Nezamestnanosť v júli už v zásade neprekvapila a plne naplnila naše očakávania. Miera (disponibilnej) nezamestnanosti podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom vzrástla o 0,25 pb. na 7,65%. Po štatistickom zohľadnení tradičnej sezóny (prepočet UniCredit Bank) sa miera nezamestnanosť zvýšila o 0,15 pb. na 7,53%, keď ju podporila aj očakávaná doregistrácia absolventov vysokých škôl. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka pribudlo v evidencii úradov práce 73 tis. nezamestnaných, t.j. miera (disponibilnej) nezamestnanosti medziročne vzrástla o 2,68 pb.
Miera nezamestnanosti v posledných mesiacoch (i v júli) rástla o niečo výraznejšie na juhu stredného a na východnom Slovensku, t.j. v regióne, ktorý dlhodobo vykazuje nadpriemerné čísla nezamestnanosti. V porovnaní s februárom sa nezamestnanosť najvýraznejšie zvýšila v okresoch na Gemeri, ktoré dlhodobo kraľujú rebríčku okresov s najvyššou nezamestnanosťou (po zohľadnení sezónnych vplyvov o viac ako 4,5 pb.- prepočet UniCredit Bank). V samotnom júli sa k ním pridali aj viaceré okresy na východnom Slovensku, prevažne na jeho juhu (Dolný Zemplín a Abov, ale aj Gelnica, či Sabinov). Na západnom Slovensku, ktoré dlhodobo vykazuje relatívne nižšiu mieru nezamestnanosti, rástla v júli nezamestnanosť najmä na hornom Považí (Púchov, Bytča).
Ilustračné foto: Pixabay.com
V číslach nezamestnanosti sa v júli v súlade s očakávaniami miešali dva protichodné efekty – vyšší dopyt po nových zamestnancoch po uvoľnení prísnych protipandemických opatrení a súčasne rastúci prílev nových nezamestnaných do evidencie úradov v dôsledku doznievania následkov prvej fázy krízy vyvolanej pandémiou, ktorý navyše podporila aj oneskorená registrácia absolventov vysokých škôl.
Štatistiky úradov práce v júli síce v medziročnom porovnaní opustilo „len“ o 2,1% nezamestnaných viac, počet uchádzačov o prácu, ktorí si našli novú prácu sa však medziročne zvýšil takmer až o tretinu (31,9%). Celkové čísla odlevu nezamestnaných totiž stále skresľoval nižší tlak na administratívnu kontrolu nezamestnaných – počet vyradených pre nespoluprácu medzimesačne síce vzrástol viac ako štvornásobne, avšak stále len na 288 nezamestnaných, t.j. medziročne bol nižší až o 88%. Absorpcia nezamestnaných trhom práce (po zohľadnení sezónnych výkyvov) sa na druhej strane vyšplhala na najvyššiu úroveň za posledné tri roky, keď v porovnaní s priemerom minulého roka bola vyššia o 21% a v porovnaní s prvým polrokom tohto roka až o 44%. Predpokladáme, že za vyššími číslami novozamestnaných uchádzačov o práce by mohlo byť aj opätovné prijímanie zamestnancov, ktorí stratili prácu v úvode pandémie. Najmä malí zamestnávatelia v turizme a čiastočne i obchode mohli na jar vo väčšej miere využívať prepúšťanie zamestnancov pred žiadosťou o štátnu pomoc. Po uvoľnení prísnych protipandemických opatrení a čiastočnom reštarte cestovného ruchu v júni a júli týchto dočasne nezamestnaných neraz prijímali naspäť do pracovaného pomeru.
