Pokles nezamestnanosti sa zastavil. Letné ochladenie na trhu práce je pomerne bežný jav. Tento rok sa však zdá byť o niečo silnejšie ako bývalo zvykom v minulých rokoch. Na druhej strane, letná dovolenková sezóna je pomerne nestabilná a tak je pre silnejšie závery o ochladení na trhu práce potrebné počkať na potvrdenie aktuálnych trendov aj v nasledujúcich mesiacoch. Po jarnom spomalení pohybov v evidencii úradov práce priniesol júl opätovný mierny nárast (po zohľadnení tradičnej sezóny), a to ako v počte novoregistrovaných nezamestnaných, tak aj v počte tých, ktorí evidenciu úradov práce opustili. Nárast nových nezamestnaných hlásili najmä sektory spracovateľského priemyslu, energetiky a nehnuteľností.
Letné ochladenie na trhu práce sa prejavilo aj na poklese voľných pracovných miest. Aj tu platí, že efekt letného dovolenkového ochladenia bol silnejší ako zvyčajne a voľné pracovné miesta ubúdali aj po štatistickom očistení o sezónu. Stále však ostávajú blízko rekordných úrovni a sú približne o šestinu vyššie ako v rovnakom období minulého roka. Voľné pracovné miesta v úvode leta zanikli najmä v sektoroch služieb. Naopak, priemysle, ktorý je zodpovedný za viac ako polovicu voľných pracovných miest v ekonomike, úbytok voľných pracovných miest ani v júli nezaznamenal (po zohľadnení sezóny). Z hľadiska regiónov sme korekciu vo voľných pracovných miestach mohli pozorovať najmä v ekonomicky slabších regiónoch. Naopak, počet voľných pracovných miest v okolí Bratislavy, Trnavy a Žiliny (po zohľadnení sezóny) aj v júli ďalej rástol. Paradoxne ale práve ekonomicky silnejšie regióny boli zodpovedné za jemný medzimesačný nárast nezamestnanosti. Aj z toho usudzujeme, že letný nárast miery nezamestnanosti by zatiaľ mohol mať len prechodný charakter a bol skôr spôsobený technickými/administratívnymi faktormi (umocnenými dovolenkovou sezónou) na napätom trhu práce na západe krajiny. Pokles voľných pracovných miest (nad rámec bežnej sezóny) na ekonomicky chudobnejšom východe a strede krajiny (najmä v službách) však môže zdvíhať varovný prst, že domácej ekonomike by mohol dochádzať dych a ekonomické oživenie ťahané domácim dopytom by sa mohlo blížiť ku koncu. Tento trend by ale museli potvrdiť aj nasledujúce mesiace – vzhľadom na letné dovolenkové odstávky sa môže jednať aj o bežnú letnú volatilitu, ktorá je v čase (medzi rokmi) pomerne často nestabilná.
Trh práce, napriek miernemu júlovému ochladeniu, ostáva naďalej relatívne napätý a ponuka práce (nezamestnaní) nedokáže plne pokrývať silný dopyt po práci. Napriek miernemu poklesu voľných pracovných miest, tie stále ostávajú blízko rekordných maxím a na jedno voľné pracovné miesto pripadá len 1,5 nezamestnaného. Štrukturálne problémy na trhu práce, kde sa ponuka a dopyt po práci už dlhší čas nestretávajú v regionálnom, odvetvovom ani kvalifikačnom smere, tak nútia zamestnávateľov hľadať pracovnú silu v zahraničí. Prílev cudzincov na domáci trh práce tak pokračoval aj v úvode leta, naďalej predovšetkým najmä z krajín mimo EÚ – Ukrajiny, bývalých sovietskych republík, Indie, či juhovýchodnej Ázie.
Ilustračné foto: Rashed Paykary / Unsplash.com
Miera (disponibilnej) nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v júli vzrástla o 0,09 pb. na 5,06% (141 tisíc). Po štatistickom očistení o tradičné sezónne vplyvy (prepočet UniCredit Bank) vzrástla miera nezamestnanosti o miernejších 0,04 pb. na 5,05%. V medziročnom porovnaní ostáva pokles miery disponibilnej nezamestnanosti posledné tri mesiace relatívne stabilný na úrovni okolo -0,15 až -0,16 pb (v júli -0,16 pb, t.j. 4 tisíc). Ďalšiemu poklesu miery nezamestnanosti bráni najmä nesúlad medzi ponukou a dopytom po pracovnej sile. Na svoje mantinely naráža predovšetkým trh práce na ekonomicky silnejšom západe krajiny. Miera nezamestnanosti tu po zohľadnení sezóny v júli vzrástla o 0,05 pb. na 3,65%. Naopak, na ekonomicky slabšom východe a juhu stredného Slovenska aj v júli nepatrne klesala – o 0,02 pb (sezónne očistené) na 8,29%.
