Pokles nezamestnanosti pokračoval aj v septembri, a to aj napriek registrácií absolventov stredných škôl do evidencie úradov práce, či pozvoľnému zdvíhaniu ďalšej pandemickej vlny v krajine. Aj september tak potvrdil, že aktuálne oživenie na trhu práce (ktoré sa naštartovalo po zimnej vlne pandémie) je pomerne robustné a miera nezamestnanosti sa k predpandemickým úrovniam vracia rýchlejšie ako sme pôvodne očakávali. Nepotvrdili sa nateraz ani naše pôvodné obavy, že po ukončení časti (pandemických) podporných schém na trhu práce budeme môcť v evidencii úradov práce pozorovať dočasne zvýšený prílev nových uchádzačov o prácu. Naopak, počet nových nezamestnaných (bez absolventov) sa v porovnaní s augustom znížil o 7% (sezónne očistené).
Zdroj: Sebastian Hermann / Unsplash.com
Miera (disponibilnej, resp. evidovanej) nezamestnanosti podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny klesla v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom o 0,28 pb na 7,09%, čo bola jej najnižšia úroveň od apríla minulého roku. Zároveň sa pritom jednalo o najvýznamnejší septembrový pokles miery nezamestnanosti od roku 2003. Nezamestnanosť v septembri totiž zvyčajne navyšujú absolventi stredných škôl, ktorí nepokračujú v ďalšom štúdiu. Efekt registrácie absolventov však už i v posledných rokoch pred pandémiou začal pomerne významne slabnúť, a to v dôsledku slabších populačných ročníkov i vyššieho zapojenia absolventov stredných škôl do ďalšieho (vysokoškolského) štúdia. Tento trend nezastavila ani pandémia. Rýchlosť poklesu septembrovej registrácie absolventov minulý rok len spomalil pandémiou schladený trh práce, keď klesol apetít zamestnávateľov po novej pracovnej sile. Aktuálne oživenie na trhu práce však pravdepodobne opäť pomohlo absorbovať časť absolventov, ktorí nepokračujú v ďalšom štúdiu, už pred ich registráciou na úradoch práce. Počet registrácií absolventov na úradoch práce sa tak medziročne znížil o 10,8% (636 osôb), v porovnaní s rokom 2019 až o 13,6% (824 osôb).
Priaznivý vývoj nezamestnanosti v septembri však neovplyvnili len absolventi. Aj poočistení nezamestnanosti o tradičné sezónne vplyvy (v septembri najmä registrácia absolventov, ale aj protichodný efektu podovolenkového reštartu trhu práce a vyššej absorpcie nezamestnaných trhom práce) vidíme, že pozitívny trend s predchádzajúcich mesiacov pretrval aj v septembri. Sezónne očistená miera nezamestnanosti (prepočet UniCredit Bank) v septembri klesla o 0,15 pb. na 6,98% a rovnako bola najnižšia od apríla minulého roka. V medziročnom porovnaní bola miera nezamestnanosti nižšia o 0,32 pb. resp. o takmer 12 tisíc nezamestnaných. A hoci sa nezamestnanosť v posledných mesiacoch pomerne rýchlo znižuje, naďalej ostáva nad úrovňami spred vypuknutia pandémie, v septembri o 1,83 pb. (sezónne očistené, porovnanie s februárom 2020).
Pandémia a ňou vyvolaný ekonomický pokles citeľnejšie doľahli na ekonomicky slabšie regióny krajiny na východe a na juhu stredného Slovenska. Miera nezamestnanosti tu kulminovala v apríli tohto roka takmer 3,8 pb. nad úrovňou spred pandémie (sezónne očistené). Ekonomické silnejšie regióny na západe krajiny zaznamenali o viac ako 1 pb. miernejší nárast miery nezamestnanosti, pričom trh práce sa tu začal zotavovať skôr (maximum tu miera nezamestnanosti dosiahla už vo februári 2,45 pb. na úrovňou spred pandémie – sezónne očistené) a v posledných mesiacoch vykazovala aj výraznejší pokles ako v ekonomicky slabších regiónoch. Nožnice medzi „bohatým“ západom krajiny a zbytkom krajiny sa tak (minimálne na trhu práce) znova raz otvárali. Už august však priniesol výraznejšie oživenie aj na trh práce v ekonomicky slabších regiónoch a september tento trend len potvrdil. Rozdiel medzi obomi časťami krajiny sa začal nepatrne zužovať, a to aj napriek tomu, že nová vlna pandémie v septembri postihla najmä ekonomicky slabšie regióny na východe Slovenska. Miera nezamestnanosti na východe a na juhu stredného Slovenska sa v septembri znížila až o 0,23 pb. na 11,53% (sezónne očistené), miera nezamestnanosti na ekonomicky silnejšom západe o 0,13 pb. na 4,93%. Naďalej však platí, že výrazne bližšie k predkrízovým úrovniam sú ekonomicky silnejšie regióny západu krajinu (1,4 pb. nad úrovňou spred pandémie) ako ekonomicky chudobnejšie regióny na juhu stredného a na východnom Slovensku (2,7 pb. nad úrovňou spred pandémie).
