Rok 2015 priniesol na Slovensko zrýchlenie ekonomického rastu - podľa nášho odhadu vychádzajúceho z údajov za prvé tri štvrťroky z 2,5% na 3,4%. Ekonomický rast bol ťahaný najmä domácim dopytom a pozitívne sa prejavil aj na trhu práce, ktorý vykázal relatívne dynamicky rast zamestnanosti aj reálnych miezd. Slovensko podobne ako väčšina ekonomík eurozóny ťažilo najmä z lacných energií (ropy) a uvoľnenej menovej politiky ECB (a slabšieho eura). Krajiny strednej Európy (vrátane Slovenska) dostali navyše ďalší rastový impulz v podobe dynamického rastu verejných investícií v dôsledku dočerpávania eurofondov z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia.
Ilustračná grafika: Freeimages.com
Odhady rastu HDP Slovenska od ekonomických analytikov rôznych domácich aj medzinárodných inštitúcií sa pohybujú v rozmedzí od 2,9% (Európska komisia) po 3,6% (MMF). Náš odhad (3,0%) je skôr na konzervatívnejšej strane spektra odhadov, pričom mierny pesimizmus vychádza najmä z očakávaného poklesu verejných investícií (ukončenie eurofondami stimulovaných investícií), ktoré podľa našich odhadov budú len čiastočne nahradené súkromnými investíciami (v druhej polovici roka podporených aj investíciou Jaguár-Land Rover). Oživenie v Európe sa javí byť pomerne robustné, a to aj vďaka jeho štruktúre. Rast ťahaný cyklickým oživením spotreby má zvyčajne relatívne väčšiu zotrvačnosť ako rast ťahaný zásobami a exportmi ako tomu bolo v minulých rokoch. Navyše, ekonomiky eurozóny si budú môcť aj naďalej užívať uvoľnené menové podmienky - ECB predĺžila a rozšírila kvantitatívne uvoľňovanie a pri stále chýbajúcej inflácií sa zdá byť koniec cyklu uvoľnených menových podmienok zatiaľ v nedohľadne. Európske exporty by mohli ťažiť aj z normalizácie elasticít vo svetovom zahraničnom obchode, keď obrat v zahraničnom obchode v tomto roku prekvapivo výrazne zaostával za rastom svetovej ekonomiky. Ďalší rastový impulz by európskym ekonomikám mohol opäť priniesť aj aktuálny pokles cien ropy na svetových trhoch, cena okolo 30 dolárov za ropu však pravdepodobne nebude dlhodobo udržateľná (ťažba v mnohých oblastiach sa pri tejto cene už sa stáva ekonomický nerentabilnou) a už v priebehu prvého polroka nie je vylúčený návrat ceny ropy k 50 dolárom za barel. Európa by si teda mala udržať aktuálny rastový trend, z čoho bude ťažiť aj slovenská ekonomika (a jej exporty). Navyše faktory, ktoré budú ťahať smerom nahor domáci dopyt v Európe (uvoľnená menová politika (a rekordne nízke úroky), lacná ropa (a chýbajúca inflácia), pozitívna spotrebiteľská nálada a zotrvačnosť oživenia domácej spotreby) budú pozitívne vplývať aj na domácu spotrebu na Slovensku. Na druhej strane rast ekonomiky negatívne ovplyvní už vyššie zmienený pokles verejných investícií, ktoré síce budú postupne nahrádzane zobúdzajúcimi sa súkromnými investíciami, v úhrne však stále očakávame mierny pokles fixných investícií.
