V pohľade podnikateľov na podnikateľské prostredie v prvom štvrťroku 2018 sa odrazila neistota ohľadom schopnosti politického systému riešiť politické krízy a zistenie, že korupcia a organizovaný zločin siaha do najvyšších úrovní štátu. Skutočnosť, že pohľad podnikateľov na podnikateľské prostredie sa zhoršil aj v prvom štvrťroku 2018 nie je prekvapujúca. Prispeli k tomu skutočnosti, ktoré vyšili najavo po vražde J. Kuciaka a M. Kušnírovej, a to najmä neschopnosť politikov a politického systému prevziať politickú zodpovednosť a riešiť vzniknutú krízu zodpovedne a systémovo. Vážne podozrenia, že korupcia a organizovaný zločin siahajú až do najvyšších úrovní štátu a že sú ním zasiahnuté aj centrálne orgány štátnej moci bol pre mnohých šok. IPP dosiahol úroveň 45,90 bodu a oproti predchádzajúcemu štvrťroku klesol o 3,41 %. Najhoršie podnikatelia hodnotili funkčnosť politického systému v štáte (-10,16 %) a vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva (-9,34 %). Nasledujú indikátory Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom (-9,18 %) a Výskyt hospodárskej kriminality, organizovaného zločinu (-8,81 %). Až na piatom mieste je Kvalita a dostupnosť výrobných vstupov, pracovnej sily (-8,36 %).
Ilustračné foto: Pixabay.com
Z uvedeného možno konštatovať, že podnikatelia vnímajú ako najväčší problém čím ďalej tým väčšie zlyhávanie základných funkcií štátu. V tejto súvislosti sme sa pozreli na vývoj vyššie uvedených kritérií za posledných 12 rokov, ktoré pokrývajú posledný rok vlády M. Dzurindu a všetky vlády R. Fica a I. Radičovej. Z týchto grafov vyplýva, že podnikatelia bez ohľadu na pravicovú či ľavicovú vládu negatívne vnímajú už viac ako dvanásť rokov Vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva, Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom a Úroveň korupcie na úradoch. To čo je nóvum za posledných desať rokov je prepad dôvery vo Funkčnosť politického systému v štáte a naopak presvedčenie o Výskyte hospodárskej kriminality, organizovaného zločinu, ktoré vnímajú podnikatelia najmä v posledných rokoch ako čoraz väčší problém.
Za dôležité považujeme ten fakt, že uvedené oblasti sú nevyhnutne potrebné na fungovanie štátu a dôveru ľudí v schopnosť vlády zabezpečiť elementárny výkon práva, základnú spravodlivosť chápanú ako rovnosť šancí, rovnosť pred zákonom a schopnosť štátu očisťovať verejný priestor od ľudí, ktorí porušujú pravidlá. V porovnaní s týmito základnými predpokladmi existencie štátu ako takého, stojí pohľad na čisto ekonomickú oblasť, akou je Pracovnoprávna legislatíva, o ktorej si podnikatelia nemyslia, že je tak zle spravovaná ako vyššie uvedené veci. Je zrejmé, že dôvera podnikateľov v štát, právny systém a elementárnu spravodlivosť je vážne narušená. Z verejných oblastí podnikatelia ocenili kladne v zásade len stabilný kurz Euro a neutrálne hodnotili prístup k úverom.
V prvom štvrťroku 2018 vstúpili do platnosti viaceré právne úpravy, ktoré majú značný dopad na podnikateľské prostredie. Z prieskumu PAS vyplýva, že podnikateľom najviac prekážajú úpravy v Zákonníku práce (-40,63 bodu na škále od -300 do 300 bodov), najmä mzdové zvýhodnenia za prácu v noci, sviatok, nadčas a počas víkendu. Podnikatelia súčasne upozorňujú na vysoké odvodové zaťaženie, zníženú konkurencieschopnosť a žiadne zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré by kompenzovalo vyššie náklady. Vyššie mzdy si medzičasom vyžiadal trh v dôsledku nedostatku kvalifikovaných ľudí, preto nebolo nutné takto radikálne a plošne zvyšovať mzdové náklady. Podnikatelia by privítali rozloženie zvyšovania na dlhšie časové obdobie. Novela zákona o podpore okresov bola hodnotená mierne pozitívne (+9,07 b.) a to i napriek tomu, že podnikatelia sa sťažujú, že reálne je v praxi tento nástroj ťažko použiteľný kvôli vysokej byrokracii a nastaveniu podmienok. Pozitívne ocenili podnikatelia zákon o službách zamestnanosti (+16,18 b.), ktorý zľahčuje zamestnávanie cudzincov v okresoch, kde je najväčší nedostatok zamestnancov a tiež zákon o regionálnej pomoci (+19,11 b.), ktorý smeruje štátne dotácie do oblastí s vyššou pridanou hodnotou. Pozitívne bol hodnotený aj zákony o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (+18,32 b.), hoci prináša podnikateľom ďalšie byrokratické náklady.
Zdroj: PAS
