Nezamestnanosť na Slovensku v posledných mesiacoch rekordne klesá, vo februári sa podľa údajov úradov práce už priblížila tesne na dosah magickej hranice 10%, ktorú už v marci pokorila. V metodike Eurostatu dosiahla 10,3% a bola tak presne na úrovni priemeru krajín eurozóny. Výrazný pokles nezamestnanosti ma na svedomí najmä zrýchľujúci sa ekonomický rast.
Foto: UniCredit Bank
Charakter rastu navyše rovnako pomáha znižovanie nezamestnanosti urýchľovať, keď v porovnaní s nedávnou minulosťou predchádzajúceho desaťročia už nie je generovaný silným rastom produktivity práce (v dôsledku zmeny štruktúry ekonomiky a jej masívnej modernizácie spolu so silným prílevom zahraničných investícií). Ekonomicky rast sa preto výrazne prejavuje aj na trhu práce, keď dokáže vytvárať nové pracovné miesta už aj pri nižšom raste HDP. Problémom Slovenska je však nespochybniteľne štruktúra jeho nezamestnanosti. Jej negatíva sa zvýrazňujú s jej prudkým poklesom, kedy na úradoch práce ostávajú najmä dlhodobo nezamestnaní bez potrebnej kvalifikácie a pracovných návykov, ktorí sú pre potreby pracovného trhu často prakticky nepoužiteľní. Bez dodatočných nákladov na rekvalifikáciu, prípadne zvýšenie kvalifikácie a získanie pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných však bude ďalší pokles nezamestnanosti zložitý. Domáce firmy pred týmito nákladmi môžu uprednostniť dovoz vhodnej pracovnej sily zo zahraničia, v najhoršom scenári by nedostatok vhodnej domácej pracovnej sily mohol viesť aj k obmedzeniu ďalších investícií na Slovensku. V aktuálnom Grafe týždňa sme sa preto zamerali práve na štatistiky nezamestnanosti s dôraz na dĺžku evidencie nezamestnaného.
Podľa posledných údajov Eurostatu o dlhodobej nezamestnanosti z tretieho štvrťroka minulého roka jasne vyplýva, že Slovensko sa radí medzi krajiny Európy s najvyššou mierou veľmi dlhodobej nezamestnanosti, t.j. nezamestnanosti nad 2 roky. Počet nezamestnaných, ktorí sú bez práce viac ako 2 roky dosahuje až 5,6 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, t.j. viac ako dvojnásobne viac v porovnaní s európskym priemerom na úrovni 2,7 %. Vyšší podiel veľmi dlhodobo nezamestnaných nájdeme už len Grécku, Španielsku a Chorvátsku. V Grécku a Španielsku, ale aj v Portugalsku, Taliansku, či na Cypre ich počet výraznejšie vzrástol najmä v posledných rokoch ako dôsledok ekonomických problémov týchto krajín po roku 2008, v prípade Chorvátska môžeme podobne ako u Slovenska hovoriť skôr o dlhodobom probléme. Naopak, vo Švédsku, susednom Rakúsku, Dánsku, či Veľkej Británií je dlhšie ako 2 roky bez práce menej ako 1% ekonomicky aktívnej populácie. To znamená, že drvivá väčšina obyvateľov týchto krajín si po strate zamestnania nájde prácu do 2 rokov, zvyčajne však tento čas neprekročí 1 rok. To znižuje jednak náklady na sociálny systém v týchto krajinách, navyše nezamestnaní nestrácajú pracovné návyky a teda ani potenciál znova sa zamestnať. Relatívne nízku mieru veľmi dlhodobej nezamestnanosti nájdeme aj v ostávajúcich krajinách V4 - v Poľsku (1,3%), Českej republike (1,4%) a Maďarsku (1,8%).
Pri pohľade na krátkodobú nezamestnanosť do 1 roka, ktorá odzrkadľuje skôr aktuálnu kondíciu ekonomiky, patrí Slovensko do lepšej polovice EÚ. Nezamestnanosť do 1 roka (3,7%) je výrazne nižšia ako priemer EÚ (4,6%) a pomaly sa blíži k úrovni 3%, ktorú by sme už mohli považovať za úroveň blízku prirodzenej fluktuácií pracovnej sily. Krátkodobú nezamestnanosť okolo 3% dosahujú najlepšie krajiny EÚ (len 2 krajiny – Nemecko a Česká republika vykazujú nižšiu krátkodobú nezamestnanosť), blízko 3% sa nachádzala krátkodobá nezamestnanosť aj na Slovensku v čase boomu pred vypuknutím krízy, kedy mnoho firiem hlásilo vážne problémy nájsť vhodnú pracovnú silu.
Problém s dlhodobou nezamestnanosťou na Slovensku zvýrazňuje aj jej nerovnomerné regionálne rozloženie. Kým mnohé okresy na západe Slovenska vykazujú veľmi dlhodobú nezamestnanosť (nad 2 roky) pod úrovňou priemeru EÚ (v okresoch Trnava, Senec a Galanta dokonca nedosahuje ani 1%), v niektorých okresoch na juhu stredného a východe Slovenska presahuje 10 %, extrémom sú okresy Rimavská Sobota a Revúca, kde je viac ako 2 roky bez práce viac ako 15 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, viac ako 10% obyvateľstva v týchto okresoch nemá prácu dokonca viac ako 4 roky.
Súčasný pokles nezamestnanosti je už schopný čiastočne ukrajovať aj z dlhodobej nezamestnanosti. Extrémne dlhodobá nezamestnanosť, t.j. nezamestnanosť nad 4 roky, však vykazuje len zanedbateľný pokles, pričom je otázne, či je jej pokles ťahaný trhom práce, alebo skôr presunom extrémne dlho nezamestnaných medzi ekonomicky neaktívne obyvateľstvo (napríklad dôchodok). Kríza v roku 2008 pritom problém s extrémne dlhodobou nezamestnanosťou ešte zvýraznila. Zdá sa, že viac ako 20 tisíc zamestnancov, ktorí prišli o prácu v čase krízy najmä v rokoch 2008 a 2009, si doteraz neboli schopní nájsť novú prácu a pre pracovný trh sa postupne stali takmer nepoužiteľnými. Počet extrémne dlhodobo nezamestnaných sa tak skokovo zvýšil z predkrízových cca 50 tisíc na aktuálnych 70 tisíc.
Zdroj: UniCredit Bank
