Silnejúca spotreba domácnosti sa v posledných rokoch stala jedným zo základných pilierov ekonomického rastu Nemecka i ekonomík strednej Európy. Jej rast bol výdatne podporovaný najmä napätým trhom práce. Nezamestnanosť atakujúca historické minimá, zvýrazňujúci sa nedostatok pracovnej sily a zintenzivňujúci sa tlak na zvyšovanie miezd boli nespochybniteľne jednými z najviditeľnejších a najviac diskutovaných tém ekonomík regiónu v poslednom období. Avšak, v momente ako sa súčasné cyklické spomalenie rozšíri, dôjde pravdepodobne k ochladeniu aj na miestnych trhoch práce. Najbližšie ku koncu boomu sa momentálne javí Nemecko.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Po niekoľkých mesiacoch, kedy ekonomické čísla z najväčšej európskej ekonomiky systematicky zaostávali za očakávaniami, sa objavili prvé známky slabosti už i na nemeckom trhu práce. Počet nezamestnaných v Nemecku sa v máji zvýšil o približne 60 tisíc, čo predstavovalo najvýraznejší medzimesačný nárast za posledných desať rokov. A hoci štatistický efekt robí májové čísla na prvý pohľad horšie ako je realita,
údaje o voľných pracovných pozíciách, ktoré sú pomerne presným indikátorom vývoja zamestnanosti v nasledujúcich mesiacoch, potvrdzujú, že nová ekonomická realita na nemeckom trhu práce sa stáva skutočnosťou. Miera voľných pracovných miest v Nemecku v prvom štvrťroku zotrvala na úrovni 3,6%, t.j. ostala nezmenená oproti koncu predchádzajúceho roka. V absolútnom vyjadrení však počet otvorených neobsadených pracovných pozícií v ekonomike predsa len nepatrne klesol o približne 7 tisíc. V nasledujúcich mesiacoch by tak tvorba nových pracovných miest v ekonomike nemusela byť dostatočne silná, aby zabránila určitému nárastu nezamestnanosti. To sa už premieta aj do zhoršenia spotrebiteľských nálad nemeckých domácnosti, hoci stále z výrazne nadpriemerných úrovní. Hlavným dôvodom je horšie vnímanie celkovej ekonomickej situácie (najmä očakávaní), ktoré sa už zosunulo pod dlhodobý priemer. Na pozitívnej strane, zhoršenie nálad zatiaľ nezasiahlo vnímanie nemeckých domácnosti ohľadom ich finančnej situácie, ani zámeru realizovať väčšie nákupy. Aj preto vidíme stále ako hlavný scenár ďalšieho vývoja v Nemecku „mäkké pristátie“ súkromnej spotreby.
A ako sú na tom trhy práce ostatných európskych krajín. V aktuálnom Grafe týždňa sme sa pozreli na voľné pracovné pozície i nezamestnanosť v prvom štvrťroku tohto roka. V Európe stále nájdeme niekoľko ekonomík, ktoré zatiaľ nejavia silnejšie známky schladzovania na trhu práce. Najvypuklejším príkladom je susedné Česko, ktoré dlhodobo vykazuje najnižšiu mieru nezamestnanosti v EÚ (len 2,1%) a jednoznačne najvyššiu mieru voľných pracovných miest, ktorá sa v prvom štvrťroku ďalej zvyšovala o 0,7 pb až na 8,2% (sezónne očistené). Silný nárast miery voľných pracovných miest porovnateľný s Českom však v úvode roka prekvapivo zaznamenalo aj Lotyšsko, ktoré stále vykazuje mieru nezamestnanosti jemne nad priemerom EÚ. Ako celok však EÚ javí známky, že cyklický vrchol by už mohla mať za sebou i na trhu práce. Miera nezamestnanosti v priemere v krajinách EÚ v úvode roka síce stále klesala, nárast v priemere zaznamenala i miera voľných pracovných pozícií, v oboch prípadoch sa však bavíme už len o nepatrnom posune. V krajinách eurozóny už podobne ako v Nemecku voľné pracovné pozície nepribudli. Viac ako polovica (11 z 19) krajín eurozóny vykázala nižšiu mieru voľných pracovných pozícií ako na konci minulého roka (po zohľadnení tradičnej sezóny). Medzi tieto krajiny sa zaradilo aj Slovensko. Aj napriek tomu, že nezamestnanosť sa na Slovensku opäť zosunula na nové historické minimum, voľné pracovné pozície naznačujú blížiace sa spomalenie. Podľa štatistík Eurostatu (resp. Štatistického úradu) sa ich počet oproti koncu minulého roka po zohľadnení tradičnej sezóny znížil o takmer 2,5 tisíc, zatiaľ čo miera voľných pracovných miest sa znížila o 0,2 pb. len na 1,1%, nižšiu mieru nájdeme len v Bulharsku, Grécku a Španielsku.
