Pokles nezamestnanosti sa takmer úplne zastavil. Podľa údajov úradov práce klesla miera nezamestnanosti (disponibilná) v máji len o 0,05 pb. na 5,37%. Po očistení o tradičnú sezónu (prepočet UniCredit Bank) sa znížila už len o 0,03 pb na 5,43%, čo bol jej najpomalší medzimesačný pokles za posledných 5 rokov. Výrazne spomalenie poklesu nezamestnanosti v posledných mesiacoch sa prejavilo aj na medziročnom porovnaní – počet nezamestnaných bol v máji medziročne nižší o 55 tisíc (1,98 pb), ešte na prelome rokov sa pritom medziročné poklesy pohybovali na úrovni nad 70 tisíc.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Sezónny pokles nezamestnanosti sa v máji a júni tradične mierne spomaľuje, keď sa na úradoch práce evidujú absolventi vysokých škôl. Ich registrácia je nerovnomerne rozložená medzi tieto dva mesiace, čo čísla nezamestnanosti môže skresľovať a na definitívne závery si budeme musieť počkať až na júnové čísla. Efekt registrácie vysokoškolákov sa však minulé roky postupne znižoval, a to hneď z dvoch dôvodov – 1. demografia znižuje počet absolventov (čiastočne kompenzované vyšším podielom mladých ľudí pokračujúcich vo vysokoškolskom štúdiu); 2. silný trh práce absorbuje väčšiu časť absolventov bez nutnosti evidencie na úradoch práce (študenti plynulo prechádzajúcu do pracovného pomeru, neraz už počas štúdia). Tohtoročný máj však na tento trend nenadviazal. Počet vysokoškolákov zaevidovaných na úradoch dokonca medziročne nepatrne narástol - o 9 na 2245. To by mohlo naznačovať, že tento rok by sme v porovnaní s minulým rokom mohli pozorovať väčší príklon registrácií smerom k mesiacu máj a tým pádom aj relatívne nižší počet vysokoškolákov prichádzajúcich do evidencie úradov práce v júni.
Jedným z dôvodov spomalenia poklesu nezamestnanosti je narazenie trhu práce na svoje aktuálne možnosti. Počet nezamestnaných umiestnených na trhu práce sa posledné mesiace stabilizoval na 5-ročných minimách. Ponuka a dopyt po práci sa úplne nestretávajú (najmä regionálne) a tak aj miera nezamestnanosti v priemere nad 5% vytvára v niektorých regiónoch akútny nedostatok pracovnej sily. Túto hypotézu by potvrdzoval aj fakt, že spomalenie poklesu nezamestnanosti je najciteľnejšie na západnom Slovensku, kde je aj problém s nedostatkom pracovnej sily najvypuklejší. V Trnavskom a Trenčianskom kraji dokonca miera nezamestnanosti (sezónne očistená) v máji nepatrne vzrástla, a to aj napriek stále vysokému počtu voľných pracovných miest v týchto krajoch.
Zdá sa však, že vyčerpaná zásoba dostupných použiteľných nezamestnaných by nemusela byť jediným dôvodom spomalenia na trhu práce. Čoraz citeľnejší vplyv by mohol mať aj prirodzený ekonomicky vývoj, keď sa ekonomika (s výnimkou automobilového sektora) už priblížila k svojmu cyklickému vrcholu a dopyt po novej pracovnej sile tak prirodzene začína slabnúť. Túto časť hypotézy by naopak potvrdzoval pohľad na čísla voľných pracovných miest. Ich počet už ďalej nerastie – v máji sa len nepatrne zvýšil o necelých 300 miest na 80,9 tisíc. To nezodpovedá ani tradičnému sezónnemu nárastu v tomto období roka a po zohľadnení tradičnej sezóny (prepočet UniCredit Bank) sa tak počet voľných pracovných miest znižoval už tretí mesiac v rade (v máji o -6,8%). Úrady práce síce evidovali stále o 35% voľných pracovných miest viac ako v rovnakom čase pred rokom, dynamika ich medziročného rastu sa však takisto citeľne spomalila, keď na prelome rokov sa blížila k 100%. Zlou správou je, že okrem Nitrianskeho kraja (kde sa jedná o prirodzený vývoj s blížiacim sa koncom náboru pre novú fabriku Jaguár-Land Rover) počet voľných pracovných miest v posledných mesiacoch klesal najmä na východe Slovenska, v Prešovskom kraji, t.j. v kraji s najvyššou mierou nezamestnanosti. Kým niektoré okresy na západe Slovenska neraz vykazujú dve a viac voľných pracovných miest na jedného disponibilného nezamestnaného (Bratislava a okresy Galanta, Trnava, Nové Mesto nad Váhom, Myjava, Trenčín), viac ako tretina okresov Prešovského kraja (5 z 13 – Levoča, Stropkov, Sabinov, Medzilaborce a Kežmarok) eviduje na jedno voľné pracovné miesto viac ako 10 nezamestnaných evidovaných na úradoch práce. Najnižšiu mieru voľných pracovných miest však stále nájdeme v okresoch na juhu stredného Slovenska – Poltár a Rimavská Sobota, kde na jedno voľné pracovné miesto pripadá viac ako 40 nezamestnaných. Pohľad na štruktúru voľných pracovných miest pritom naznačuje, že regionálny nesúlad je stále výrazne väčším problémom ako kvalifikačný. Až 97% voľných pracovných pozícií nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie a až 43% voľných miest si vystačí zo základným vzdelaním.
Ak by sa všetky voľné pracovné miesta podarilo obsadiť domácimi nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera disponibilnej nezamestnanosti by sa v máji nachádzala na úrovni 2,42% (v apríli 2,49%). Takýto scenár je však extrémne málo pravdepodobný. Voľné pracovné miesta sa totiž úplne nestretávajú s ponukovou pracovnej sily na úradoch.
Rastúca ekonomika by mala byť schopná naďalej generovať nové pracovné miesta. Ekonomika však už pozvoľna začína vykazovať známky blížiaceho sa cyklického vrcholu, a tak sa dá očakávať, že aj rast dopytu po nových zamestnancoch sa bude pozvoľna spomaľovať, stále by sme však mali pozorovať nárast zamestnanosti, hoci pomalší ako po minulé roky. Aj napriek tomu sa trh práce bude musieť naďalej vyrovnávať so štrukturálnymi problémami (najmä veľké regionálne disparity a nízka mobilita pracovnej sily), ktoré dynamiku poklesu nezamestnanosti už v posledných mesiacoch výrazne tlmili. Viaceré podniky na západnom Slovensku budú čoraz častejšie odkázané na dovoz pracovnej sily zo zahraničia alebo (v hrošom prípade) budú nútené prehodnotiť svoje plány ďalšej expanzie v tomto regióne.
Zdroj: UniCredit bank Czech Republic and Slovakia, a.s.
