Nezamestnanosť sa v súlade s očakávaniami v októbri vrátila (po krátkom septembrovom náraste) k miernemu poklesu. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa disponibilná nezamestnanosť v októbri znížila 0,10 pb. na 4,94%. Po zohľadnení tradičnej sezóny (prepočet UniCredit Bank) nezamestnanosť v októbri klesla o 0,01 pb na 4,91%. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bola miera nezamestnanosti nižšia o 0,29 pb, t.j. už len o takmer 7 tisíc nezamestnaných.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Októbrová nezamestnanosť len potvrdila trendy z predchádzajúcich mesiacov. V porovnaní s úvodom roka sa pokles nezamestnanosti spomalil, avšak zatiaľ sa úplne nezastavil, a to aj napriek výraznému spomaleniu ekonomického rastu. Rast HDP sa pritom v treťom štvrťroku spomalil už len na 1,3%, čo v minulosti (v minulej dekáde) už zvyčajne nebol rast, ktorý by zabezpečoval aj pokles nezamestnanosti. Prečo tomu tak nie je aj teraz? Reakcie trhu práce na spomalenie ekonomického rastu je aj v dôsledku legislatívnych obmedzení (výpovedná lehota) oneskorená – časť negatívnych efektov plynúcich zo spomalenia ekonomického rastu na trhu sa tak pravdepodobne ešte len prejaví v nasledujúcich mesiacoch. Navyše, súčasný ekonomický rast je výrazne náročnejší na pracovnú silu ako v minulosti. Ekonomický rast sa posunul viac od rastu cez produktivitu práce k rastu cez zamestnanosť, a to či už v dôsledku čiastočného vyčerpania technologického zaostávania (modernizačného potenciálu časti priemyslu), tak aj v dôsledku investičného dlhu z posledných rokov. Aj nepatrný rast ekonomiky má tak v súčasnosti potenciál zvyšovať zamestnanosť, resp. znižovať nezamestnanosť.
Dôvody spomalenia poklesu nezamestnanosti tak stále nemusia byť nevyhnutne len na strane dopytu po pracovnej sile. Najmä na západe krajiny je pravdepodobne stále prevládajúcim problémom skôr nedostatok vhodnej pracovnej sily; nezamestnanosť tu už nemá veľmi kam klesať a zamestnávatelia zápasia skôr problémom nájsť na trhu voľných zamestnancov, a tak musia „loviť“ v zásobe voľnej pracovnej sily v iných regiónoch, či v zahraničí. Potvrdzujú to aj štatistiky voľných pracovných miest. Ich počet sa aj v októbri ďalej zvyšoval a vyšplhal sa na nové historické maximum atakujúce už 100 tis. (99,6 tis). V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa počet voľných pozícií zvýšil o 20,4%, pričom dynamika medziročného rastu sa posledné mesiace prekvapivo začala opäť nepatrne zrýchľovať. Voľné pracovné miesta v porovnaní s minulým rokom pribudli najmä na západe krajiny – v Bratislavskom, Nitrianskom a Žilinskom kraji. Najväčší neuspokojený dopyt po zamestnancoch je naďalej na pozíciách typických pre priemysel (operátor strojov, kvalifikovaní robotníci a remeselníci), spomalenie v tejto časti ekonomiky sa však už prejavuje aj v pomalšom raste voľných pozícií na týchto pozíciách. Tie v súčasnosti pribúdajú najmä na odborných a administratívnych pozíciách, čo začína zvyšovať aj požiadavky na vzdelanie uchádzačov.
Návrat k výraznejšiemu poklesu nezamestnanosti neočakávame ani v nasledujúcich mesiacoch. Dôvody zastavenie poklesu nezamestnanosti by sa mali pozvoľna čoraz viac presúvať od štrukturálnych problémov na trhu práce k spomaľovaniu ekonomického rastu, na ktorý zamestnávatelia pri plánoch na prepúšťanie/nábor pracovnej sily predsa len reagujú s miernym oneskorením. Spomaľujúca ekonomika by mala generovať čoraz menej pracovných miest a postupne tak schladzovať aj domáci trh práce. Výraznejší nárast nezamestnanosti však stále neočakávame, aj vzhľadom nato, že aktuálny ekonomický rast je oveľa viac náročný na novú pracovnú silu v porovnaní s obdobím spred dekády. Nové pracovné miesta by mali aj v nasledujúcich mesiacoch pribúdať najmä na západe krajiny, kde je už zásoba vhodnej pracovnej sily vyčerpaná, čo bráni i ďalšiemu poklesu nezamestnanosti v tomto regióne. V ekonomicky slabších regiónoch Slovenska sa naopak nedá vylúčiť, že by sme tu na prelome rokov mohli pozorovať i jemný nárast miery nezamestnanosti nad rámec tradičnej sezóny. Ešte viac by sa tak mohla zvýrazniť heterogenita pracovného trhu na Slovensku, kde v zásade fungujú dva paralelné trhy (jeden na západe a severozápade a druhý na juhu stredného Slovenska a na východe). V dôsledku nízkej mobility časti pracovnej sily tak budú viacerí zamestnávatelia na západnom Slovensku stále odkázaní na dovoz pracovnej sily zo zahraničia alebo (v horšom prípade) budú nútení prehodnotiť svoje plány ďalšej expanzie v tomto regióne.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