Na druhej strane, v júli pokračoval nárast počtu novoevidovaných nezamestnaných. Medziročne ich úrady práce zaregistrovali v priebehu mesiaca až o 26,3% viac. Medziročný nárast novoevidovaných nezamestnaných bol podporený aj oneskorenou registráciou absolventov vysokých škôl, ktorí sa zvyčajne registrujú už v máji a júni, kvôli posunu časti štátnic sa však tento rok vo väčšej miere registrovali ešte aj v úvode leta. Absolventi škôl tak boli zodpovední približne za pätinu medziročného nárastu nových nezamestnaných. V júli sa na úradoch registrovalo takmer 1250 absolventov vysokých škôl, čo predstavovalo medziročný nárast takmer tisícku. Potvrdili sa tak naše pôvodné očakávania, že nižšie čísla prílevu absolventov vysokých škôl do evidencie v máji a júni budú v úvode leta plne vymazané a na úradoch práce sa v dôsledku oslabeného trhu práce bude v úhrne registrovať viac absolventov ako minulý rok. V mesiacoch máj až júl sa tento rok na úrady práce prihlásilo 5236 absolventov vysokých škôl, čo predstavovalo medziročný nárast o takmer 10%. A keďže na rozdiel od súčasného obdobia sa v minulosti vysokoškoláci zvyčajne v evidencie dlho neohriali (v priebehu pár týždňov evidenciu aj opúšťali), celkový počet absolventov vysokých škôl v evidencii úradov sa ku koncu júla medziročne zvýšil až o 18%. Nárast novoevidovaných nezamestnaných sme však mohli pozorovať aj po očistení o registrácie absolventov (medziročne o 22%). Dôvody je potrebné hľadať najmä v nižšom ekonomickom výkone spôsobenom pandémiou COVID-19. Predpokladáme pritom, že kým na jar prepúšťali skôr menší zamestnávatelia prevažne dohodou bez výpovednej lehoty (ktorí časť prepustených v týchto mesiacoch naspäť prijímajú), v súčasnosti vidíme v evidencii skôr nových nezamestnaných prichádzajúcich zo stredne veľkých podnikov, ktorí prácu stratili ešte v marci/apríli a doteraz im plynula výpovedná lehota.
Mierne oživenie po uvoľnení prísnych protipandemických opatrení v posledných dvoch mesiacoch nehlási len absorpcia nezamestnaných trhom práce, ale aj čísla voľných pracovných miest. Ich počet sa v júli zvýšil o 1,5 tisíc na 69,5 tisíc. Po zohľadnení sezónnych vplyvov (prepočet UniCredit Bank) o 4,1% medzimesačne, a tak sa dynamika medziročného poklesu voľných pracovných miest zmiernila z -27,2% na -25,9%. Nové pracovné miesta v júli (v porovnaní s júnom) pribúdali najmä v činnostiach typických pre priemysel a v administratíve. Naopak, obchod a služby, či poľnohospodárstvo hlásili nepatrný pokles voľných pracovných miest.
Naďalej očakávame, že nezamestnanosť by mala pozvoľna narastať aj v nasledujúcich mesiacoch. V auguste by sa síce dynamika jej rastu mohla výraznejšie spomaliť, už na jeseň však nie je možné vylúčiť druhú vlnu prepúšťania, ktorú by mala zvýrazniť registrácia absolventov stredných škôl (ktorí nepokračujú v ďalšom štúdiu). Podobne ako pri vysokoškolákoch sa dá predpokladať, že ospalejší trh práce ich nebude schopný absorbovať v rozsahu podobnému minulým rokom a dlhodobý trend poklesu ich registrácie na úradoch (ťahaný demografiou i vyšším zastúpením absolventov pokračujúcich v štúdiu na vysokej škole) by sa tento rok mal dočasne otočiť. Intenzita druhej (jesennej) vlny nárastu nezamestnanosti bude vo veľkej miere závisieť aj do ďalšieho priebehu pandémie. Zdá sa, že aktuálne oživenie je rýchlejšie ako sme očakávali, čo by mohlo tlmiť aj negatívne vplyvy na trh práce (a nezamestnanosť). Na druhej strane, prípadný silnejší rozbeh pandémie v Európe (ktorý by vyvolal aj opätovné sprísňovanie protipandemických opatrení naprieč Európou) by mohol toto oživenie výraznejšie pribrzdiť, až zvrátiť, čo by sa prejavilo aj na opätovne rastúcom tlaku na rast nezamestnanosti. Stále pritom očakávame, že nezamestnanosť by sa na konci roka mohla pohybovať na úrovni medzi 9-10%.
Recesia zvyčajne zvyšuje i tlak na optimalizáciu a zefektívňovanie produkcie a v období ekonomického zotavenia vedie k ekonomickému rastu založenom viac na raste produktivity práce. Z tohto dôvodu i napriek tomu, že v scenári recesie typu V očakávame, že ekonomika by sa mohla dostať na úrovne spred COVID krízy niekedy v úvode roku 2022, miera nezamestnanosti sa úrovne z konca roku 2019 pravdepodobne nedostane skôr ako v horizonte 4-5 rokov.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky
