Fenoménom 21. storočia sa stáva, takzvaný Priemysel 4.0. V rámci neho, automatizácia výrobných procesov postupne nahrádza ľudskú pracovnú silu a vznikajú moderné pracoviská. Tie sú charakteristické automatizáciou výrobných procesov, pre ktoré zanikajú niektoré profesie. Rastie však dopyt po špecializovaných zamestnaniach, zefektívňuje sa výroba a zanikajú zdravie a bezpečnosť ohrozujúce činnosti.
Štvrtá priemyslová revolúcia, alebo Priemysel 4.0, ako býva nazývaná súčasná premena trhovej ekonomiky, so sebou z pohľadu priemyslových podnikov nesie potenciál zvýšenia produktivity, kvality a konkurencieschopnosti výroby. Vplyvom automatizácie výroby postupne dochádza k zmenám priemyslovej prevádzky a štruktúry pracoviska. Variant usporiadania výrobnej haly je mnoho, trendom modernej doby sú automatické multitechnologické zariadenia, ktoré v sebe kombinujú funkcie niekoľkých technológií. „To nielen znižuje rozsah manipulačných operácií, ale zároveň šetrí aj priestor vo výrobnej hale. Priemyslová výrobná linka totiž obsahuje roboty na výrobu, transport a montáž. Ušetrený priestor sa tak v halách najčastejšie využíva na skladovanie, čo je pre firmy menej náročné na logistiku, a tým pádom aj ekonomicky výhodnejšie,” uviedol Jaroslav Nikodým zo spoločnosti Borga, ktorá sa zaoberá výstavbou a rekonštrukciou priemyslových hál. Priemyslové haly, zapadajúce do konceptu Priemyslu 4.0, je možné typicky rozdeliť do výrobných, čistých a skladovacích sektorov. Výrobné a čisté priestory by mali oddeľovať priepusty, nadväznosť jednotlivých sektorov musí zaistiť plynulosť výrobného procesu.
O tom, že automatizované technológie úplne nahradia ľudských zamestnancov, sa vedú diskusie už desiatky rokov a prehlbujú sa v súvislosti s tým, ako tento trend do firiem postupne preniká. Neistota zamestnancov je výraznejšia najmä v odvetviach, kde má manuálna činnosť jednoduchší charakter a pravidelne sa opakuje. V prípade menej kvalifikovaných zamestnancov totiž trend jasne ukazuje, že ponúkaných pracovných pozícií ubúda. Pokiaľ sa automatizuje výroba a znižuje sa ponuka pracovných pozícií s nižšími kvalifikačnými požiadavkami. „Úbytok menej kvalifikovaných zamestnancov súvisí nielen s celkovou automatizáciou výroby, ale aj s trendom zamestnávania ľudí vo výrobe dočasne, cez agentúry. Pre firmy je to lacnejšie a výhodnejšie riešenie,” hovorí Gabriela Kodenková z personálnej agentúry Talentica, ktorá sa zameriava na nábor technických profesií. Vplyvom toho dochádza k nárastu požiadaviek na počet zamestnancov na špecializované pozície. Dôležité je najmä zodpovedajúce vzdelanie, prax z obdobnej pozície je vždy výhodou, a pokiaľ je pozícia zameraná na kontakt so zahraničím, je nutná aj komunikatívna úroveň cudzieho jazyka.
Trend úbytku menej kvalifikovaných pracovných pozícií vplyvom automatizácie výroby, s ktorou súvisí vznik nových špecializovaných profesií, býva označovaný tiež ako Práca 4.0. Legislatíva, ktorá reguluje pomer zamestnancov a strojov v priemyslových podnikoch neexistuje. „Zákon, ktorý by upravoval pomer strojov a zamestnancov vo firme ani nemá v trhovej ekonomike svoje miesto. Jediným zákonom, ktorý chráni slabšiu stranu v pracovnoprávnom vzťahu, je stále zákonník práce. Ten je však výlučne zameraný na postavenie zamestnanca a o pomere zamestnancov a strojov v trhovej ekonomike sa nezmieňuje,” uvádza tlačová hovorkyňa Českomoravskej konfederácie odborových zväzov, Jana Kašparová. K procesu automatizácie výroby však nie je možné pristupovať ako ku globálne existenčnej hrozbe. Európske odbory ju naopak vnímajú ako cestu, ktorú je potrebné aktívne utvárať tak, aby sa minimalizovali riziká a maximalizovali šance. To, napríklad znamená, že roboty nahradia zdraviu škodlivé výrobné procesy a fyzicky namáhavé a náročné profesie. Skracovanie pracovnej doby, ktoré je nevyhnutné pre zaistenie dostatku práce na trhu, tiež prinesie viac času na vlastný rozvoj a kvalitnejší život, než aký súčasný systém umožňuje.
Zdroj: Borga
