Podľa predbežného odhadu dosiahlo tempo rastu slovenskej ekonomiky v druhom kvartáli tohto roka iba 1,9 % medziročne, čím zaostalo za očakávaniami. Ekonomika šliapla na brzdu ráznejšie ako sa predpokladalo, keďže ešte začiatkom roka bol rast 3,7 % r/r. Hospodársky rast dosiahol medzikvartálne tempo 0,4 % (po sezónnom očistení), menej ako 0,7 % q/q v prvom štvrťroku.
Zamestnanosť sa v 2Q19 medziročne zvýšila o pekných 1,4 %, mierne pomalšie oproti 1Q19, avšak udržala si rovnaké medzikvartálne tempo 0,3 % q/q (sezónne očistený rast).
Podrobná štruktúra HDP bude zverejnená v septembri. Vzhľadom na dostupné mesačné údaje za druhý kvartál predpokladáme, že čisté vývozy rast brzdili. Zahraničnému obchodu sa v 2Q19 darilo viditeľne horšie ako na začiatku roka – saldo tovarov v 2Q19 bolo iba EUR 291 mil., zatiaľ čo v 1Q19 bolo na úrovni EUR 1020 mil. Je možné, že určitá slabosť nemeckého priemyslu sa preniesla aj na slovenský priemysel, ktorý je na Nemecko a celkovo EÚ výrazne napojený. Zároveň je tu však stále impulz novej automobilky, ktorý pomáha v priemyselnej produkcii aj v zahraničnom obchode, no slabšie externé prostredie naplno kompenzovať nedokáže. Investície v druhom štvrťroku tohto roka boli ovplyvnené vysokou bázou z minulého roka (2Q18), súvisiacou s výstavbou štvrtej automobilky. Celkovo za 2Q19 maloobchodné tržby klesli o 0,4 % (v 1Q19 bol ich priemerný rast 0,9 %). Vzhľadom na priaznivý vývoj na trhu práce a s tým spojený rast disponibilných príjmov domácností ako aj naďalej pomerne priaznivú spotrebiteľskú dôveru je nedávny vývoj v maloobchode neintuitívny.
Náš pôvodný odhad ekonomického rastu pre tento rok je 3,4 %, avšak vidíme riziká smerom nadol a neskôr pristúpime ku revízii projekcie. Oblaky nad externým prostredím sa ešte nerozplynuli. Práve naopak, niektoré sú prominentnejšie ako predtým – hlavne Brexit, kde sa hrozba neriadeného, tvrdého odchodu Veľkej Británie z EÚ zvýšila a určité negatívne efekty by mohlo byť cez zvýšenú mieru neistoty cítiť už v druhej polovici tohto roka. V hre ostáva tiež pomalší rast Nemecka, eurozóny a Číny, či nedoriešené spory v zahraničnom obchode a hrozba protekcionizmu (ako aj následné možné implikácie týchto faktorov pre automobilový sektor).
V 2Q19 sa našim susedom z krajín V4 darilo lepšie ako nám, aj keď aj ich ekonomiky spomalili. V Poľsku sa HDP zvýšil o 4,4 % medziročne a v Maďarsku dosiahol rast hospodárstva tempo 4,9 % r/r. Česká ekonomika zjemnila svoje tempo rastu iba veľmi mierne na 2,7 % medziročne, mierne prevyšujúc očakávania. Celkovo je v krajinách V4 robustný domáci dopyt a aj zahraničný obchod zatiaľ u našich susedov nepriniesol výraznejšie spomalenie.
Rýchly odhad rastu eurozóny za druhý kvartál tohto roka skončil v súlade s trhovými očakávaniami, keď dosiahol oproti prvému štvrťroku polovičné medzikvartálne tempo 0,2 %. Medziročný rast sa spomalil na 1,1 % (začiatkom tohto roka bol 1,3 % r/r). Presné údaje spolu so štruktúrou rastu budú zverejnené v septembri. Celkovo v tomto roku tempo rastu eurozóny spomaľuje. Na rast v eurozóne výrazne vplývajú riziká v zahraničnom obchode (protekcionistické opatrenia a spory), spomalenie globálneho rastu (hlavne Čína) a nedoriešené regionálne riziká ako Brexit či napätie na Blízkom východe. Čím viac sa podarí externé riziká zmierniť alebo úplne obmedziť, tým jemnejší dopad na rast to bude mať.
Pre zakopnutie čistých vývozov sa nemecká ekonomika v druhom štvrťroku prepadla o 0,1 % q/q oproti prvému kvartálu. V medziročnom porovnaní dosiahol rast nemeckého hospodárstva 0,4 % r/r. Náš hlavný obchodný partner sa tak dostal do delikátnej situácie na hranicu recesie – ak v ďalšom kvartáli znovu zopakuje negatívny medzikvartálny rast, dostane sa do technickej recesie. Domáci dopyt je aj vďaka dobrej situácii na trhu práce (rekordne nízka nezamestnanosť, rast disponibilných príjmov) robustný, avšak priemysel a zahraničný obchod sa trápia so zatiahnutým externým prostredím. Nedávno otvorená téma fiškálneho stimulu v Nemecku (po rokoch prebytkových rozpočtov) tak pravdepodobne naberie reálnejšie kontúry. Nemecký minister financií Olaf Scholz cez víkend uviedol, že finančná kríza spred 10 rokov stála spolkový rozpočet približne EUR 50 mld. a vláda môže v prípade potreby uvoľniť takúto sumu aj teraz. Bol by to stimul v objeme približne 1,4 % nemeckého HDP.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Harmonizovaná inflácia potvrdila zrýchlenie rastu spotrebiteľských cien v júli a dosiahla 3 % medziročne. Oproti júnu sa ceny zvýšili o 0,1 %. K rastu prispeli hlavne ceny služieb (najmä v oblasti pošty a spoje, v rekreácii a kultúre – vplyv letných dovolenkových zájazdov) ako aj ceny v doprave. Celkovo ceny služieb odzrkadľujú zlepšujúcu sa situáciu na trhu práce a následne vyšší disponibilný príjem domácností. Aj po medzimesačnom poklese cien potravín bol ich medziročný rast pomerne silný, preto k zjemneniu inflácie v júli neprišlo. Celkovo v tomto roku očakávame priemernú spotrebiteľskú infláciu na úrovni 2,5 %.
Spojené štáty oznámili, že odložia 10 % clá na vybrané spotrebiteľské čínske tovary (mobilné telefóny, notebooky, hračky a iné), ktoré mali pôvodne začať platiť už od septembra. Odloženie sa týka približne polovice z cieleného objemu USD 300 mld., ktorý mali nové clá ovplyvniť. Je možné, že americký prezident ustúpil domácim (americkým) technologickým firmám, ktoré by na obchodnom spore viditeľne strácali a taktiež, že zvážil aj dopad na domácich spotrebiteľov, pre ktorých by takéto opatrenie prinieslo nárast cien, hlavne pred Vianocami.
Zdroj: Slovenská sporiteľňa, a. s.
