Disponibilná nezamestnanosť neklesala už druhý mesiac v rade. Podľa údajov úradov práce nezamestnanosť (disponibilná) v júli vzrástla o 0,04 pb. na 5,47%. Naposledy pritom nezamestnanosť rástla dva po sebe idú mesiace na prelome rokov 2014/2015. Vtedy však boli dôvodom tradičné sezónne faktory (po ich zohľadnení nezamestnanosť klesala). Tentokrát nezamestnanosť neklesala ani po očistení o tradičnú sezónu. Sezónne očistená nezamestnanosť sa v júli nezmenila (prepočet UniCredit Bank) a ostala tak na úrovni 5,49%. Júlový nárast počtu disponibilných nezamestnaných sa prejavil aj na ďalšom zmiernení medziročného poklesu nezamestnanosti. V porovnaní s júlom minulého roka bolo na Slovensku už len o 32 tisíc disponibilných nezamestnaných menej (najmiernejší pokles od septembra 2015), resp. miera nezamestnanosti bola nižšia o 1,23 pb.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Hlavným dôvodom zastavenia poklesu nezamestnanosti v posledných mesiacoch je narazenie trhu práce na svoje aktuálne možnosti. Počet nezamestnaných umiestnených na trhu práce sa posledné mesiace stabilizoval na 5-ročných minimách. Ponuka a dopyt po práci sa úplne nestretávajú (najmä regionálne), a tak aj miera nezamestnanosti na Slovensku v priemere stále nad 5% už vytvára v niektorých regiónoch akútny nedostatok pracovnej sily. Túto hypotézu by potvrdzoval aj fakt, že nepatrný rast nezamestnanosti sme posledných mesiacoch pozorovali najmä v regiónoch na západnom Slovensku, kde je aj problém s nedostatkom pracovnej sily najvypuklejší. Tento mierny nárast pripisujem najmä prirodzenej fluktuácií, miera nezamestnanosti tu už pravdepodobne dosiahla svoje dno. Nedostatok vhodnej pracovnej sily zamestnávatelia riešia najmä jej dovozom zo zahraničia. Počet cudzincov na Slovensku v júli ďalej rástol, medziročne sa zvýšil o takmer 40% (39,1%) na viac ako 60 tisíc. Kvalifikačné nároky na zamestnancov pritom nie sú vysoké, až 46% cudzincov pracujúcich na Slovensku nemá ukončené úplne stredoškolské vzdelanie (maturitu). Až 81% cudzincov pracuje v regiónoch na západe Slovenska (Bratislava, Trnava, Nitra a Trenčín).
Naopak, nezamestnanosť v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji aspoň po zohľadnení sezóny ďalej mierne klesala. Dynamika jej poklesu sa tu však výraznejšie spomaľuje. Na rozdiel od západu sa zdá, že dôvodom by tu skôr ako nedostatok vhodnej pracovnej sily mohlo byť spomaľovanie rastu lokálnych ekonomík. Slovenská ekonomika aktuálne síce akceleruje ekonomický rast, avšak takmer výlučne vďaka automobilovému sektoru, ktorý sa v týchto regiónoch nenachádza, resp. má tu relatívne nižšie zastúpenie. Ostatné sektory ekonomiky skôr sledujú cyklické spomalenie rastu európskej ekonomiky, čo sa prejavuje aj na ich trhoch práce (ich nižšom dopyte po novej pracovnej sile).
To, že na Slovensku máme dva paralelné trhy práce potvrdzuje aj pohľad na voľné pracovné miesta. Ich počet na Slovensku v júli nepatrne ďalej rástol (o 105 pozícií, resp. o 35% medziročne) a vyšplhal sa na nové maximum (82,5 tisíc), a to aj napriek tomu, že zamestnávatelia väčšinou svoje plány nábory novej pracovnej sily počas dovolenkového leta utlmujú. Pohľad do regiónov však naznačuje diametrálne rozdielny vývoj. V júli zaznamenali výrazný pokles voľných pracovných pozícií najmä kraje na východe Slovenska (Košický o 1158, Prešovský o 670). V medziročnom porovnaní vykazovali nižší počet voľných pracovných miest Prešovský (o 1254) a Banskobystrický kraj (o 670). Naopak, počet voľných pracovných miest na západe Slovenska skôr rástol (BA a Trenčín vykázali mierny medzimesačný sezónny pokles, avšak stále dynamický medziročný rast), najmä v Trnavskom kraji, ktorý vykazuje aj dlhodobo najnižšiu mieru nezamestnanosti. Voľné pracovné miesta tak len potvrdzujú veľké disparity na slovenskom trhu práce v rámci regiónov. Kým Bratislavský, Trnavský, či Trenčiansky kraj vykazujú v priemere viac ako jedno voľné pracovné miesto na jedného disponibilného nezamestnaného (najviac okres Galanta – až 6), v Banskobystrickom je na jedno voľné pracovné miesto registrovaných na úradoch práce 5, v Košickom a Prešovskom kraji 6-7 disponibilných nezamestnaných (najviac v okrese Poltár – až 56).
Ak by sa všetky voľné pracovné miesta podarilo obsadiť domácimi nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera disponibilnej nezamestnanosti by sa v júli nachádzala na úrovni 2,44% (v júni 2,43%). Takýto scenár je však extrémne málo pravdepodobný. Voľné pracovné miesta sa totiž úplne nestretávajú s ponukovou pracovnej sily na úradoch.
Rastúca ekonomika by mala byť schopná naďalej generovať nové pracovné miesta, avšak najmä na západe krajiny, kde už nie je zásoba vhodnej pracovnej sily. Navyše, ekonomika (s výnimkou automobilového sektora) už pozvoľna začína vykazovať známky cyklického vrcholu, a tak sa dá očakávať, že aj rast dopytu po nových zamestnancoch sa bude pozvoľna spomaľovať. To by malo ďalej spomaľovať pokles nezamestnanosti v regiónoch, kde je ponuka pracovnej sily stále dostatočná. Ešte viac by sa tak mohla zvýrazniť heterogenita pracovného trhu na Slovensku, kde v zásade fungujú dva paralelné trhy práce – jeden na západe krajiny zápasiaci s nedostatkom pracovnej sily a druhý na východe a juhu stredného Slovenska, ktorý v nasledujúcich mesiacoch čoraz častejšie môže pociťovať skôr nedostatok ponuky práce. V dôsledku nízkej mobility časti pracovnej sily tak viaceré podniky na západnom Slovensku budú čoraz viac odkázané na dovoz pracovnej sily zo zahraničia alebo (v hrošom prípade) budú nútené prehodnotiť svoje plány ďalšej expanzie v tomto regióne.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
