V NR SR je prerokovávaný poslanecký návrh novely zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. (autori novely: Jozef Viskupič, Eduard Heger, Karol Galek) K tomuto návrhu ako SZVT, ktorý dnes združuje naprieč celým Slovenskom 100 spoločností, dodávateľov tepla, v ktorých pracuje takmer 4 000 ľudí, ktorí zabezpečujú výrobu a dodávku tepla a teplej vody ako aj servis pri poruchách nepretržite počas celého roka zaujímame nasledujúce stanovisko:
Ilustračný obrázok: Freeimages.com
V navrhovanej novele zákona o tepelnej energetike vidíme len opätovnú snahu o individuálne rozparcelovanie systémov CZT, vedúce k rozvratu sústav CZT bez toho, aby sa navrhovatelia, čo i len slovom zmienili o tom ako chcú do budúcnosti zabezpečiť bezpečné, enviromentálne prijateľné, energeticky efektívne a nákladovo prístupné riešenie pre všetkých, čo sú dnes zásobovaní teplom zo systémov CZT.
V návrhu novely sú nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia o energetickej chudobe, nákladoch na vykurovanie, vplyve na životné prostredie, o priebehu stavebného konania na výstavbu zdroja tepla, o nesúlade zákona s európskou legislatívou a pod.
Slovenská republika patrí ku krajinám s vysokým zastúpením centralizovaného zásobovania teplom. Zdroje tepla a rozvody tepla boli budované a rozvíjané spolu s rozvojom mestských aglomerácií, hlavne bytovej a komunálnej výstavby a občianskej vybavenosti. Zo systémov centralizovaného zásobovania teplom sa dodáva teplo najmä do bytov, priemyselného sektora a sektora služieb (administratívne budovy, školy, sociálne a zdravotnícke zariadenia a pod.).
Dnes systémy CZT pokrývajú viac ako 54 % celkovej potreby tepla, z toho systémy CZT zásobujú teplom viac ako 16 000 bytových domov, čo je takmer 651 000 bytov a viac ako 1,8 milióna obyvateľov.
Snaha navrhovateľov je spustiť anarchiu v prostredí, v ktorom sú takmer 2 milióny ľudí zásobovaných teplom zo systémov CZT. Pre obce, štát a hlavne obyvateľov je to nebezpečný hazard.
Likvidácia systémov CZT nastolením anarchie v budovaní nových zdrojov tepla a teda odpájaním sa jednotlivých budov od systému CZT (čo je hlavným obsahom poslaneckej novely zákona o tepelnej energetike), teda v konečnom dôsledku predstavuje likvidáciu potenciálu pre vysokoúčinnú kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla, zvyšovanie potreby primárnej energie, zvyšovanie environmentálnej záťaže a prehlbovanie energetickej chudoby obyvateľstva.
Ani ekonomika založená na liberálnych princípoch by nemala navrhovať a presadzovať riešenia, ktoré ohrozujú väčšinu obyvateľov.
Konkrétnejšie k tvrdeniam navrhovateľov:
Návrh poslancov bude mať negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľstva.
Za predpokladu systematického odpájania sa od CZT a zriaďovania domových plynových kotolní bude narastať vplyv škodlivín na životné prostredie v ich okolí.
Množstvo spotrebovaného plynu a tomu zodpovedajúce emisie zložiek znečisťujúcich látok do ovzdušia (SO2, NOx, CO) vychádzajú z celkovej potreby tepla. Pri decentralizovanej výrobe tepla sa celková potreba primárnej energie pre výrobu tepla nezníži, ale zvýši. Rozdiel v spôsobe vykurovania v prechode na decentralizované vykurovanie je aj o vzniku veľkého množstva nových zdrojov znečistenia (komínov). A tento rozdiel zásadným spôsobom ovplyvňuje imisie v lokalite. Imisie majú lokálny účinok na konkrétne mesto, obytný súbor, bytovú sústavu, resp. jednotlivý dom. Vzniknú tisíce nových zdrojov znečistenia, hlavne v obytných zónach. K diaľkovým prenosom emisií a znečistenia z dopravy sa tak pridá aj znečistenie zo zdrojov priamo umiestnených v bytových domoch, prípadne priamo v bytoch.
Tvrdenie navrhovateľov, že decentralizácia zdrojov tepla nebude mať vplyv na životné prostredie, je zavádzajúce a nepravdivé.
Veľmi dôležitým faktom pri decentralizácii zdrojov tepla vždy budú takí spotrebitelia, ktorí zostanú na systém CZT pripojení. Nie každý má peniaze na vlastnú kotolňu, nie všade je dostatočná infraštruktúra rozvodov plynu a elektriny. Decentralizáciou sa bude znižovať potreba tepla zo súčasného systému CZT a tak sa budú zvyšovať náklady na teplo zostávajúcim odberateľom na CZT.
Zaujímajú sa navrhovatelia novely či kapacita súčasných inžinierskych sietí (plyn, elektrina) je dostatočne uspôsobená na zvýšenú potrebu plynu a elektriny. Výstavbou nových zdrojov tepla sa znefunkční súčasná tepelná infraštruktúra a bude sa budovať nová energetická infraštruktúra, resp. posilňovať súčasná, aby pokryla požiadavky na primárnu energiu? Je potrebné si uvedomiť, že túto novú infraštruktúru nezaplatí nikto iný, len spotrebiteľ v nákladoch na energie.
Výsledkom navrhovaného chaosu v zásobovaní obyvateľstva teplom budú aj a negatívne sociálne dopady na obyvateľstvo, teda prehlbovanie energetickej chudoby.
