Stavebníctvo pokračovalo v raste aj v úvode roka. Jeho čísla však v januári okrem domácej výstavby bytov citeľne nafukovala predovšetkým stavebná produkcia tuzemských firiem v zahraničí. Navyše, čísla stavebníctva v úvode roka často skresľujú poveternostné podmienky. Zimné počasie znemožňuje časť stavebných aktivít a stavebníctvo v úvode roka prechádza do sezónneho útlmu. S modernejšími technológiami sa síce novoročný útlm stavebníctva postupne zmierňuje, zvyčajne je jeho produkcia v januári stále o približne tretinu nižšia ako v priemere v ostávajúcich mesiacoch roka. Januárové čísla stavebníctva tak síce vyznievajú neutrálne až relatívne pozitívne, treba k nim ale pristupovať opatrne. O aktuálnej kondícií stavebníctva viac napovedia až prvé jarné čísla, kedy sa skončí sezónny útlm časti stavebných aktivít.
Ilustračné foto: Markus Spiske / Unsplash.com
Podľa údajov Štatistického úradu sa produkcia stavebníctva v januári (medzimesačne) zvýšila o 1,5% (sezónne očistené). Dynamika jej medziročného rastu sa tak ďalej zrýchľovala z 4,3% až na 7,2%. S výnimkou veľkonočným efektom ovplyvneného apríla minulého roka sa tak jednalo o najrýchlejší medziročný nárast stavebnej produkcie za posledné dva roky (od januára 2023). Detailnejší pohľad do štruktúry rastu stavebníctva v úvode roka už prináša o niečo menej optimistický obrázok. Stavebníctvo v úvode roka ťažilo predovšetkým zo silného rastu stavebnej produkcie tuzemských firiem v zahraničí. Ich produkcia sa tu medziročne zvýšila až o 83%. V úvode roka síce jemne rástla (po zohľadnení sezóny) aj domáca stavebná produkcia, avšak výrazne pomalším tempom ako aktivita v zahraničí, pričom dynamika jej medziročného rastu sa spomalila z 4,4% len na 0,4%.
Domáce stavebníctvo v úvode roka profitovalo najmä z rastu vo výstavbe bytov. Tá nadviazala na pozitívny trend z predchádzajúcich mesiacov, keď ťaží zo stabilizácie trhu s bývaním. Ten podporili nižšie úroky a postupne sa znovu-objavujúci dopyt. Dynamika medziročného rastu výstavby bytov sa v januári zrýchlila z 12,9% až 15,4%. Už menej sa darilo ostatným častiam domáceho stavebníctva. Výstavba nebytových budov sa v januári vrátila do červených čísel – medziročne klesla o 4,9%, po tom, čo ešte v decembri medziročne rástla o 4,4%. Nebytové priestory tak v úvode roka nenadviazali na prekvapivé jesenné oživenie a nateraz potvrdili naše obavy, že problémy na strane dopytu v tejto časti stavebníctva súvisiace s útlmom investičnej aktivity (stále relatívne vysoké úroky podporené efektom fiškálnej konsolidácie) budú minimálne v prvej polovici roka tlačiť výstavbu nebytových budov prevažne smerom nadol. Slabší výkon nebytovej výstavby tak ovplyvnil aj celkové čísla v segmente výstavby budov, väčšom z dvoch základných segmentov stavebníctva. Výstavba tu medzimesačne len stagnovala (po sezónnom očistení) a dynamika jej medziročného rastu sa zvoľnila z 7,7% na 3,0%.
V úvode roka sa nedarilo ani výstavbe infraštruktúry, na ktorú vo väčšej miere počas zimy vplývajú poveternostné podmienky. Stavebná produkcia vo výstavbe infraštruktúry medzimesačne klesala nad rámec tradičnej sezóny a dynamika jej medziročného poklesu sa tak prehĺbila z -2,4% na -7,4%. Napriek slabšiemu úvodu roka sú vyhliadky v tejto časti stavebníctva do zbytku roka relatívne pozitívne. Postupný rozbeh verejných projektov financovaných z európskych zdrojov i nižšia porovnávacia základňa z minulého roka by výstavbu infraštruktúry mohli už v najbližších mesiacoch vrátiť do rastovej zóny (v medziročnom porovnaní).
Stavebníctvo bude v najbližších mesiacoch pravdepodobne stále čeliť stagnujúcemu alebo len ľahko sa zotavujúcemu dopytu. Výstavbu budov minimálne v prvej polovici roka budú brzdiť síce už klesajúce ale stále relatívne vysoké úroky i nízka investičná aktivita v ekonomike, a to aj napriek tomu, že trh s bývaním už svoje dno našiel. Jeho zotavenie však bude len pozvoľné a k úrovňami spred energetickej/inflačnej krízy sa ani zďaleka nepriblíži. Na druhej strane, smerom k záveru roka by bytovú výstavbu mohol podporiť nový stavebný zákon, na ktorého schválenie mohla časť developerov vyčkávať. Silu tohto efektu by nám mohli naznačiť už jarné stavebné povolenia, resp. rýchlosť a rozsah s akými sa odrazia od dna. Obmedzovať aktivitu v nebytovej výstavbe bude predovšetkým fiškálna konsolidácia, ktorej náklady bude z veľkej časti znášať práve podnikový sektor.
Výstavba infraštruktúry by sa mala postupne rozbehnúť, keď ju podporí nábeh stavebných projektov financovaných z nového rozpočtovacieho obdobia eurofondov, či Plánu obnovy. Chronické problémy pri výstavbe verejnej infraštruktúry však najskôr budú pozitívne efekty z rozbehu verejných projektov predsa len stále čiastočne tlmiť. I vďaka nižšej porovnávacej báze z minulého roka by sa stavebníctvo tento rok ale malo predsa len vrátiť do plusu, avšak minuloročné straty najskôr plne nedokáže vymazať. Postupné oživenie podporené i poklesom úrokových sadzieb, ktoré nebude len výsledkom priaznivého bázického efektu, očakávame prevažne až v druhej polovici roka. Rýchlosť zotavenia pritom môžu brzdiť i problémy na ponukovej strane, najmä nedostatočná kapacita domáceho stavebníctva (vrátane nedostatku zamestnancov).
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
