Po prekvapivo slabom apríli a máji sa v júni k životu opäť prebudilo stavebníctvo. V porovnaní s májom sa podľa údajov Štatistického úradu jeho produkcia zvýšila o 4,5%. Rovnakú dynamiku rastu si stavebníctvo pripísalo aj v medziročnom porovnaní (vs. 0,6% v máji). Medzimesačný rast produkcie sme mohli pozorovať v oboch segmentoch stavebníctva – vo výstavbe budov i infraštruktúry. Výstavba budov tak po troch mesiacoch obnovila medziročný rast (o 3,0%). Naopak, dynamika medziročného rastu vo výstavbe infraštruktúry sa v dôsledku silnejšieho bázického efektu spomalila z 17,6% na 6,6%.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Po slabšom úvode roka sa v druhom štvrťroku priemysel predsa len vrátil na rastovú trajektóriu. Jeho produkcia sa v porovnaní s prvým štvrťrokom zvýšila o 0,4% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank), pričom dynamika jeho medziročného rastu sa zrýchlila z 0,3% na 3,0%. Hlavný ťahúňom rastu priemyslu sa podľa očakávaní stal zobúdzajúci sa automobilový priemysel, ktorý by mal byť aj hlavným ťahúňom rastu ekonomiky (HDP). Naopak, stavebníctvo sa po sľubnom úvode roka vybralo na akýsi oneskorený „zimný spánok“ a nič na tom už nezmenilo ani jeho júnové prebudenie. Jeho produkcia sa medzikvartálne znížila až o 4,9% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank), dynamika jeho medziročného rastu sa spomalila z 10,5% na 4,0%. Čísla stavebníctva by tak mohli naznačovať i dočasné spomalenie rastu investícií. Aj v súlade s číslami maloobchodu, či zahraničného obchodu sa tak zdá, že rast HDP sa mohol v druhom štvrťroku posunúť od domáceho (ktorý by ale aj tak mal stále dominovať) smerom k zahraničnému dopytu. Júnové čísla priemyslu a stavebníctva v zásade neprekvapili a boli v súlade s našimi očakávaniami rastu HDP v 2Q na úrovni 3,7%.
Nálada v slovenskom priemysle ostáva relatívne dobrá. Navyše náš UniCredit leading indicator naznačuje možné oživenie v globálnom obchode v druhej polovici roka. Aj v nasledujúcich mesiacoch by sa tak mal slovenský priemysel držať na rastovej trajektórií, ktorú v závere roka začne zvýrazňovať i nový závod na výrobu áut (Jaguár Land-Rover). Ťahúňom priemyslu bude jednoznačne automobilový priemysel. Hlavným rizikom pre slovenský priemysel ostáva možná eskalácia obchodného napätia medzi USA a EÚ do otvorenej obchodnej vojny. V letných mesiacoch medziročné porovnanie už tradične môžu rozkývať posuny v dovolenkách.
Stavebníctvo by aj v druhej polovici roka malo ťažiť najmä z reštartu výstavby infraštruktúry. Tá síce ani zďaleka nebude dosahovať úrovne z roku 2015, kedy sa masívne dočerpávali eurofondy, v porovnaní s predchádzajúcimi dvomi rokmi, kedy platilo, že po hodoch prichádza bolenie brucha, sa segment infraštruktúry predsa len začína spamätávať. Riziká v tomto segmente sú však stále významné, posuny v termínoch tu nie sú ojedinelé, čo zdvíha volatilitu produkcie v tomto segmente. Na druhej strane sa zdá, že segment výstavby budov má už svoj cyklický vrchol za sebou. Naznačovali by to aj nižšie stavebné povolenia vydané v minulom roku, ktoré sa už v posledných mesiacoch (o niečo skôr ako sme očakávali) prejavujú aj na nižšej produkcii stavebníctva v tomto segmente (o niečo lepšie júnové čísla na tomto konštatovaní nič nemenia). Trh s nehnuteľnosťami by mala čoraz viac schladzovať i prísnejšia regulácia hypotekárneho trhu. Akokoľvek, stavebníctvo by si v tomto roku v úhrne malo udržať stále prevažne rastovú trajektóriu. Rast sa však bude i naďalej presúvať smerom k volatilnejšej výstavbe infraštruktúry, čo by sa malo prejaviť aj na rastúcej volatilite v dynamike rastu celého stavebného sektora.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
