Druhá vlna pandémia, ktorá sa na Slovensku rozhorela naplno v októbri, aspoň nateraz čísla nezamestnanosti dramaticky nezhoršila, avšak rastúci trh práce predsa len spomalila. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa miera (disponibilnej) nezamestnanosti v októbri dokonca jemne znížila o 0,08 pb. na 7,35%, keď tradičné sezónne faktory boli nateraz stále prevládajúce a pretlačili akékoľvek známky zhoršenia z titulu rozbehu druhej vlny pandémie (a čiastočného lockdownu v druhej polovici mesiaca). Po zohľadnení tradičnej sezóny však už miera nezamestnanosti predsa len ďalej neklesala, naopak nepatrne vzrástla o 0,04 pb. na 7,34%. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka miera nezamestnanosti vzrástla o 2,41 pb, resp. o 65 tis. nezamestnaných.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Nástup druhej vlny pandémie sa podpísal najmä na pohybe v štatistikách úradov. Oproti predchádzajúcim (letným) mesiacom vzrástol počet nových nezamestnaných, ktorých v danom mesiaci úrady registrovali. Po zohľadnení tradičnej sezóny sa ich počet v októbri v porovnaní so septembrom zvýšil až o približne 15%, v porovnaní s minulým rokom prílev nových nezamestnaných vzrástol o približne desatinu. Štruktúra nových nezamestnaných z hľadiska odvetví len potvrdzuje, že za zvýšeným prítokom bola najmä druhá vlna pandémia a s ňou súvisiace obmedzenia – noví nezamestnaní prichádzali vo väčšej miere ako zvyčajne najmä zo sektora stravovacích a ubytovacích služieb. Naopak, priemysel, ktorý druhá vlna zatiaľ nezasiahla až tak výrazne (ako prvá jarná), nezaznamenal významnejšie zhoršenie. Zvýšenie prítoku nových nezamestnaných do evidencie úradov tak ani zďaleka nedosahovalo jarné úrovne.
K oslabeniu čísel nezamestnanosti v októbri prispela aj druhá strana bilancie – nižší odlev nezamestnaných z evidencie úradov práce. Počet nezamestnaných, ktorí v októbri opustili evidenciu úradov práce, sa v medziročne znížil o približne 5%. Aj v októbri síce platilo, že k medziročnému poklesu naďalej prispievali najmä technické (administratívne) faktory (menší administratívny tlak na vyradzovanie nezamestnaných pre nespoluprácu) a počet uchádzačov, ktorí si v mesiaci našli prácu, bol stále medziročne vyšší (o takmer 10%), absorpcia trhu práce v porovnaní s predchádzajúcimi silnými mesiacmi predsa len klesala. V porovnaní so septembrom sa počet uchádzačov o prácu umiestnených na trhu práce znížil o 8% (sezónne očistené), ani zďaleka však nezaznamenal jarné minimá.
Mierne oslabenie na trhu práce, ktorý so sebou prináša druhá vlna pandémie, potvrdzujú aj čísla voľných pracovných miest – ich počet už na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov ďalej nerástol. Naopak, v porovnaní so septembrom sa znížil o 1,5% (sezónne očistené) na necelých 75 tisíc. Dynamika medziročného poklesu neobsadených pracovných pozícií sa tak opäť prehĺbila, a to -21,4% na -24,8%. Voľné pracovné miesta ubúdali (v porovnaní so septembrom) vo všetkých krajoch s výnimkou Banskobystrického kraja, najviac v Trenčianskom a Nitrianskom. Z hľadiska profesii sa znížil dopyt najmä po nekvalifikovaných pracovníkoch, remeselníkoch, zamestnancoch v službách a obchode, ale aj po špecialistoch. Naopak, dopyt po operátoroch a montéroch strojov a zariadení stále jemne rástol a pomaly sa šplhal k rekordným úrovniam spred roka (-14%), čo len potvrdzuje, že priemysel nateraz druhá vlna pandémie silne nezasiahla.
Oslabenie domáceho trhu práce tento rok v dôsledku pandémie COVID-19 naznačuje aj pozvoľný pokles cudzincov pracujúcich na Slovensku. Ich počet sa znižuje nepretržite už od marca, v októbri o 1,3% (sezónne očistené). V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka pracovalo na Slovensku o 6% cudzincov menej (4,7 tis, v októbri tohto roka štatistiky evidovali 72 tisíc zahraničných pracovníkov).
Zdá sa, že druhá vlna pandémie by mohla mať miernejšie negatívne ekonomické prejavy ako prvá jarná vlna, najmä v priemysle. A hoci pravdepodobne pretrvá dlhšie, spolu s opatreniami na ochranu pracovných miest, ktoré už vychytali časť detských chorôb, by tak aj jej negatívne dopady na nezamestnanosť mohli byť limitované (výrazne miernejšie ako počas jarnej vlny). Tak ako v októbri by sa mohli sústreďovať najmä do oblasti turizmu a rekreácie, t.j. odvetví ekonomiky najviac zasiahnutých obmedzením mobility obyvateľstva (resp. povinným uzavretím prevádzok). Akokoľvek, časť zamestnancov, najmä sezónnych zamestnancov v službách, by predsa len mala rozšíriť štatistiky nezamestnaných (viac ako v závere minulých rokov). Tento efekt by však mohol byť výrazne miernejší ako počas prvej vlny pandémie. Nezamestnanosť by tak na rozdiel od pôvodných (jarných) očakávaní tento rok nemala atakovať hranicu 10%, podľa našich odhadov by do konca roka nemusela presiahnuť ani hranicu 8%, pričom kulminovať by nezamestnanosť mohla v závere prvej polovice budúceho roka na úrovniach okolo 8,5 až 9%.
Neznamená to však, že každé prepúšťanie sa podarilo odvrátiť permanentne. Po ukončení podporných schéme je možné očakávať druhú vlnu prepúšťania, najmä pri umelo podporených pracovných miestach, ktoré by pravdepodobne zanikli bez ohľadu na pandémiu. Na druhej strane, opatrenia budú s najväčšou pravdepodobnosťou definitívne ukončené až po odznení pandémie, t.j. až v čase, keď by sa mal už štartovať aj ekonomický rast. Podobne ako počas leta (po prvej vlne pandémie) by tak vyšší prítok nezamestnaných do evidencie úradov práce mohol byť (minimálne čiastočne) kompenzovaný i vyššou absorpciou nezamestnaných trhom práce. To by malo výrazne tlmiť aj ďalší nárast miery nezamestnanosti. Druhá vlna prepúšťania by tak mala len dočasne oddialiť, resp. spomaliť pokrízový pokles nezamestnanosti.
Akokoľvek. recesia zvyčajne zvyšuje i tlak na optimalizáciu a zefektívňovanie produkcie a v období ekonomického zotavenia vedie k ekonomickému rastu založenom viac na raste produktivity práce. Z tohto dôvodu i napriek tomu, že ekonomika by sa mohla dostať na úrovne spred COVID krízy niekedy v druhej polovici roka 2022, miera nezamestnanosti sa úrovne z konca roku 2019 pravdepodobne nedostane skôr ako v roku 2024.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