Ani v tomto roku Slovensko nezaznamená výraznejšie zvýšenie spotrebiteľských cien. Práve naopak, aktuálny pokles ropy na svetových trhoch v kombinácií so znížením DPH na vybrané potraviny len oddialil návrat z pásma miernej deflácie a do plusu by sa medziročný rast cien mal vrátiť najskôr až okolo polroka. Forma miernej deflácie, ktorú Slovensko už dva roky zažíva, však nie je pre ekonomiku v zásade škodlivá, skôr naopak jej ponukový charakter len podporuje rast spotreby domácnosti (nižšie ceny energií nechávajú domácnostiam viac disponibilných zdrojov na nákup ostatných tovarov a služieb). Aj v roku 2016 pritom očakávame, že ceny budú nadol tlačiť najmä ponukové faktory a riziko vzniku deflačnej špirály sa javí stále relatívne nízky.
Riziká našej prognózy rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku prichádzajú opäť najmä z externého prostredia, a to či už z Európy (rozhodovanie Veľkej Británie o vystúpení z EÚ, eskalácia migračnej krízy, doriešenie verejných dlhov na periférií eurozóny, najmä v Grécku), tak aj z ostatných častí sveta (spomalenie rozvíjajúcich sa trhov - vrátane Číny, hoci aktuálnu paniku na čínskym akciových trhoch nepovažujeme za opodstatnenú a podloženú reálnymi ekonomickými fundamentmi). Nikdy pritom netreba zabúdať ani na „čierne labute“, podobné tej z jesene minulého roka v podobe kauzy VW. Slovensko už začiatkom marca čakajú aj voľby. Predpokladáme však, že ich výsledok zásadne nezmení ekonomické smerovanie krajiny - predvolebné prieskumy naznačujú, že voľby by mal s prehľadom opäť vyhrať vládnuci SMER-SD, otázka len znie, či bude vládnuť sám alebo bude nútený zostaviť koaličnú vládu. Zostavenie novej vlády bez Smeru sa zdá momentálne ako veľmi málo pravdepodobné.
Nezamestnanosť (disponibilná) v metodike Ústredia práce, sociálnych veci a rodiny v novembri opäť výraznejšie poklesla - o -0,21 pb. na 10,77%. Sezónne očistená nezamestnanosť (prepočet UniCredit Bank) sa v novembri znížila rovnako o -0,21 pb. na 10,88. Oproti novembru minulého roka sa nezamestnanosť znížila o 1,48 pb., t.j. o 40 tis. nezamestnaných. Výrazne októbrové a novembrové zníženie nezamestnanosti je kombináciou dobrej kondície ekonomiky, ktorá generuje nové pracovné miesta a ukrajuje tak z masy nezamestnaných, a viacerých administratívnych faktorov. Po pauze v letných mesiacoch, kedy sa počet umiestnených na trhu práce spomaľoval, sme už v októbri mohli pozorovať opäť relatívne silné oživenie na trhu práce a november tento trend len potvrdil. Počet uchádzačov o prácu, ktorí sa umiestnili na trhu práce, po zohľadnení sezóny v novembri opäť vzrástol a dosiahol nové pokrízové maximum (novú prácu si v novembri našlo 18 tisíc uchádzačov o prácu). Aj napriek vyššiemu
odlevu nezamestnaných, ktorých absorboval rastúci trh práce, počet otvorených voľných pracovných miest naďalej mierne rástol (v novembri ich počet dosiahol už viac ako 35 tis., t.j. viac ako 3-krát toľko ako v novembri minulého roka), čo dáva slušné predpoklady pre pokračovanie pozitívneho trendu (v absorpcii nezamestnaných trhom práce) aj v nasledujúcich mesiacoch. Okrem vyššieho počtu nezamestnaných, ktorých sa podarilo umiestniť na trhu práce, však aj v novembri pomáhali disponibilnú nezamestnanosť znižovať