Rast miezd sa v druhom štvrťroku citeľne zrýchlil. Mzdy zaznamenali najrýchlejšie tempo zvyšovania za posledný rok, a to ako v nominálnom vyjadrení (od prvého štvrťroka minulého roka), tak aj v reálnom vyjadrení (od druhého štvrťroka minulého roka). Mzdy v ekonomike v druhom štvrťroku, v súlade s očakávaniami, boli podporené jednorazovými odmenami vyplatenými zamestnancom vo verejnom sektore. Zrýchlenie dynamiky rastu miezd sme však zaznamenali aj vo väčšine súkromného sektora, vrátane kľúčového priemyslu. Jedným z vysvetlení by mohlo byť, že na stále napätom trhu práce by mzdy už v súčasnosti mohla tlačiť nahor zrýchľujúca inflácia. Druhý kvartál je však ale v časti ekonomiky zároveň aj štvrťrokom vyplácania odmien – aj tu napätý trh práce môže tlačiť k vyššej participácií zamestnancov na minuloročných hospodárskych výsledkoch podnikov.
Druhú hypotézu (vyššie odmeny) by mohol podporovať i pohľad na mesačné štatistiky, ktoré ukazujú výrazne zrýchlenie rastu miezd v priemyselnej výrobe v júni (dovolenkové platy – odmeny). To by znamenalo, že aj v súkromnom sektore mohlo mať jarné zrýchlenie rastu miezd čiastočne len prechodný charakter. Relatívne pomalší rast miezd (stále však nad úrovňou inflácie) hlásia najmä viaceré sektory služieb, najmä administratívnych, kde sa v úvode roka videli aj čiastočne (dočasné) ochladenie (vyššie prepúšťanie, úbytok voľných pracovných miest). Naopak, vysoko nadpriemerný rast miezd nájdeme v časti ekonomiky s relatívne nižšími mzdami, kde sa prejavuje aj nadpriemerné zvyšovanie minimálnej mzdy.
Ilustračné foto: Alicia Christin Gerald / Unsplash.com
Priemerná hrubá nominálna mzda v druhom štvrťroku tohto roka medziročne vzrástla až o 8,8% na 1 654 EUR. Tempo jej medziročného rastu sa teda takmer zdvojnásobilo, keď v úvode roka rástla o výrazne miernejších 4,9%. V reálnom vyjadrení sa dynamika medziročného rastu miezd zrýchlila z 1,0% na 4,5%, a to aj napriek ďalšiemu zrýchlenie inflácie, ktorú výdatne podporovali daňové zmeny (daň z finančných transakcií). Tempo rastu miezd v druhom štvrťroku výrazne predbiehalo tempo rastu (nominálnej) produktivity práce a (reálne) jednotkové náklady práce tak zrýchlili rast a prakticky uzatvorili medzeru, ktorá sa otvorila v období kríz (pandemickej, energetickej). Podobný vývoj sledujeme vo väčšine krajín regiónu.
Na rozdiel od úvodu roka, kedy verejný sektor rast miezd v ekonomike tlmil, v druhom štvrťroku priemerný rast miezd v ekonomike naopak citeľne podporoval. Dôvodom boli jednorazové odmeny, ktoré boli vyplatené zamestnancom vo verejnom sektore. Sektory ekonomiky s citeľným zastúpením verejných zamestnancov tak zaznamenali v porovnaní s úvodom roka citeľné zrýchlenie medziročného rastu a s dvojcifernými medziročnými dynamikami rastu miezd sa zaradili aj na čelo rebríčka odvetví ekonomiky. Medziročný nominálny rast miezd vo verejnej správe sa zrýchlil z 2,1% na 11,7%, vo vzdelávaní z 1,0% na 13,9% a v zdravotníctve z 8,4% na 12,6%. Podobný rast ako odvetvia verejného sektora zaznamenali aj energetika (13,2%) a dodávky vody (16,4%), rovnako čiastočne vlastnené štátom. Dvojciferné dynamiky rastu miezd zaznamenali aj odvetvia s relatívne nižšou priemernou mzdou, kde sa vo väčšej miere prejavuje (okrem iného) nadpriemerný rast minimálnej mzdy (tento rok o 8,8% zo 750 EUR na 816 EUR) – ťažba o 11,3%, poľnohospodárstvo 11,1%, umenie, zábava a rekreácia o 10,8%, ubytovanie a stravovanie o 10,2%. Extrémne zvyšovanie minimálnej mzdy (budúci rok zo súčasných 816 EUR na 915 EUR, t.j. o 12,1%) by pritom malo aj budúci rok držať rast miezd v tejto časti ekonomiky na nadpriemerných úrovniach.
Rast miezd sa počas jari zrýchlil aj v priemyselnej výrobe, a to z 4,8% na 7,6%. Dôvodom by mohol byť najmä napätý trh práce, ktorý sa mohol prejaviť aj na vyššej participácií zamestnancov na minuloročnom zisku (vyššie odmeny). Relatívne utlmený rast miezd, stále však nad úrovňou inflácie, zaznamenali v druhom štvrťroku viaceré odvetvia služieb, najmä „kancelárskych“. Mzdy najpomalšie rástli v oblasti nehnuteľností, a to len o 4,3%. Podpriemerný rast miezd vykázali aj odborné, vedecké a technické činnosti (5,5%ň, doprava a skladovanie (5,5%), či IT a komunikácie (6,0%).
Najnižšiu priemernú mzdu (950 EUR) poberajú stále zamestnanci v hoteloch a reštauráciách. Turizmus bol zároveň jediným odvetvím ekonomiky s priemernou mzdou nepresahujúcou 1 000 EUR. Naopak, najvyššiu priemernú mzdu zaznamenali zamestnanci vo finančnom sektore (2 827EUR) a energetike (2 825 EUR). Priemernú mzdu presahujúcu 2 000 EUR vykázali aj IT a komunikácie (2 664 EUR) a verejná správa (2 383 EUR – podporená i jednorazovou odmenou).
Z hľadiska regiónov rástli mzdy v druhom štvrťroku najrýchlejšie v Prešovskom (11,1%), Nitrianskom (11,6%) a Košickom (13,3%) kraji . Naopak, najpomalšie sa mzdy zvyšovali v Bratislavskom kraji (6,8%). Rozdiely v priemernej mzde medzi regiónmi Slovenska ostávajú naďalej pomerne veľké, napriek tomu, že sa v druhom štvrťroku čiastočne zmiernili - kým v Bratislavskom kraji dosiahla priemerná mzda až 1 960 EUR, v Prešovskom len 1 299 EUR.
Rast miezd v druhom štvrťroku výdatne podporili jednorazové odmeny vo verejnom sektore, ale pravdepodobne i vyššie odmeny v časti súkromného sektora. Predpokladáme preto, že v druhej polovici roka by sa rast nominálnych miezd mal predsa len opäť spomaliť a pohybovať sa na úrovni okolo 5-6%. Rast miezd bude i naďalej podporovaný napätým trhom práce, a to i napriek jeho očakávanému jemnému ochladeniu (mierny nárast nezamestnanosti, resp. úbytok voľných pracovných miezd). Rast miezd v závere roka podporí aj plošné zvýšenie miezd v školstve o 7% od začiatku nového školského roka. V budúcom roku môže k rastu miezd prispieť tohtoročné zrýchlenie inflácie, i prudký rast minimálnej mzdy (o 12,1%). Naopak, mzdy vo verejnom sektore (s výnimkou školstva) by pri konsolidácia mali aspoň teoreticky pôsobiť na celkový rast miezd tlmiaco. Priestor pre ďalšie zrýchľovanie miezd v súkromnom sektore môže postupne uzatvárať spomaľujúci sa rast zisku podnikov, i v dôsledku negatívnych dopadov fiškálnej konsolidácie (a vyššieho daňového zaťaženia súkromného sektora). Predpokladáme preto, že nominálny rast miezd by sa budúci rok mohol pohybovať mierne pod úrovňou 6%. Rast miezd blízko 6% očakávame i v priemere v tomto roku. Na prelome rokov by sa pritom už i reálne mzda mala (podľa našich prepočtov a odhadov) vrátiť na svoje maximá spred nástupu inflačnej krízy v roku 2022.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