Navrhovatelia argumentujú aj vysokou úsporou nákladov na teplo z domových kotolní. Tento argument nie je pravdivý.
Spoločnosťami inštalujúcimi individuálne kotolne sľubované okamžité cca. 40% zníženie ceny je v podstate len prenosom fixnej ceny zložky tepla (náklady na výstavbu a prevádzku kotolne) do fondu opráv. Tento prenos nákladov do fondu opráv sa prezentuje ako úspora.
Preto navrhovatelia a zástupcovia Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku, spoločnosti inštalujúce individuálne kotolne a prevádzkovatelia domových kotolní nechcú v žiadnom prípade pripustiť, aby štruktúra nákladov na teplo pre konečného spotrebiteľa (obyvateľa bytu) z domových kotolní obsahovala všetky náklady na teplo a to aj napriek tomu, že koneční spotrebitelia ich majú právo poznať a to aj v prípade, ak sa uhrádzali prostredníctvom fondu prevádzky, údržby a opráv.
Konečný spotrebiteľ tepla má byť objektívne a pravdivo informovaný správcom, alebo predsedom SVB o skutočných nákladoch na teplo nezávisle na tom, z akého zdroja tepla je konečný spotrebiteľ teplom zásobovaný.
Ďalším podsúvaným argumentom navrhovateľov novely je vraj právo veta dodávateľa tepla v stavebnom konaní. Opäť ide o nepravdivý argument, lebo skutočnosť je nasledovná:
Dodávateľ tepla z CZT je v postavení dotknutého orgánu v stavebnom konaní, a to z dôvodu jeho postavenia ako vlastníka sietí a zariadení technického vybavenia územia. Dodávateľ z CZT teda nie je v žiadnom prípade oprávnený vydávať záväzné stanoviská sledujúc svoje subjektívne práva a záujmy. Prípadné nesúhlasné záväzné stanovisko Dodávateľa z CZT vydané v rámci pôsobnosti dotknutého orgánu v stavebnom konaní nemôže mať samé o sebe nikdy za následok zamietnutie žiadosti o vydanie stavebného povolenia na výstavbu domovej kotolne, a to z dôvodu, že takéto záväzné stanovisko podlieha preskúmaniu zo strany MH SR ako rezortného orgánu
Tvrdenie navrhovateľov, že „v slobodnej spoločnosti a právnom štáte je absurdné, aby akýkoľvek ekonomický subjekt svojím stanoviskom mohol vetovať vznik vlastnej konkurencie“ je nepravdivé.
Pri porovnávaní hypermarketov a teplárni by si navrhovatelia mali uvedomiť jednu základnú vec, a to, že ak jeden hypermarket v meste skrachuje, tak si rožky kúpim na druhej strane ulice v druhom obchode, ale ak v meste skrachuje tepláreň, teplo si cez ulicu v druhej teplárni nekúpim.
Toto by si navrhovatelia mali uvedomiť a nenavrhovať chaos v zásobovaní obyvateľstva teplom a vystavovať takmer 2 mil. obyvateľov riziku, že zostanú bez tepla a teplej vody.
Ďalším podsúvaným argumentom navrhovateľov je rozpor zákona o tepelnej energetike s právom Európskej únie. Opäť ide o falošný a zavádzajúci argument, lebo skutočnosť je nasledovná:
V Smernici č. 2012/27/EE o energetickej efektívnosti, v kapitole III, Efektívnosť a dodávky energie článok 14, Podpora efektívnosti vo vykurovaní a chladení, sa uvádza: „2. Členské štáty prijmú politiky, ktoré podporia, aby sa na miestnej a regionálnej úrovni náležite zohľadnil potenciál využívania účinných systémov vykurovania a chladenia, a to najmä tých, ktoré využívajú vysokoúčinnú kombinovanú výrobu. Zohľadní sa potenciál pre rozvoj miestnych a regionálnych trhov s teplom“.
Práve navrhovatelia odmietajú rešpektovať Smernicu 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, kde sa členským štátom EÚ ukladá aby zabezpečili vo vyúčtovaní uvedenie dostatočných informácií, ktoré poskytnú koncovým odberateľom komplexný prehľad o aktuálnych nákladoch na energiu.
Súčasne smernica v prílohe č. VII, odporúča aj v budovách, kde prevládajú vlastné spoločné systémy vykurovania, zaviesť transparentné pravidlá pre rozdelenie nákladov na spotrebu tepla alebo teplej vody s cieľom zabezpečiť transparentnosť a presnosť vyúčtovania individuálnej spotreby.
Povinnosti zo smernice boli aproximované do zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti, kde sa uvádza, že aj domová kotolňa je povinná poskytovať konečnému spotrebiteľovi tepla jasné a zrozumiteľné informácie o spôsobe rozpočítania množstva dodaného alebo vyrobeného tepla konečnému spotrebiteľovi tepla, vrátane informácie o aktuálnej cene vyrobeného tepla.
Prečo navrhovatelia novely bojujú za to, aby prevádzkovatelia domových kotolní nemuseli uvádzať vo vyúčtovaní obyvateľom bytového domu skutočné náklady na výrobu tepla a umelo sa schovávajú za zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov? Výroba tepla v domovej kotolni nie je výroba pre vlastnú spotrebu. Pre vlastníkov bytov ju fyzicky zabezpečuje poverený správca, alebo spoločenstvo vlastníkov bytov.
Upieranie tohto práva je v rozpore nielen s legislatívou EÚ a s legislatívou SR, ale aj s dobrými mravmi.
Zdroj: SZVT