administratívne a štatistické faktory. Aj v novembri pokračoval trend z predchádzajúcich mesiacov v podobe nárastu práceneschopnosti - miera PN (ktorá znižuje disponibilnú nezamestnanosť) sa zvýšila (po zohľadnení sezóny – prepočet UniCredit Bank) na najvyššiu úroveň za posledné 3 roky a dosiahla až 7,3%. V posledných mesiacoch sa pravdepodobne opäť zintenzívnila aj kontrola nezamestnaných zo strany úradov a pre nespoluprácu muselo evidenciu úradov opustiť až 3 773 nezamestnaných – viac uchádzačov o prácu vyradili úrady z dôvodu nespolupráce v posledných dvoch rokoch len v predchádzajúcom mesiaci (v priemere za prvých 9 mesiacov roka opúšťalo evidenciu úradov pre nespoluprácu len približne 2 250 nezamestnaných). V porovnaní s minulým rokom vzrástol aj počet nezamestnaných na aktivačných či dobrovoľníckych prácach (o takmer 2 tis. na necelých 16 tis.). Po zohľadnení tradičnej sezóny klesala nezamestnanosť v novembri vo všetkých regiónoch Slovenska, najvýraznejšie v Košickom a Banskobystrickom kraji. Z hľadiska okresov sa nezamestnanosť v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom (po zohľadnení sezóny) zvýšila len v 10 zo 79 okresov, najvýraznejšie v okresoch Vranov nad Topľou a Sabinov. Vo zvyšných 69 okresoch nezamestnanosť v novembri klesala, najvýraznejšie v okresoch Veľký Krtíš a Revúca. Najvyššia nezamestnanosť ostáva stále v okresoch na juhu stredného Slovenska - Rimavská Sobota (27,5%), Poltár (21,7%) a Revúca (21,2%), ktorým v negatívnom slova zmysle konkurujú okresy Kežmarok (24,1%) a Rožňava (22,0%). Nezamestnanosť vyššiu ako 15% vykázalo v novembri 21 z 79 okresov Slovenska (rovnako ako v októbri), z nich vyššiu ako 20% už len vyššie zmienených 5 okresov. Najnižšiu nezamestnanosť nájdeme stále v okolí hlavného mesta – okresy Bratislavy (od 4,7% do 5,7%), Galanta (4,9%), Senec a Trnava (zhodne 5,6%), Pezinok (5,7%), ktorým sa približujú niektoré okresy na Považí a Záhorí – Púchov (5,8%), Skalica a Piešťany (zhodne 5,9%), Myjava (6,0%), Malacky (6,1%), Ilava a Nové Mesto nad Váhom (zhodne 6,3%). Nezamestnanosť pod 10% vykázalo v novembri (rovnako ako v októbri) až 40 zo 79 okresov Slovenska.
Hoci nezamestnanosť v októbri a novembri znižovali aj administratívne vplyvy, hlavným ťahúňom jej poklesu bol zlepšujúci sa trh práce, ktorý bol schopný absorbovať významnú časť nezamestnaných. Rastúca ekonomika dáva predpoklad, že tento trend by mal pretrvávať aj v najbližších mesiacoch a sezónne očistená nezamestnanosť bude naďalej pozvoľna klesať. Jej pokles však môže spomaľovať štruktúra nezamestnaných s prevahou dlhodobo nezamestnaných bez praxe a kvalifikácie, či nerovnomerne regionálne rozloženie nezamestnanosti a nízka mobilita nezamestnaných v niektorých regiónoch. V niektorých regiónoch tak môžu zamestnávatelia už v súčasnosti čoraz častejšie narážať na problém, že medzi nezamestnanými nevedia nájsť vhodných kandidátov na obsadzované pracovné pozície. Aj napriek tomu, v dôsledku tradičnej sezóny (ukončenie sezónnych prác v poľnohospodárstve a stavebníctve) očakávame na prelome rokov (v decembri a januári) mierny nárast miery nezamestnanosti. V dôsledku ukončenie „EU projektov“, by pritom mohlo stavebníctvo dodať o niečo viac nezamestnaných ako zvyčajne.
