové pracovné miesta aj v nasledujúcich mesiacoch a tlačiť tak nezamestnanosť na nové historické minimá. Stále pritom platí, že vo väčšine regiónov Slovenska (najmä západného Slovenska) v súčasnosti nebráni výraznejšiemu poklesu nezamestnanosti nedostatok nových pracovných miest, ale nevhodná štruktúra uchádzačov o prácu.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