Napriek tomu, že priaznivý vývoj miery nezamestnanosti pretrváva, september predsa len priniesol aj prvé varovania, že tento trend nemusí byť pretrvať aj do nasledujúcich mesiacov a pokles miery nezamestnanosti by sa mohol začať spomaľovať. Septembrový pokles nezamestnanosti bol ťahaný najmä nižším prílevom nových nezamestnaných. Počet uchádzačov o prácu, ktorých v septembri absorboval trh práce, sa síce v septembri medzimesačne zvýšil, avšak výlučne pod vplyvom sezónnych faktorov. Po zohľadnení sezóny medzimesačne klesol až o 10% (prepočet UniCredit Bank) na najnižšiu úroveň od apríla tohto roka. Po prvýkrát od mája tohto roka si tak prácu našlo menej uchádzačov o prácu z evidencie úradov práce ako v rovnakom období pred pandémiou. Počet voľných pracovných miest rovnako v septembri síce narástol - o 815 na 76 254, tento nárast bol však miernejší ako je typické pre podovolenkové obdobie. Po zohľadnení tradičnej sezóny sa tak počet voľných pracovných miest v ekonomike znížil o približne 3,0% (prepočet UniCredit Bank). Menej voľných pracovných miest bolo v septembri aj v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka (o 0,5%), v auguste pritom ešte voľné pracovné pozície vykazovali 4,6% medziročný nárast. V porovnaní s rovnakým obdobím pred pandémiou (septembrom 2019) bolo na úradoch práce registrovaných o 21,9% voľných pracovných miest menej. Aj v dvojročnom porovnaní (porovnaní s obdobím spred pandémie) sme pritom v septembri pozorovali zhoršenie, z augustových - 20,5%.
Problémom ostáva i regionálne rozloženie voľných pracovných pozícií. Kým v Bratislave evidujú úrady práce viac voľných pracovných miest ako nezamestnaných, resp. v okolitých regiónoch západného Slovenska pripadá na 1 voľné pracovné miesto 1,1 (Trnavský kraj) až 1,6 (Trenčiansky a Nitriansky kraj), na východe Slovenska je to stále približne 10 (9 v Prešovskom kraji, 10,4 v Košickom kraji). Aj v septembri najviac pracovných pozícií pribudlo v Trnavskom kraji, hoci ich počet sa zvýšil i v Prešovskom, Žilinskom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji. Akútny nedostatok pracovnej sily tak pretrváva najmä v priemysle na západe krajiny.
Nezamestnanosť by mohla pokračovať v poklese aj v nasledujúcich mesiacoch, avšak voľné pracovné pozície naznačujú, že rýchlosť jej poklesu by sa mohla predsa len začať spomaľovať. Prispieť by k tomu mohla aj zvýrazňujúca sa ďalšia vlna pandémia (najmä v chudobnejších menej zaočkovaných regiónoch, kde je vyššia pravdepodobnosť prísnejších lokálnych opatrení).
Akokoľvek. recesia zvyčajne zvyšuje i tlak na optimalizáciu a zefektívňovanie produkcie a v období ekonomického zotavenia vedie k ekonomickému rastu založenom viac na raste produktivity práce. Z tohto dôvodu i napriek tomu, že ekonomika by sa mohla dostať na úrovne spred COVID krízy už na prelome rokov 2021-22, miera nezamestnanosti sa úrovne z konca roku 2019 pravdepodobne nedostane skôr ako v druhej polovici roku 2022.
Napriek tomu, že nezamestnanosť je v súčasnosti približne 2 pb. nad úrovňou spred pandémie, v dôsledku dlhodobých nerovnováh na trhu práce niektoré regióny a sektory ekonomiky pociťujú už v súčasnosti akútny nedostatok vhodnej pracovnej sily. To by mohlo opätovne zvýšiť tlak na rast miezd (resp. urýchliť prenos zvýšených inflačných tlakov do miezd) i dovoz pracovnej sily zo zahraničia.
Zdroj: UniCredit
