Disponibilná nezamestnanosť už v júli ďalej neklesala. Podľa údajov úradov práce nezamestnanosť (disponibilná) v júni vzrástla o 0,06 pb. na 5,43%, po prvýkrát od septembra 2015. Kým v septembri 2015 bol nárast spôsobený najmä sezónnymi faktormi (registrácia absolventov stredných škô), tentokrát treba hľadať dôvody najmä vo vyčerpaní zásoby pracovníkov na západe krajine a dlhodobo pretrvávajúcich štrukturálnych problémoch domáceho trhu práce (nízku mobilitu pracovnej sily a regionálne nerovnomerne rozloženú ponuku práce). Po zohľadnení sezóny (prepočet UniCredit Bank) ostala nezamestnanosť na Slovensku v júni nezmenená na úrovni 5,48% - sezónne očistená nezamestnanosť dokonca neklesala po prvýkrát od apríla 2013. Júnový nárast počtu disponibilných nezamestnaných sa prejavil aj na zmiernení medziročného poklesu nezamestnanosti. V porovnaní s júnom minulého roka bolo na Slovensku už len o 38 tisíc disponibilných nezamestnaných menej (najmenší pokles od októbra 2015), resp. miera nezamestnanosti bola nižšia o 1,47 pb.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Objektívne však treba poznamenať, že k nárastu disponibilnej nezamestnanosti v júni prispeli aj administratívne faktory. Celková nezamestnanosť (vrátane tých, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu okamžite nastúpiť do práce) v júni stagnovala na úrovni 6,58%. Dôvodom bolo najmä zníženie počtu nezamestnaných na absolventskej praxi (nezarátavajú sa medzi disponibilných nezamestnaných), medzimesačne o takmer tretinu. Menej absolventskej praxe v tomto období roka nie je ničím nezvyčajným (existujúce postupne dobiehajú a nové ešte nezačali), vzhľadom nato, že tento nástroj verejných politík trhu práce je čoraz populárnejší (medziročne bolo na nej stále 2,5-krát viac mladých nezamestnaných), tento sezónny výkyv má viditeľnejší vplyv na celkové čísla disponibilnej nezamestnanosti.
Na druhej strane, nezamestnanosť (disponibilná) v júni rástla aj napriek tomu, že na úradoch práce sa podľa očakávaní registrovalo menej absolventov vysokých škôl (o 851). Pokračoval tak trend z minulých rokov, a to hneď z dvoch dôvodov - 1. demografia znižuje počet absolventov (čiastočne kompenzované vyšším podielom mladých ľudí pokračujúcich vo vysokoškolskom štúdiu); 2. silný trh práce absorbuje väčšiu časť absolventov bez nutnosti evidencie na úradoch práce (študenti plynulo prechádzajúcu do pracovného pomeru, neraz už počas štúdia).
Hlavným dôvodom zastavenia poklesu nezamestnanosti je narazenie trhu práce na svoje aktuálne možnosti. Počet nezamestnaných umiestnených na trhu práce sa posledné mesiace stabilizoval na 5-ročných minimách. Ponuka a dopyt po práci sa úplne nestretávajú (najmä regionálne) a tak aj miera nezamestnanosti v priemere nad 5% vytvára v niektorých regiónoch akútny nedostatok pracovnej sily. Túto hypotézu by potvrdzoval aj fakt, že rast nezamestnanosti sme v júni pozorovali najmä v regiónoch na západnom Slovensku, kde je aj problém s nedostatkom pracovnej sily najvypuklejší. Nedostatok vhodnej pracovnej sily zamestnávatelia riešia najmä jej dovozom zo zahraničia. Počet cudzincov na Slovensku v júni ďalej rástol, medziročne sa zvýšil o viac ako tretinu (37%) na 58 tisíc. Kvalifikačné nároky na zamestnancov pritom nie sú vysoké, až 46% cudzincov pracujúcich na Slovensku nemá ukončené úplne stredoškolské vzdelanie (maturitu). Až 80% cudzincov pracuje v regiónoch na západe Slovenska (Bratislava, Trnava, Nitra a Trenčín).