Na druhej strane, v prípade Slovenska môže byť na stole otázka kvality dát. Paralelné štatistiky úradov práce hovoria o násobne (viac ako 3,5-násobne) vyššom počte otvorených pracovných pozícií. Nožnice medzi obomi štatistikami sa otvárajú najmä po roku 2015. V poslednom kvartáli sme pozorovali i rozdielny trend vo vývoji voľných pracovných pozícií medzi obomi štatistikami (Eurostat a úrady práce). To by však mohol mať jednoduché vysvetlenie v zmene legislatívy, ktorá od nového roka núti zamestnávateľov hlásiť každú obsadzovanú pracovnú pozíciu na úrade práce, čo do štatistík úradov privialo aj nové pracovné pozície, ktoré v minulosti zamestnávatelia obsadzovali bez hlásenia na úradoch, najmä v sektoroch a na pozíciách, kde je málo pravdepodobné, že v registroch úradov práce sa nachádzajú vhodní kandidáti. Po očistení o tento efekt sa pravdepodobne ďalej nezvyšoval ani počet voľných pracovných miest na úradoch práce. Výrazný rozdiel v úrovni voľných pracovných miest medzi štatistikami však otvára otázku, ktorá z nich je bližšie realite. Pri pohľade na porovnanie s trhmi práce ostatných európskych krajín sa zdá, že realita by mohla byť klasicky niekde uprostred. Miera voľných pracovných miest prirodzene narastá s klesajúcou nezamestnanosťou. Slovensko sa nachádza blízko krivky vysvetľujúcej vzťah medzi voľnými pracovnými miestami a nezamestnanosťou v krajinách EÚ (resp. len jemne pod ňou). Ak by vzťah nezamestnanosť/voľné miesta sledoval túto krivku dôsledne, malo by byť na Slovensku približne o polovicu viac voľných pracovných miest ako vykazujú štatistiky Eurostatu. Na druhej strane, pri dlhodobých štrukturálnych problémoch na miestom trhu práce by sa dalo očakávať, že miera voľných miest by sa mohla na Slovensku nachádzať mierne nad touto krivkou a teda čísla Eurostatu skutočnú mieru podstreľujú ešte o niečo viac. Príklad Belgicka, ktoré vykazuje rovnakú mieru nezamestnanosti ako Slovensko a zároveň viac ako 4-násobnú mieru voľných pracovných miest, pritom ukazuje, že úplne nie je možné vylúčiť ani 3,5-násobné podstrelenie, ktoré naznačujú údaje úradov práce.
Akokoľvek, bez ohľadu na úroveň miery voľných pracovných pozícií, posledný vývoj naznačuje, že trh práce by už mohol mať svoj vrchol i na Slovensku za sebou a v nasledujúcich mesiacoch budeme pozorovať pozvoľné schladzovanie trhu práce (čiastočne to naznačili aj májové čísla nezamestnanosti). To by sa malo prejaviť v spomalení poklesu miery nezamestnanosti i zmiernení nedostatku pracovnej sily. V chudobnejších regiónoch nie je možné vylúčiť ani nepatrný dočasný nárast nezamestnanosti. Západ krajiny, kde sa trh práce v súčasnosti jednoznačne prehrieva, by sa zamestnávatelia mohli dočkať dlho očakávaného uvoľnenia, avšak nedostatok pracovnej sily tu pravdepodobne stále pretrvá (hoci v menšom rozsahu). Cyklické uvoľnenie však bude len dočasné. Aj slovenská ekonomika sa (najmä na západe krajiny) dostáva do bodu, kedy zúfalo potrebuje posunúť ekonomický rast k rastu menej náročnému na pracovnú silu a viac orientovanému na produktivitu. To zrejme nepôjde bez zvýšenia investícií do vzdelávania a R&D, či bez zlepšovania podnikateľského prostredia, ktoré by vytvorilo vhodné podmienky pre inovácie v ekonomike.
Zdroj: UniCredit Bank