Štátny rozpočet zaznamenal v minulom roku hotovostný deficit v objeme -1 933 mil. EUR, čo bolo o približne 1 miliardu menej ako si štát naplánoval a rovnako o takmer 1 miliardu menej ako v predchádzajúcom roku. Hotovostný deficit štátneho rozpočtu sa tak znížil z -3,9% HDP v roku 2014 na -2,5% HDP v roku 2015, a to najmä vďaka vyšším daňovým príjmom, ale aj zlepšenému čerpaniu eurofonodov pred koncom rozpočtovacieho obdobia, či nižším nákladom na obsluhu verejného dlhu a nižším transferom do sociálnej poisťovne. Príjmy štátneho rozpočtu v minulom roku vzrástli o úctyhodných 29,9% na 16,2 mld. EUR a rozpočtovanú úroveň prekročili o 12%. Výraznou mierou sa pod to podpísalo vyššie čerpanie eurofondov pred koncom rozpočtovacieho obdobia – príjmy z EÚ sa medziročne viac ako strojnásobili a dosiahli 4,3 mld. EUR. Vyššie čerpanie eurofondov sa však prejavilo aj na výdavkovej strane rozpočtu – výdavky súvisiace z EÚ vrátane spolufinancovanie eurofondov sa takmer zdvojnásobili. Celkovo tak vyššie čepranie eurofondov znížilo deficit o 339 mil. EUR a bolo zodpovedné približne za jednu tretinu zlepšenia hotovostného deficitu rozpočtu. Po očistení o eurofondy vzrástli príjmy štátneho rozpočtu o 6,4% na 12,0 mld. EUR (prekročenie plánu o 6,5%), a to najmä vďaka 14,2-percentnému nárastu daňových príjmov, ktoré sa vyšplhali na 10,6 mld. EUR a prekročili rozpočtovanú úroveň o 5,7%. Rozpočtované úrovne výraznejšie prekročili všetky zložky daňových príjmov okrem spotrebnej dane, ktorá zaznamenala výber v súlade rozpočtom. Pozitívne sa vyvíjal najmä príjem z dane právnických osôb, ktorý sa medziročne zvýšil o 36% a plán presiahol o 13,1%. Pod dynamický rast príjmov z korporátnej dane sa podpísali najmä silnejší ekonomický rast, novozavedené daňové licencie, ale aj zvýšený tlak na efektívnejší výber dane (opatrenia proti daňovým únikom). Rýchlejší ako očakávaný rast ekonomiky a pokračujúci tlak na zvyšovanie efektivity výberu sa podpísali aj pod vyššie príjmy z DPH, ktoré medziročne vzrástli o 12,0% a rozpočtovanú úroveň prekročili o 4,9%. Naďalej pritom platí, že príjmy z DPH sú hlavnou zložkou daňových príjmoch, keď v roku 2015 tvorili 52% všetkých daňových príjmov štátneho rozpočtu. Výdavky štátneho rozpočtu v minulom roku vzrástli o 17,8% na 18,2 mld. EUR a rozpočtovanú úroveň prekročili o 3,9%. Po očistení o výdavky súvisiace s eurofondami a o výdavky do rozpočtu EÚ (vrátane rezervy) vzrástli výdavky štátneho rozpočtu o 1,2% na 12,5 mld. EUR, pričom v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2015 boli nižšie o -2,0%, najmä vďaka nižšiemu transferu do sociálnej poisťovne. Na základe vyšších skutočných príjmov sociálnej poisťovne, ktoré ťažili aj zo zlepšenia na trhu práce, sa potreba transferu zo štátneho rozpočtu znížila približne na polovicu (oproti rozpočtu aj oproti transferu v roku 2014). Nižší transfer do sociálnej poisťovne tak bol zodpovedný za takmer polovicu medziročného zníženia deficitu štátneho rozpočtu. K zlepšeniu hospodárenia štátu však prispeli aj nižšie úroky na štátnom dlhu, ktoré sa prejavili na znížení nákladov na obsluhu verejného dlhu približne o 10% (v porovnaní s rozpočtom aj predchádzajúcim rokom).
Zdroj: UnicreditBank
