Región strednej a východnej Európy (SVE) začal rok 2015 dobre. Hospodársky rast v regióne SVE vďaka oživeniu v oblasti dopytu v eurozóne a vysokej miere likvidity vďaka kvantitatívnemu uvoľňovaniu ECB prekvapil čiastočne pozitívne, nie však všade. Rast v strednej Európe sa posilnil, no v Turecku bol slabý a na západnom Balkáne dokonca v nedohľadne. Toto je jedno z kľúčových zistení aktuálneho čísla štvrťročníka „CEE Quarterly“, ktorý vydáva útvar UniCredit Economics & FI/FX Research na štvrťročnej báze a ktorý sa zameriava na ekonomickú aktivitu tomto regióne. Rusko a Ukrajina medzičasom upadli d hlbšej recesie, keďže dôsledky poklesu cien komodít zhoršilo geopolitické napätie medzi týmito krajinami a súvisiace sankcie uvalené na Rusko.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Rast v subregiónoch SVE sa napriek všeobecne priaznivému globálnemu prostrediu čoraz viac odlišuje vzhľadom na záver 1. štvrťroka 2015. Nové členské krajiny EÚ v strednej Európe (EÚ-SVE ) profitovali najviac vďaka lepšej integrácii s eurozónou. Okrem toho na rozdiel od nedávnej minulosti je oživenie rastu tentokrát všeobecné. Kapitálové investície rastú vďaka zlepšenému výhľadu rastu a súkromná spotreba konečne vykazuje rast v reakcii na zlepšujúci sa trh práce, reálne príjmy rastú a niekoľkoročný proces znižovania zadlženosti, ktorý sa začal počas obdobia po globálnej finančnej kríze v roku 2008, sa blíži ku koncu. V dôsledku toho sa rast pravdepodobne ustáli v priemere na úrovni viac než 3 percentá a stane sa udržateľnejším a menej závislým od zahraničného dopytu.
„Subregión EÚ-SVE ťaží aj z prakticky neexistujúcej makroekonomickej nerovnováhy. Inflácia takmer neexistuje, bežné účty sú vyrovnané alebo v prebytku, rozpočtové deficity sú pevne ukotvené na úrovni nižšej než 3 percentá HDP a lokálne bankové systémy, ktoré majú do značnej miery zahraničnú účasť, sú dobre kapitalizované a likvidné,“ povedal Lubomir Mitov, hlavný ekonóm spoločnosti UniCredit pre región strednej a východnej Európy. „Z tohto dôvodu je vnímanie rizika zo strany trhov nízke a flexibilita politiky je oveľa väčšia než kdekoľvek inde s nižším alebo nulovým počtom ďalších rozpočtových úprav.“
Na druhej strane budú rozpočtové politiky aj naďalej brzdiť rast v Srbsku aj Chorvátsku podľa programov dojednaných s MMF, resp. EÚ. Obe krajiny budú mať deficity na úrovni rádovo 5 percent HDP a verejný dlh vo výške 80 percent HDP alebo vyšší. Z oživenia v eurozóne môžu profitovať menej vzhľadom na horšiu integráciu a slabšie investičné prostredia. Hoci pracovníci spoločnosti UniCredit zaoberajúci sa prieskumom predpokladajú, že Srbsko a Chorvátsko sa v tomto roku nakoniec dostanú z recesie, tempo hospodárskej expanzie bude naďalej mierne, a to na úrovni nižšej než 1 percento. Rast v Turecku bude v roku 2015 oslabený z dôvodu politickej neistoty, zvýšenej volatility trhu a slabým vývozom.
Rusko a Ukrajina budú aj v tomto roku v recesii vďaka kombinácii klesajúcich cien komodít, dlhodobej štrukturálnej nepružnosti a dôsledkov konfliktu na východnej Ukrajine. Ekonomický výhľad každej krajiny je však úplne iný: Reálne HDP na Ukrajine v súčasnosti pravdepodobne klesne až o 12 až 13 percent a akékoľvek oživenie závisí od zabezpečenia dodatočného oficiálneho financovania a dosiahnutia trvalého diplomatického riešenia na východe krajiny. Recesia v Rusku bude pravdepodobne slabšia, no dlhodobejšia. Bude odrážať nielen stabilizáciu cien ropy a rubľa, ale aj oneskorenú reakciu na pokles dopytu. Zároveň sa zdá, že časové vyhliadky na oživenie utlmilo dlhodobé štrukturálne oslabenie a dôsledky medzinárodných sankcií.
Zvyšovanie úrokových sadzieb zo strany FED-u môže spochybniť rast niektorých krajín regiónu SVE prostredníctvom globálneho rizikového apetítu. Množstvo rizík pomalšieho rastu bude naďalej veľké. Niektoré z nich sa budú týkať celého regiónu SVE a dopad iných bude obmedzenejší. V prípade globálnych rizík je kľúčovým pre tento región možné obnovenie spomalenia v Európe a dopad blížiaceho sa zvyšovania úrokových sadzieb zo strany FED-u. Potenciálne obnovenie bojov na Ukrajine a búrlivý odchod Grécka z eurozóny (Grexit) predstavujú ďalšie dve riziká s obmedzenejším dopadom. „Pravdepodobnosť spomalenia v Európe je podľa nás nízka, myslíme si však, že trhy majú tendenciu podceňovať možný dopad zvyšovania úrokových sadzieb zo strany FED-u na globálny rizikový apetít a kapitálové toky smerujúce na rozvíjajúce sa trhy,“ uviedol Lubomir Mitov. Vplyv zvyšovania úrokových sadzieb zo strany FED-u bude rozmanitejší a bude sa líšiť v závislosti od makroekonomickej zraniteľnosti každej krajiny.
Potenciálne zintenzívnenie bojov na Ukrajine alebo odchod Grécka z eurozóny (Grexit) budú mať pravdepodobne relatívne obmedzený efekt nákazy okrem priamo zapojených krajín. Obnova bojov na Ukrajine najviac poškodí samotné Rusko a Ukrajinu, keďže znemožní trvalé prerušenie dodávok zemného plynu. Odchod Grécka z eurozóny ovplyvní obchod v susedných krajinách, širšej dislokácii by však mala zabrániť skutočnosť, že lokálne dcérske spoločnosti gréckych bánk sú dobre zabezpečené (metódou tzv. ring-fencingu).
Zdroj: UniCredit
