Hneď prvá časť Plánu obnovy a odolnosti je venovaná rozbehnutiu zelenej ekonomiky. Až 37 % všetkých financií z Plánu obnovy má byť presmerovaných na riešenie klimatickej krízy. Slovenská klimatická iniciatíva očakáva, že v verejnosť sa dozvie, ako konkrétne k tejto problematike pristupuje vláda SR a či sa pritom riadi usmerneniami Európskej komisie. Vláda SR by mala zverejniť aktuálny dokument, o ktorom chce viesť diskusiu.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Plán obnovy bude schválený a úspešný len vtedy, keď zelenú ekonomiku budeme vnímať v súlade s odporúčaniami a usmerneniami Európskej komisie ako nástroj na naštartovanie a modernizáciu nášho hospodárstva. Slovensko má historickú príležitosť na zelenú obnovu v oblastiach prechodu od uhlíkovej ekonomiky, rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, a zvyšovaní energetickej efektívnosti budov. Preto by tieto oblasti v pláne obnovy nemali chýbať.
„Plán obnovy a odolnosti by sme mali využiť na prípravu metodík, personálu a organizačného modelu pre Regionálne centrá udržateľnej energetiky, ktoré budú kľúčové pre plnenie klimatických a energetických cieľov SR,“ uviedol Juraj Melichár, koordinátor Priateľov Zeme - CEPA.
„Nevyhnutnou súčasťou Plánu obnovy by podľa nás mali byť aj projekty výstavby a integrácie obnoviteľných zdrojov energie, ktoré budú okrem iného slúžiť aj ako základ pre rozvoj čistejšej formy dopravy vo forme batériovej alebo vodíkovej elektromobility,“ povedal Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltiky a OZE (SAPI).
“Bez podpory obnovy budov a efektívnych nástrojov na zvyšovanie ich energetickej efektívnosti by náš plán obnovy nevyužil celý potenciál, ktorý ponúka. Podpora obnovy budov patrí nielen medzi najefektívnejšie nástroje na oživenie ekonomiky, ale je aj nástrojom na dosahovanie klimatických cieľov. Renovácia budov je nákladovo najhospodárnejšie a najefektívnejšie opatrenie na znižovanie emisií skleníkových plynov. Taktiež vie nadpriemerne stimulovať domáci dopyt a lokálnu ekonomiku. Určite by to teda mala byť jedna z priorít kapitoly zelenej ekonomiky. Rovnako dôležité však bude nastaviť nástroje tak, aby boli úspešne implementované a viedli k skutočným a reálnych úsporám v sektore budov,” doplnila Katarína Nikodemová za Budovy pre budúcnosť.
“Pri zvyšovaní energetickej efektívnosti budov je dôležité myslieť na tých, ktorí sú energeticky najzraniteľnejší. Ľudí, ktorých výdavky na energie sú vysoké a ich schopnosť zabezpečiť si energeticky efektívne bývanie je limitovaná nízkymi príjmami. Títo ľudia budú súčasne patriť k skupine najviac ohrozených klimatickou zmenou. Plán obnovy by mal využiť svoj potenciál na riešenie tohto vážneho a na Slovensku rozsiahleho problému,” odporúča Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Slovenskej Akadémie Vied.
Európska komisia predložila usmernenie na tvorbu Plánu obnovy a odolnosti. Všetky členské štáty EÚ sa majú sústrediť na „hlavné projekty“ (flagships) v týchto oblastiach:
Zdroj: Slovenská klimatická iniciatíva