Naopak, nezamestnanosť v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji aspoň po zohľadnení sezóny ďalej mierne klesala. Nové pracovné miesta však naznačujú (po zohľadnení sezóny dosiahli svoj vrchol už vo februári), že trh práce sa predsa len v posledných mesiacoch mierne spomalil, čo takisto mohlo prispieť k zastaveniu relatívne prudkého poklesu nezamestnanosti z predchádzajúcich mesiacov, najmä v regiónoch na východe Slovenska, kde je zásoba pracovnej sily stále relatívne dostačujúca (nezamestnanosť tú stále dosahuje okolo 9%). Počet voľných pracovných miest na Slovensku sa síce v júni po krátkej jarnej pauze opäť zvýšil, v dvoch východoslovenských krajoch sa však nepatrne znížil v úhrne o 57. Ešte významnejšie klesal počet voľných pracovných miest v regiónoch stredného Slovenska (Banská Bystrica a Žilina – v úhrne o 751). Nové pracovné miesta tak pribúdali opäť výlučne na západe krajiny, ktorá trpí akútnym nedostatkom ponuky pracovnej sily. Kým Bratislavský, Trnavský, či Trenčiansky kraj vykazujú v priemere viac ako jedno voľné pracovné miesto na jedného disponibilného nezamestnaného (najviac okres Galanta – až 6), v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji je na jedno voľné pracovné miesto registrovaných na úradoch práce 5-6 disponibilných nezamestnaných (najviac v okrese Poltár – až 44).
Počet voľných pracovných miest na Slovensku v júni dosiahol nové historické maximum tesne nad 82 tisíc (najmä vďaka sezónnym vplyvom, po zohľadnení sezóny dosiahol zatiaľ maximum už vo februári). Úrady práce evidovali o 1,5 tisíc viac nahlásených voľných pozícií ako v máji (po zohľadnení sezóny medzimesačný nárast o 2,3%). V porovnaní s júnom minulého roka bolo na úradoch nahlásených o tretinu viac pracovných miest Voľné pracovné miesta naďalej pribúdajú najmä na pozíciách typických pre priemysel (operátori strojov, kvalifikovaní remeselníci, prípadne pomocní a nekvalifikovaní pracovníci). Naopak, v sektore služieb počet voľných pozícií už nerastie, v administratíve dokonca klesá. Kvalifikačné požiadavky sa naďalej nezdajú byť hlavnou príčinou nárastu voľných pracovných miest - len 3% voľných pracovných miest vyžaduje vysokoškolské vzdelanie, až 43% si vystačí aj so základným alebo žiadnym vzdelaním. Potvrdzuje to len, že problémom slovenského trhu práce je aktuálne nerovnomerné regionálne rozloženie ponuky práce (a nezamestnaných).
Ak by sa všetky voľné pracovné miesta podarilo obsadiť domácimi nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera disponibilnej nezamestnanosti by sa v júni nachádzala na úrovni 2,43% (v máji 2,42%). Takýto scenár je však extrémne málo pravdepodobný. Voľné pracovné miesta sa totiž úplne nestretávajú s ponukovou pracovnej sily na úradoch.
Rastúca ekonomika by mala byť schopná naďalej generovať nové pracovné miesta, avšak najmä na západe krajiny, kde už nie je zásoba vhodnej pracovnej sily. Navyše, ekonomika už pozvoľna začína vykazovať známky blížiaceho sa cyklického vrcholu, a tak sa dá očakávať, že aj rast dopytu po nových zamestnancoch sa bude pozvoľna spomaľovať, čo môže ďalej spomaľovať pokles nezamestnanosti v regiónoch, kde je ponuka pracovnej sily stále dostatočná. Ešte viac by sa tak mohla zvýrazniť heterogenita pracovného trhu na Slovensku, kde v zásade fungujú dva paralelné trhy práce – jeden na západe krajiny zápasiaci s nedostatkom pracovnej sily a druhý na východe a juhu stredného Slovenska, ktorý v nasledujúcich mesiacoch čoraz častejšie môže pociťovať skôr nedostatok ponuky práce. V dôsledku nízkej mobility časti pracovnej sily tak viaceré podniky na západnom Slovensku budú čoraz viac odkázané na dovoz pracovnej sily zo zahraničia alebo (v hrošom prípade) budú nútené prehodnotiť svoje plány ďalšej expanzie v tomto regióne.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