Na rozdiel od prechádzajúcich mesiacov sa už ale nesúlad medzi ponukou a dopytom po práci neprejavil na ďalšom náraste počtu voľných pracovných miest v ekonomike. Počet voľných pracovných miest v ekonomike v porovnaní s júnom klesol o 4 tisíc. A hoci je ich korekcia v úvode leta pomerne bežný jav, tento rok bola predsa len silnejšia ako zvyčajne a počet voľných pracovných miest ubúdal aj po štatistickom zohľadnení sezóny, a to o 2 tisíc, resp. 2,1%. Vzhľadom na silný prírastok neobsadených pracovných miest v minulých mesiacoch však ich počet stále ostáva blízko historických maxím a vysoko nad úrovňou z úvodu leta minulého roka. Dynamika ich medziročného prírastku sa ale predsa len spomalila z 24,7% na 16,9%. Pracovné miesta medzimesačne ubúdali najmä v službách, v priemysle viac menej len kopírovali bežný sezónny úbytok. Výraznejší úbytok voľných pracovných miest sme v júli videli najmä v Nitrianskom kraji, ale voľné pracovné miesta nad rámec vysvetliteľný sezónou ubúdali aj v chudobnejších regiónoch východného a stredného Slovenska, či v Trenčianskom kraji. Naopak, v Trnavskom kraji sa počet voľných pracovných miest ďalej zvyšoval, aj napriek letnému ochladeniu, miernejší pokles ako zvyčajne v úvode leta zaznamenalo aj okolie Bratislavy a Žiliny. Stále tak platí, že na západe krajiny v okolí Bratislavy, Trnavy hlásia úrady práce viac voľných pracovných miest ako nezamestnaných. V priemere na Slovensku pripadá na jedno neobsadené pracovné miesto 1,5 nezamestnaného, avšak na východe Slovenska je to až 6,6 nezamestnaných v Košickom a 9,4 nezamestnaných v Prešovskom kraji. Ak by sa všetky voľné pracovné pozície podarilo obsadiť nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera nezamestnanosti na Slovensku by bola nižšia až o 3,38 pb. a dosahovala by len 1,68%. Takýto scenár je však extrémne nepravdepodobný, a to v dôsledku nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci, a to v kvalifikačnom i regionálnom smere.
Nedostatok vhodnej domácej pracovnej sily tlačí na jej dovoz zo zahraničia. Po prekvapivom júnovom (skôr administratívnom) zastavení prílevu nových zahraničných pracovníkov na domáci trh práce sa v úvode leta, v súlade s očakávaniami, ich prílev opätovne obnovil. V júli sa počet cudzincov s rôznymi formami pracovných povolení na Slovensku zvýšil o 1,5 tisíc na 109 tisíc. Po zohľadnení tradičnej sezóny tak ich počet narástol o 1,4% a dynamika medziročného rastu sa nepatrne zrýchlila z 10,6% na 10,8%. Aj v júli platilo, že ak už na domáci trh práce vstupovali noví zamestnanci z cudziny, na Slovensko prichádzali predovšetkým z Ukrajiny, bývalých sovietskych republík, Indie či juhovýchodnej Ázie. Naopak, počet zamestnancov z európskych krajín stagnoval alebo dokonca jemne klesal.
Letné ochladenie na trhu práce považujeme zatiaľ len za prechodný jav. Rastúca ekonomika bude najskôr i po lete posielať zvýšené požiadavky aj na domáci trh práce, ktorý je dlhodobo relatívne napätý a vykazuje čoraz silnejšie známky prehrievania. Štrukturálne nerovnováhy na domácom trhu práce, kvalifikačné i regionálne, budú ale i v nasledujúcich mesiacoch brániť citeľnejšiemu poklesu miery nezamestnanosti, a to i napriek pretrvávajúcemu dopytu po novej pracovnej sile. Nerovnováhy na trhu práce sa tak budú čoraz intenzívnejšie prelievať do rastúcej miery voľných pracovných miest, či tlaku na zvyšovanie miezd a dovoz pracovnej sily zo zahraničia.
Nerovnováha na trhu práce sa pravdepodobne nebude zmierňovať ani v nasledujúcich rokoch. Práve naopak, starnutie populácie a postupný pokles ekonomicky aktívnej populácie ju budú ďalej zvýrazňovať.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
