Disponibilná nezamestnanosť v júni už ďalej neklesala, najmä v dôsledku pravidelnej registrácie absolventov vysokých škôl na úradoch práce, ale aj nižšej miery práceneschopnosti nezamestnaných, či menšieho zapojenia nezamestnaných do dobrovoľníckych a obecných prác. Zatiaľ čo v minulých mesiacoch/rokoch aj prípadne technické faktory (absolventi, menej aktivačných prác a podobne) dokázal prekryť stále hladný trh práce, v posledných mesiacoch už pozorujeme, že apetít zamestnávateľov po novej pracovnej sile začína pozvoľne slabnúť. Počet nezamestnaných, ktorých sa v júni podarilo umiestniť na trhu práce sa medziročne znížil takmer o desatinu, po zohľadnení tradičnej sezóny ostal ich počet blízko májového 6,5-ročného minima.
Odlev nezamestnaných z evidencie úradov tak nestačil plne kompenzovať tradične zvýšený júnový prílev nových uchádzačov o prácu, a to aj napriek tomu, že počet absolventov vysokých škôl, ktorí sa registrovali na úradoch práce tento rok sa v súlade s očakávaniami opäť znižoval (v júni bol medziročne nižší o 619 absolventov, v úhrne v máji a júni o 1 030 absolventov). Dôvodom nižšej registrácie absolventov je demografia, t.j. menší počet absolventov (napriek rastúcemu podielu populácie pokračujúcej v štúdiu na vysokej škole) i síce slabnúca, avšak stále relatívne dobrá kondícia trhu práce, ktorý okamžite absorbuje podstatnú časť absolventov, najmä s vysokoškolským vzdelaním. K tradičnej registrácií absolventov sa v júni pridali aj administratívno-technické faktory, ktoré navýšili počet disponibilných nezamestnaných. V ich prípade sa však bavíme len o presune medzi kategóriami nezamestnaných. Počet nezamestnaných na PN, či obecných a dobrovoľníckych prácach (aktivačné práce) sa v porovnaní s májom znížil o 831 (PN), resp. 228 (aktivačné práce). Ich opätované započítanie medzi disponibilných nezamestnaných tak v porovnaní s májom navýšilo mieru disponibilnej nezamestnanosti o 0,04 pb. Noví absolventi vysokých škôl pridali ďalších 0,11 pb. Disponibilná nezamestnanosť podľa údajov Ústredia práce, sociálnych veci a rodiny tak v júni vzrástla o 0,09 pb. na 4,97%. Keďže časť júnového nárastu nezamestnanosti mala sezónny charakter (registrácia absolventov), sezónne očistená nezamestnanosť (prepočet UniCredit Bank) v júni stále ešte jemne klesala – o 0,01 pb. na 5,00%, jej pokles sa však v porovnaní s úvodom roka ďalej zmierňoval. Podobný trend pozorujeme aj v medziročnom porovnaní, medziročný pokles nezamestnanosti sa v júni zmiernil z -0,49 pb. na -0,46 pb.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Na Slovensku naďalej evidujeme akoby dva paralelné trhy práce. Miera nezamestnanosti rástla v júni paradoxne najmä v ekonomicky silnejších regiónoch západného Slovenska (o 0,15 pb na 3,46%), kde zamestnávatelia stále hlásia nedostatok vhodných zamestnancov a na jedného nezamestnaného evidovaného na úradoch práce tu stále pripadá viac ako jedno voľné pracovné miesto. Tento paradox by sa dal vysvetliť zvýšenou aktivitou na trhu práce, keď niektorí zamestnávatelia už pristúpili k znižovaniu stavov zamestnancov, ktorí sa dočasne objavia v registroch úradov práce, kým ich opätovne absorbuje silný trh práce. Naproti tomu, ekonomicky slabšie regióny východného a juhu stredného Slovenska aj v júni vykázali prevažne klesajúcu nezamestnanosť (o 0,02 pb na 9,03%), aj tu sa však jej pokles v posledných mesiacoch zmiernil.
Júnový nárast nezamestnanosti by mohol byť nateraz len krátkodobý výkyv. Naznačuje to i pohľad na voľné pracovné pozícií. Ich počet sa v júni vyšplhal na nové historické maximum, keď prevýšil 93 tisíc pozícií. Medziročne bolo neobsadených o 13% pozícií viac. Na rozdiel od predchádzajúcich troch mesiacov rástol počet voľných pracovných pozícií aj v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, a to aj po zohľadnení tradičnej sezóny. Nové pracovné miesta pribúdali v júni najmä v Trnavskom, Žilinskom a Košickom kraji, medziročne viac voľných pracovných pozícií hlásia stále najmä Bratislavský, Nitriansky a Žilinský kraj. Postupne sa však mení charakter voľných pracovných pozícií. Najväčší neuspokojený dopyt je síce stále po operátoroch do výroby, počet voľných pracovných pozícií v tejto oblasti sa však už znižuje, čo pravdepodobne súvisí s cyklickým spomaľovaním prichádzajúcim z externého prostredia, ktoré ako prvé postihuje exportérov, t.j. priemysel. Naopak, sektory obchodu a služieb, kam sa cyklické spomalenie bude dostávať s miernym odstupom, hlásia stále nárast neobsadených pozícií. Čoraz viac sa zvýrazňuje aj nedostatok špecialistov, čo zvyšuje nároky na vzdelanie uchádzačov o prácu, t.j. mierne rastie podiel voľných pracovných pozícií, ktoré vyžadujú vysokoškolské vzdelanie. Rozdielny vývoj v trendoch umiestňovania uchádzačov na trhu práce (niekoľkoročné minimá) a voľných pozíciách v júni naznačuje, že na trhu práce by sa mohli zvýrazňovať štrukturálne nerovnosti, t.j. charakter dopytu a ponuky práce sa nestretávajú. Aktuálne spomalenie na trhu práce by tak zatiaľ nemuselo byť nevyhnutne len dôsledkom blížiaceho sa cyklického spomalenie ekonomického rastu, ale najmä vnútorných nerovnováh na domácom trhu práce.
Júnový nárast nezamestnanosti bol pravdepodobne len krátkodobý a najbližšie by sa mohol zopakovať až v septembri, keď sa na úradoch práce budú registrovať absolventi stredných škôl, ktorí nebudú pokračovať v ďalšom štúdiu. Spomaľujúca ekonomika bude síce generovať čoraz menej pracovných miest a postupne schladzovať aj domáci trh práce, avšak výraznejší nárast nezamestnanosti stále neočakávame. Počas letných mesiacoch by preto mali bezpečne prevažovať sezónne faktory, ktoré počas leta tlačia nezamestnanosť skôr nadol.
Nové pracovné miesta by mali aj v nasledujúcich mesiacoch pribúdať najmä na západe krajiny, kde je už zásoba vhodnej pracovnej sily vyčerpaná. V ekonomicky slabších regiónoch Slovenska sa naopak nedá vylúčiť, že by sme tu na prelome rokov mohli pozorovať i (dočasný) nárast miery nezamestnanosti nad rámec tradičnej sezóny. Ešte viac by sa tak mohla zvýrazniť heterogenita pracovného trhu na Slovensku, kde v zásade fungujú dva paralelné trhy (jeden na západe a severozápade a druhý na juhu stredného Slovenska a na východe). V dôsledku nízkej mobility časti pracovnej sily tak budú viacerí zamestnávatelia na západnom Slovensku stále odkázaní na dovoz pracovnej sily zo zahraničia alebo (v horšom prípade) budú nútení prehodnotiť svoje plány ďalšej expanzie v tomto regióne.
Zdroj: UniCredit Bank
