Rok 2016 nepriniesol na Slovensku výrazný rast sadzieb dane z nehnuteľností. Napriek tomu, že ich výška sa tradične mení smerom nahor práve rok po komunálnych voľbách, tentoraz sa táto prax nepotvrdila. Dôvodom môžu byť blížiace sa parlamentné voľby, v ktorých mnohí primátori kandidujú, či dobrý vývoj iných daňových príjmov.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR sa pre rok 2016 zvýšili podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) oproti predchádzajúcemu roku v priemere iba o 1,42 %. V 50 okresných mestách sa sadzby nemenili vrátane Bratislavy, ktorá bola najvážnejším kandidátom na skokana roka. Koncom vlaňajška sa totiž spomínalo zvýšenie daní z nehnuteľností až o sto percent, magistrát sa však po protestoch občanov rozhodol zvyšovanie ešte prehodnotiť.
Päť miest dokonca dane kozmeticky znížilo. Dane sa tentoraz najviac zvyšovali na východe Slovenska – v Sobranciach stúpli až o 81 %, v Levoči o 23 a v Zlatých Moravciach o 15 %. Viacero ekonomicky silných regiónov výraznejšie zvýšilo dane aspoň pre podnikateľské priestory.
Zaujímavé je, že oravské mestá Tvrdošín a Námestovo, kde sa vlani zvyšovali dane najviac, v tom pokračovali aj tento rok. V Tvrdošíne pridali k vlaňajším takmer 19 % ďalších trinásť, v Námestove k siedmim ďalšie štyri. Napriek tomu patria ich dane k najnižším v krajine – v Tvrdošíne platia obyvatelia a firmy iba polovicu celoslovenského priemeru, v Námestove tri štvrtiny.
Najvyššie dane na Slovensku sú stále v bratislavskom Starom Meste, takmer dvojnásobné oproti priemeru. Prekvapujúco nasleduje Senica, kde sú najvyššie dane na Slovensku z ornej pôdy, veľa sa však platí aj za priemyselné a komerčné stavby, či nebytové priestory na podnikanie. O niečo menej sú zdanení obyvatelia ostatných okresov hlavného mesta, Košíc, Malaciek, Piešťan či Banskej Bystrice.
„Mestám, ktoré vybudovali úspešné priemyselné parky alebo ležia v ekonomicky silných regiónoch sa v posledných rokoch podarilo pritiahnuť viac investícií do výroby a služieb, vyrástli v nich nové prevádzky. Priaznivé ekonomické obdobie si mohli dovoliť využiť na zvýšenie zdanenia takýchto areálov, od čoho si sľubujú plnšiu mestskú pokladnicu,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský. „Je to aj logické, pretože nový priemysel a služby prinášajú aj vyššie nároky na dopravu, infraštruktúru či obslužné činnosti, ktoré často pre firmy zabezpečujú mestá a obce.“
Mesto Hlohovec napríklad zvýšilo daň z priemyselných objektov a pozemkov o vyše 30 % na 3 eurá za štvorcový meter ročne, na rovnakú sumu stúpla o takmer 20 % daň z komerčných budov ako kancelárie, obchody, či sklady. Do mesta v posledných rokoch pribudlo viacero výrobcov z automobilového priemyslu a po príchode Jaguaru do neďalekej Nitry sa očakávajú ďalší. O niečo menej zdražovali ďalšie úspešné mestá na západe Slovenska ako Levice, Myjava, Zlaté Moravce, ale aj Levoča, Moldava a najmä Sobrance na východe.
Najvyššie dane z podnikateľských priestorov sa stále platia v Bratislave. V Starom Meste je napríklad daň za obchodné a kancelárske priestory takmer desaťnásobná oproti Medzevu alebo Moldave. Z ďalších miest sú pre podnikateľov najdrahšie Košice, Žilina, Banská Bystrica, ale prekvapivo aj Žiar nad Hronom alebo Púchov. Považské mesto má dokonca najvyššie dane z priemyselných budov v krajine a k špičke patrí aj pri komerčných priestoroch. Dôvodom je zjavne snaha vyťažiť zo závodu na pneumatiky nemeckej firmy Continental alebo hlinikárne Slovalco čo najviac do rozpočtu mesta. Môže to však odstrašiť ďalších záujemcov o investovanie.
Pre podnikateľov sú naopak najpriaznivejšie dane v ekonomicky slabých regiónoch ako Medzev, Gelnica, či Medzilaborce. Prekvapujúca je úroveň daní v nezamestnanosťou sužovanej Rožňave, výrazne vyššia ako napríklad v Galante alebo Dunajskej Strede neďaleko Bratislavy. V týchto mestách je miera nezamestnanosti oproti Gemeru zhruba štvrtinová. Len o niečo nižšie sú vo Veľkom Krtíši, Spišskej Novej Vsi alebo Rimavskej Sobote. Zdá sa, že otcovia niektorých miest stále nepochopili, že výška daní z komerčných nehnuteľností je jeden účinných nástrojov na prilákanie nových investorov do mesta, hovorí P. Kremský.
Priemerné sadzby daní z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005, keď mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil. V rokoch 2008 až 2011 priemerná výška daní z nehnuteľností veľmi mierne klesala až na úroveň približne dvojnásobku sadzieb z roku 2004. V tomto roku dosiahla úroveň 2,46 násobku sadzieb z roku 2004.
Medziročný vývoj jednotlivých daní z nehnuteľností
V tomto roku mestá prekvapujúco najviac zdvihli sadzby daní z ornej pôdy a trávnatých porastov o vyše tri percentá. Ovplyvnili to najmä tie, ktoré zdvihli dane na dvojnásobok ako napríklad Banská Štiavnica, Sobrance alebo Moldava nad Bodvou. O vyše dve percentá sa zdvihli aj sadzby na domy a byty, hlavne v ekonomicky slabých regiónoch, kde sú aj naďalej oveľa nižšie ako na západe Slovenska. Nepatrne klesli dane za nebytové priestory, ktoré sa nevyužívajú na podnikanie, teda najmä pivnice a chodby v bytových domoch.
Rebríček miest podľa výšky daní
Na základe aktuálnych dát z prieskumu pripravila PAS aj v tomto roku rebríček okresných miest zoradených podľa výšky všetkých daní z nehnuteľností. Rebríček informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru. V skupine sledovaných miest sú najnižšie sadzby daní z nehnuteľností v Gelnici, Sobranciach a Medzeve. V prvej desiatke daňovo nízkonákladových regiónov prevažujú mestá východného Slovenska. Na opačnom konci rebríčka sa s relatívne najvyššími sadzbami umiestnili okresy Bratislavy, Senica a Košice. V rebríčku sa najviac nadol posunuli Levoča, Michalovce, Bardejov, Zlaté Moravce, Hlohovec, Sobrance alebo Rimavská Sobota.
„Podnikateľské dane, ktoré sa platia z výrobných priestorov, administratívnych a obchodných, či skladovacích priestorov v priemere stúpli len v prípade málo regiónov. Napriek tomu podnikatelia platia za svoje nehnuteľnosti najvyššie sadzby – v priemere medzi 2,30 a 2,90 eur/m2 ročne plus daň za priľahlé pozemky vo výške 0,0336 eur/m2 ročne. Je pritom dôležité všimnúť si pri výbere umiestnenia prevádzky rozdielnu výšku sadzby v jednotlivých mestách,“ zdôrazňuje P. Kremský.
Podnikateľ, ktorý napríklad na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2016 zaplatil podobne ako vlani najmenej v Medzeve (580 €), Medzilaborciach (850 €) a Gelnici (927 €). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Púchove (6 449 €), Bratislave – Starom Meste (5 125 €) a Žiari nad Hronom (4 442 €). Najviac tento rok zvýšili daň v Sobranciach, Hlohovci alebo Moldave, kde by však stále zaplatil iba zlomok toho, čo v Púchove. Medzi zaujímavé podnikateľské lokality s dobrým spojením a nízkym zdanením možno zaradiť mestá ako Žarnovica, Turčianske Teplice, Kežmarok, či Bytča.
Číselné údaje do databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z.. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.
Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004, keď právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.
Zdroj: PAS
