Každý piaty Slovák na internete sa stretol s phishingovými správami. Vlani počet bezpečnostných ohrození na internete vzrástol. Podľa najnovších údajov Európskej komisie ide v 27 krajinách Európskej únie o 667 % medziročný nárast phishingových podvodov len za jeden mesiac počas prvej vlny pandémie. Ich počet zvýšil práve Covid-19 a následné lockdowny v jednotlivých krajinách vrátane Slovenska, nakoľko bolo online viac ľudí, čo vo veľkom využívali podvodníci. Až 30 % zo všetkých podvodov na internete sa udialo v pondelky.
Ilustračné foto: vicky gharat / Pixabay.com
„Kybernetickí zločinci využívali obavy ľudí z pandémie. Phishingové útoky spojené s vírusom sa vlani len za jeden mesiac zvýšili o 667 %, konkrétne od konca februára 2020 do konca marca 2020. Nové podvody zahŕňali phishingové e-maily navrhnuté tak, aby vyzerali, akoby pochádzali zo Svetovej zdravotníckej organizácie či iných zdravotníckych inštitúcií. Emaily väčšinou obsahovali rady expertov, zdieľali príbehy obetí Covid-19 a podobne. Mnohí ľudia počas lockdownu využívali vo väčšej miere internet, avšak podľa Európskej komisie mali zastarané bezpečnostné zabezpečenie, čím boli pre útočníkov zraniteľnejší,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
V prípade phishingových správ ide o pokus neoprávnene od používateľa vymámiť citlivé informácie. Útočník, ktorý sa takto snaží získať údaje, sa spolieha na nepozornosť „obetí“. Snaží sa ich presvedčiť, že e-mail, SMS správa alebo telefonát je z dôveryhodnej inštitúcie a žiada o overenie, aktualizáciu totožnosti alebo zadanie ďalších údajov (napríklad čísla kreditnej karty či prístupových kódov). Správa obsahuje odkaz na falošnú stránku.
„Stále najviac ohrozujúci phishing je súčasťou aplikácie, ktorú si nainštalujeme do mobilného zariadenia. Skrytý vírus, ktorý sa bez vedomia používateľa nainštaluje do počítača, poškodí programy, mení nastavenia a môže odosielať citlivé údaje aj bez vášho vedomia. Odporúčame preto neklikať v správach na odkazy, najmä pre prístup do služieb elektronického bankovníctva, ale internetovú adresu radšej napísať priamo do prehliadača. Rovnako tak si pravidelne meniť heslo pre služby elektronického bankovníctva, pričom by sa nemalo používať rovnaké bankové heslo v iných menej citlivých aplikáciách a internetových stránkach, najmä nie na sociálnych sieťach,“ doplnila Buchláková.
V rámci 27 krajín Európskej únie zhruba 1 z 3 občanov vo veku od 16 do 74 rokov nahlásil za posledných 12 mesiacov incident spojený s bezpečnosťou pri použití internetu na súkromné účely. Počas tohto obdobia bol phishing najčastejším bezpečnostným incidentom. Podiel ľudí, ktorí mali problémy s bezpečnosťou pri používaní internetu na súkromné účely sa v jednotlivých členských štátoch EÚ líšil. Najvyššia miera bezpečnostného rizika bola zaznamenaná v Dánsku (50%), nasledovanom Francúzskom (46%), Švédskom (45%), Maltou a Holandskom (obe 42%), Fínskom (41%) a Nemeckom(40%). Naopak, najnižší podiel zaznamenali Litva (7%), Poľsko (9%), Lotyšsko (10%), Bulharsko (13%) a Grécko (13%).
Zdroj: FinGo.sk